Kingová Augusta

Vydané 29. 11. 2002 o 0:00 Autor: KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ

FOTO - ARCHÍV

Augusta Ada Kingová bola dcérou slávneho básnika lorda Georgea Gordona Byrona a jej matka veľmi chcela, aby sa na otca nepodobala. Nútila ju študovať matematiku. Napokon mala Ada podobnú povahu ako jej otec, podobne pohnutý život a čakala ju aj predčasná smrť. Jej chápanie matematiky bolo plné obrazotvornosti a matematické problémy opísala jazykom metafor. Prisudzuje sa jej autorstvo prvého počítačového programu – opisu príkazov na výpočet Bernoulliho čísel. Americké ministerstvo obrany po nej v roku 1979 pomenovalo programovací jazyk ADA. Augusta Ada Kingová, grófka Lovelace, rodená Byronová, zomrela 27. novembra 1857. Odvtedy uplynulo 145 rokov.

Manželstvo Adiných rodičov (narodila sa v roku 1815 v Londýne) bolo krátke. Byron sa s Anne Asabelle Milbankeovou rozišiel mesiac po tom, ako sa im narodila dcéra. Odcestoval do Anglicka a už sa nikdy nevrátil. Augusta Ada svojho otca nikdy nevidela, zomrel v Grécku, keď mala osem rokov.

Matka vzala výchovu dcéry pevne do rúk a rozhodla sa, že z nej vymetie básnika spolu s ostatnými Byronovými vlastnosťami. Keďže sa sama zaujímala o matematiku, videla v nej dobrý prostriedok, ako viesť dcéru k disciplíne a usporiadanému životu.

Pri Ade sa striedali vychovávatelia a súkromní učitelia, ale prísna matka trávila so svojou dcérou len veľmi málo času. Keď napríklad zistila, že ju zemepis zaujíma viac ako matematika, vyhodila učiteľku zemepisu a namiesto tohto predmetu nariadila ďalšie hodiny aritmetiky.

Spočiatku sa matematiku učila z donútenia – matka ju často trestala domácim väzením a nútila ju písať dlhé ospravedlnenia. Jej domácnosť usmerňovala matka ešte aj dlho po tom, čo sa vydala. V čase nútených štúdií však získala základ, ktorý sa jej hodil, keď vo vede objavila inšpiráciu.

V roku 1833 predstavili Adu v spoločnosti a v tom istom roku sa na jednej spoločenskej slávnosti stretáva s Charlesom Babbageom, anglickým matematikom. Babbage skonštruoval počítací stroj, ktorý vykonával zložité matematické operácie jediným úkonom sčítavania. Demonštrácia jeho diferenciálneho stroja Adu fascinovala, ihneď pochopila, ako funguje a aké má možnosti.

Bol to však druhý Babbageov model, tzv. analytický stroj, ktorý neskôr pomáhala zdokonaľovať. Analytický stroj bol už veľmi podobný teoretickému modelu súčasných počítačov.

Matematike sa začala seriózne venovať až neskôr, v roku 1841. V roku 1834 sa vydala za Williama Kinga, stala sa grófkou z Lovelance a porodila tri deti.

Jej genialita spočívala v tom, že pri pohľade na prvý primitívny počítací stroj usúdila, že stroje môžu nielen kontrolovať správnosť výpočtu, ale aj produkovať výsledky zložitých matematických problémov. Nechala sa uniesť fantáziou a predpovedala, že raz budú počítače skladať hudbu, kresliť obrázky a budú sa používať aj na vedecké účely. Nemýlila sa.

Babbage patril medzi jej najbližších spolupracovníkov. Svoj vynález nikdy dokonale vedecky neopísal a keď to za neho urobil Talian Menabrea, lady Lovelance sa rozhodla preložiť článok do angličtiny. Keď sa jej Babbage opýtal, prečo sama nenapísala o tom článok, keď sa téme analytického stroja venuje, odpovedala, že „jej to nenapadlo“. Rozhodla sa však, že k prekladu pridá svoje poznámky. Tie boli trikrát dlhšie ako povôdný Menabreov článok – opísala v ňom matematické možnosti stroja a navrhla modely, ako ho vylepšiť. V skutočnosti opísala, ako môže byť tento tzv. analytický stroj programovaný a predložila niečo, čo sa dá považovať za prvý počítačový program: postup na výpočet Bernoulliho čísel.

Publikovaním svojich „poznámok“ k Menabreovi dosiahla vrchol, ale aj koniec vedeckej dráhy. Zhoršilo sa jej zdravie a trpela depresiami. Mala ešte veľa plánov a chcela publikovať, hľadala nejakú „veľkú úlohu“, v skutočnosti však študovala a pracovala stále menej. Okolo nej sa pohybovalo veľa mužov a šírilo veľa škandálov. Do jej spoločnosti patrili okrem iného aj spisovateľ Charles Dickens a fyzik Michael Faraday. Jej manžel tvrdil, že spálil stovky jej zaľúbených listov.

Začala mať problémy so závislosťou od alkoholu. Chystala sa údajne napísať aj vedeckú štúdiu o vplyve alkoholu a ópia na ľudskú psychiku podľa vlastných skúseností. Ďalšou jej vášňou boli dostihy. Aby mohla hrať, predávala svoje šperky. Keď ako 37-ročná zomrela na rakovinu, mala hráčsky dlh 2000 libier šterlingov. Na jej vlastnú žiadosť ju pochovali v Nottinghamshire, vedľa otca, ktorého nikdy nevidela.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahAk si kúpite kuracinu v Tescu, môže vás zastaviť esbéeskár

V niektorých predajniach dáva Tesco bezpečnostné prvky aj na mäso.

Spoplatnený obsahUkrajina je na kupčenie so zbraňami ideálna, využila to aj Severná Kórea

Kyjev a Moskva sa sporia o to, odkiaľ prišli motory pre severokórejské rakety.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní