Bolo 11. marca 1938, tri štvrte na deväť večer, keď nemecký poľný maršál Göring hovoril so svojím štátnym tajomníkom Kepplerom: „Predložte mu telegram a povedzte mu, že ho nemusí vôbec poslať, stačí ak povie: Súhlasím…! Heil Hitler.“ O niekoľko minút neskôr mal Keppler diaľkový hovor a hlasu na druhej strane aparátu povedal: „Povedzte poľnému maršálovi, že Seyss-Inquart súhlasí.“
O deň neskôr zverejnila nemecká tlač telegram, v ktorom rakúsky nacista Arthur Seyss-Inquart požiadal Hitlera, aby do Rakúska urýchlene poslal nemecké jednotky. Stalo sa tak 12. marca 1938.
Mnohí Nemci a Rakúšania snívali o vzájomnom spojení už po rozpade mnohonárodnostného Rakúsko-Uhorska na konci prvej svetovej vojny. Strach zo silnej Nemeckej ríše bol však silnejší, a tak víťazné mocnosti vo Versailleskej zmluve povedali podobným zámerom jednoznačné nie. Zástancov zjednotenia ostalo napriek tomu v oboch krajinách aj v medzivojnovom období dosť.
Preto, keď sa v Nemecku 30. januára 1933 dostala k moci národnosocialistická NSDAP, bola na rovnaký krok okamžite pripravená aj jej rakúska sesterská strana. O niekoľko mesiacov neskôr ju však kancelár Engelbert Dollfus zakázal. Vtedy vládol v Rakúsku autoritatívny vládny systém, ktorý mal v zahraničí podporu Maďarska a hlavne Mussoliniho Talianska. Vďaka Talianom sa v júli 1934 rakúskym národným socialistom nepodarilo dotiahnuť vojenský puč. Dollfusa síce zavraždili, ale pre odpor Talianska nedostali očakávanú podporu od Nemecka.
V roku 1938 už bola situácia úplne iná. Nacistické Nemecko a fašistické Taliansko boli takí silní spojenci, že Hitler si bol istý Mussoliniho podporou. Jeho plánom s Rakúskom nestálo nič v ceste.
Vo februári 1938 pritlačil na rakúskeho kancelára Kurta von Schuschnigga. Najprv chcel, aby zrušil zákaz pre nacionálnosocialistickú stranu, potom aby jej zástupcov prijal do vlády a poveril ich vedením rezortu vnútra. Kontrola nad políciou bola pre Hitlerove plány dôležitá.
Schuschnigg sa ešte snažil katastrofu odvrátiť zorganizovaním referenda o nezávislom Rakúsku. V snahe dosiahnuť pozitívny výsledok dokonca zvýšil vek voličov na 24 rokov, aby tak minimalizoval počet mladých prívržencov Hitlera. Podľa dostupných zdrojov rátali nacisti i rakúska vláda s podobným výsledkom hlasovania – 65 až 70 percent Rakúšanov by sa vyslovilo proti pripojeniu. K hlasovaniu preto nedošlo a Hitler zatlačil na Schuschnigga. Ten pod hrozbou vstupu vojenských jednotiek do krajiny 11. marca rezignoval. Keď však rakúsky prezident Wilhelm Miklas nechcel za jeho nástupcu vymenovať Hitlerovho muža Arthura Seyssa-Inquarta, führer svoju hrozbu uskutočnil.
Aby mali nacisti alibi, zosnovali plán s falošným pozývacím listom. V spomínanom telefonáte z 11. marca 1938 Göring povedal Kepplerovi: „Dávajte teraz pozor. Najdôležitejšie je, aby sa Inquart zmocnil vlády, obsadil rozhlas… A nech pošle telegram: Provizórna rakúska vláda, ktorá chce po demisii vlády Schuschnigga obnoviť pokoj a poriadok v krajine, smeruje na nemeckú vládu súrnu prosbu, aby jej pomohla pri plnení tejto úlohy a zamedzila krviprelievaniu. Preto prosím nemeckú vládu o čo najskoršie vyslanie nemeckých jednotiek.“
Existenciu pozývacieho listu neskôr poprel aj Seyss-Inquart, ktorý až do svojej popravy v Norimbergu v roku 1946 tvrdil, že nemeckú armádu do krajiny nezavolal. Nemecké jednotky však do krajiny vstúpili krátko potom, ako sa Hitler uistil, že Veľká Británia to akceptuje.
Rakúšania ich privítali s nadšením. Hitler vošiel do svojej vlasti v záplave zástav a za zvuku zvonov. Rodenému Rakúšanovi, ktorého po dezercii zbavili občianskych práv, sa splnil sen o triumfálnom návrate. „Hovorím v mene Štajerčanov, Horných i Dolných Rakúšanov, Korutáncov, Salzburčanov, Tirolčanov a predovšetkým v mene mesta Viedeň. Ako vodca a kancelár nemeckého národa a ríše oznamujem vstup mojej vlasti do nemeckej ríše,“ povedal o deň neskôr pred 300-tisícovým davom vo Viedni.
Z televíznych žurnálov sa už ľudia nedozvedeli o osude 70-tisíc Rakúšanov, ktorých v nasledujúcich týždňoch zatkli a poslali do koncentračných táborov.
O necelý mesiac sa v Rakúsku uskutočnilo referendum, v ktorom 99 percent Rakúšanov a 99,73 percenta Nemcov odobrilo Hitlerovi pripojenie Rakúska k Nemeckej ríši, tzv. Anschluss. Napriek tomu vyhlásili spojenci už v roku 1943 v Moskve Rakúsko za prvú obeť nacionálnosocialistickej agresie.
