Kopernik Mikuláš

Vydané 19. 2. 2003 o 0:00 Autor: MARIÁN MAJER

FOTO - ARCHÍV

Postavil astronómiu na hlavu. Jeho objav o pohybe Zeme a ostatných planét mal pre ďalší vedecký vývoj kolumbovský význam. Niet preto divu, že ho mnohí s týmto veľkolepým moreplavcom radi porovnávali. Svojimi poznatkami nabúral vyše tisícročnú tradíciu vychádzajúcu z tvrdení antického Ptolemaia, čo mu dogmatická cirkev dlho nevedela zabudnúť. Aj keď sa v mnohom mýlil, stal sa zakladateľom modernej astronómie. Znamenitý učenec, jeden z najväčších svojej doby, ostane navždy zapísaný zlatým písmom v dejinách vedy. Narodil sa pred 530 rokmi - 19. februára 1473.

Jeho korene siahajú do poľského Toruňa. Mikuláš sa narodil do rodiny úspešného obchodníka s meďou ako najmladší zo štyroch súrodencov. Napriek tomu, že osud ho načas zavial ďaleko od domova, Poľsku zostal verný až do smrti. Detstvo však príliš šťastné nemal. Keď mal desať, stratil rodičov. Detí sa ujal ich strýko Lukáš Watzenrode, ktorý bol biskupom. Synovcom financoval školu v Toruni, aby ich neskôr poslal do Krakova na jednu z najlepších európskych univerzít.

Práve krakovské vzdelanie otvorilo Kopernikovi, ako raz sám napísal, dvere ku všetkému, čo neskôr dosiahol. Už tam sa prejavil ako nadšenec astronómie a matematiky. Okrem toho navštevoval kurzy latinčiny, zemepisu a filozofie. Napriek štyrom rokom stráveným v krakovských učebniach štúdium nedokončil. Strýko Lukáš si totiž myslel, že pokojnú budúcnosť zabezpečí synovcom len cirkevná kariéra. Keďže Mikuláša chcel presadiť za kanonika, pozval ho do svojho biskupského sídla. Mladý Kopernik však pri kanonickej voľbe neuspel.

Ako 23-ročný sa preto rozhodol prvýkrát opustiť domovinu. Odišiel do Bologne a na univerzite začal študovať kánonické právo. A keďže nadšenie pre astronómiu a matematiku mu zostalo, chodil aj na nepovinné prednášky z týchto predmetov. Upútal ho hlavne výklad hvezdára Maria de Novaru, ktorému asistoval pri jeho početných pozorovaniach. Pri spoločnom pohľade na oblohu našli prvé rozpory s Ptolemaiovými predpoveďami. Zatiaľ však nešlo o nič prevratné.

Medzitým sa strýkovi Lukášovi podarilo presadiť jeho voľbu za kanonika. Opäť bez diplomu sa Mikuláš vracia späť do Poľska. No tentoraz chcel školu stoj čo stoj dokončiť, a preto požiadal biskupstvo o možnosť druhej cesty do Talianska. Sľúbil pritom, že okrem práva sa bude venovať aj medicíne, aby mohol liečiť členov kapituly. Tentoraz zakotvil na univerzite v Padove. Záverečné skúšky však zložil vo Ferrare, kde ho v roku 1503 promovali za doktora cirkevného práva. V tom istom roku dokončil v Padove štúdium medicíny.

Po štúdiách sa vrátil do sídla svojej kapituly vo Fromborku. V dôsledku postupu v cirkevnej hierarchii sa viackrát sťahoval, no nikdy už neprekročil poľské hranice. Venoval sa aj medicínskej praxi, bol známy široko-ďaleko. Jeho vášňou však zostala astronómia. Najvyššie veže všetkých miest, v ktorých pôsobil, si prebudoval na observatóriá. V nich trávil voľný čas. Sám si zhotovil prístroje na pozorovanie, ktoré po Kopernikovej smrti venovali veľkému astronómovi Tychovi de Brahe. V roku 1514 napísal prvú odbornú prácu - Malý komentár. Útla, rukou písaná knižočka sa dostala do rúk len niekoľkým Mikulášovým priateľom. Skrývala sedem hypotéz, ktoré neskôr spôsobili astronomickú revolúciu. Okrem iného tam stálo: „Pohyb nebeskej oblohy, ktorý denne pozorujeme, je pohybom zdanlivým, zrkadlí sa v ňom pohyb Zeme okolo svojej rotačnej osi. Zdanlivý pohyb Slnka medzi hviezdami počas roka vzniká v skutočnosti obiehaním Zeme okolo Slnka. Zem sa teda jednak otáča okolo svojej osi a jednak obieha okolo Slnka.“

Kopernik si však uvedomoval, že tieto hypotézy treba rozpracovať a hlavne matematicky podložiť. Už nasledujúci rok začal pracovať na svojom vrcholnom diele O obehu nebeských sfér. Písanie však bolo zdĺhavé a vyžiadalo si takmer 30 rokov. V posledných rokoch mu pomáhal nemecký profesor matematiky menom Rheticus. Práve on prevzal dozor nad tlačou knihy. No keďže musel na istý čas odísť do Lipska, spoľahol sa na luteránskeho teológa a matematika zvaného Osiander. Ten však z obavy, aby kniha nepobúrila cirkevnú vrchnosť, vložil do nej príhovor, v ktorom Kopernikovu sústavu nazýva hypotézou, ktorá nemusí byť pravdivá.

Kniha napokon vyšla v roku 1543. Traduje sa, že prvý výtlačok dostal Kopernik len niekoľko hodín pred smrťou.

Katolícka cirkev bola ku knihe spočiatku zhovievavá. Nebrala ju totiž vážne. No keď sa na ňu začalo odvolávať stále viac učencov, neváhala ju v roku 1616 umiestniť na index zakázaných diel s odôvodnením, že ide o falošnú pytagorejskú doktrínu odporujúcu všetkému božskému. Vyškrtla ho z neho až v roku 1828.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahSlovensko ako Švajčiarsko, hotová diaľnica. Politici sľubujú, voliči im veria čoraz menej

Denník SME pred troma mesiacmi spustil projekt Sluby.sme.sk, kde odhaľuje nesplnené sľuby politikov.

Politici sú tiež len zamestnanci

Sľuby politikov nemôžu mať hodnotu nevkusných predvolebných nálepiek

Spoplatnený obsahDiabol, z ktorého sa zrodil boršč

Nebezpečná invázna rastlina zaplavila Rusko. Skúsenosti s ňou má aj Slovensko.

Spoplatnený obsahPlavčan na tlačovej konferencii nehovoril pravdu

Minister povedal, že kritériá boli známe v 2015. Schválené boli o rok neskôr.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní