Hitlerovské jednotky v Rakúsku

Vydané 12. 3. 2003 o 0:00 Autor: MIRIAM ZSILLEOVÁ

Bolo 11. marca 1938, tri štvrte na deväť večer, keď nemecký poľný maršál Göring hovoril so svojím štátnym tajomníkom Kepplerom: „Predložte mu telegram a povedzte mu, že ho nemusí vôbec poslať, stačí ak povie: Súhlasím…! Heil Hitler.“ O niekoľko minút neskôr mal Keppler diaľkový hovor a hlasu na druhej strane aparátu povedal: „Povedzte poľnému maršálovi, že Seyss-Inquart súhlasí.“

O deň neskôr zverejnila nemecká tlač telegram, v ktorom rakúsky nacista Arthur Seyss-Inquart požiadal Hitlera, aby do Rakúska urýchlene poslal nemecké jednotky. Stalo sa tak 12. marca 1938.

Mnohí Nemci a Rakúšania snívali o vzájomnom spojení už po rozpade mnohonárodnostného Rakúsko-Uhorska na konci prvej svetovej vojny. Strach zo silnej Nemeckej ríše bol však silnejší, a tak víťazné mocnosti vo Versailleskej zmluve povedali podobným zámerom jednoznačné nie. Zástancov zjednotenia ostalo napriek tomu v oboch krajinách aj v medzivojnovom období dosť.

Preto, keď sa v Nemecku 30. januára 1933 dostala k moci národnosocialistická NSDAP, bola na rovnaký krok okamžite pripravená aj jej rakúska sesterská strana. O niekoľko mesiacov neskôr ju však kancelár Engelbert Dollfus zakázal. Vtedy vládol v Rakúsku autoritatívny vládny systém, ktorý mal v zahraničí podporu Maďarska a hlavne Mussoliniho Talianska. Vďaka Talianom sa v júli 1934 rakúskym národným socialistom nepodarilo dotiahnuť vojenský puč. Dollfusa síce zavraždili, ale pre odpor Talianska nedostali očakávanú podporu od Nemecka.

V roku 1938 už bola situácia úplne iná. Nacistické Nemecko a fašistické Taliansko boli takí silní spojenci, že Hitler si bol istý Mussoliniho podporou. Jeho plánom s Rakúskom nestálo nič v ceste.

Vo februári 1938 pritlačil na rakúskeho kancelára Kurta von Schuschnigga. Najprv chcel, aby zrušil zákaz pre nacionálnosocialistickú stranu, potom aby jej zástupcov prijal do vlády a poveril ich vedením rezortu vnútra. Kontrola nad políciou bola pre Hitlerove plány dôležitá.

Schuschnigg sa ešte snažil katastrofu odvrátiť zorganizovaním referenda o nezávislom Rakúsku. V snahe dosiahnuť pozitívny výsledok dokonca zvýšil vek voličov na 24 rokov, aby tak minimalizoval počet mladých prívržencov Hitlera. Podľa dostupných zdrojov rátali nacisti i rakúska vláda s podobným výsledkom hlasovania – 65 až 70 percent Rakúšanov by sa vyslovilo proti pripojeniu. K hlasovaniu preto nedošlo a Hitler zatlačil na Schuschnigga. Ten pod hrozbou vstupu vojenských jednotiek do krajiny 11. marca rezignoval. Keď však rakúsky prezident Wilhelm Miklas nechcel za jeho nástupcu vymenovať Hitlerovho muža Arthura Seyssa-Inquarta, führer svoju hrozbu uskutočnil.

Aby mali nacisti alibi, zosnovali plán s falošným pozývacím listom. V spomínanom telefonáte z 11. marca 1938 Göring povedal Kepplerovi: „Dávajte teraz pozor. Najdôležitejšie je, aby sa Inquart zmocnil vlády, obsadil rozhlas… A nech pošle telegram: Provizórna rakúska vláda, ktorá chce po demisii vlády Schuschnigga obnoviť pokoj a poriadok v krajine, smeruje na nemeckú vládu súrnu prosbu, aby jej pomohla pri plnení tejto úlohy a zamedzila krviprelievaniu. Preto prosím nemeckú vládu o čo najskoršie vyslanie nemeckých jednotiek.“

Existenciu pozývacieho listu neskôr poprel aj Seyss-Inquart, ktorý až do svojej popravy v Norimbergu v roku 1946 tvrdil, že nemeckú armádu do krajiny nezavolal. Nemecké jednotky však do krajiny vstúpili krátko potom, ako sa Hitler uistil, že Veľká Británia to akceptuje.

Rakúšania ich privítali s nadšením. Hitler vošiel do svojej vlasti v záplave zástav a za zvuku zvonov. Rodenému Rakúšanovi, ktorého po dezercii zbavili občianskych práv, sa splnil sen o triumfálnom návrate. „Hovorím v mene Štajerčanov, Horných i Dolných Rakúšanov, Korutáncov, Salzburčanov, Tirolčanov a predovšetkým v mene mesta Viedeň. Ako vodca a kancelár nemeckého národa a ríše oznamujem vstup mojej vlasti do nemeckej ríše,“ povedal o deň neskôr pred 300-tisícovým davom vo Viedni.

Z televíznych žurnálov sa už ľudia nedozvedeli o osude 70-tisíc Rakúšanov, ktorých v nasledujúcich týždňoch zatkli a poslali do koncentračných táborov.

O necelý mesiac sa v Rakúsku uskutočnilo referendum, v ktorom 99 percent Rakúšanov a 99,73 percenta Nemcov odobrilo Hitlerovi pripojenie Rakúska k Nemeckej ríši, tzv. Anschluss. Napriek tomu vyhlásili spojenci už v roku 1943 v Moskve Rakúsko za prvú obeť nacionálnosocialistickej agresie.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahČudovali sa mu, že fotí Indiánov. Bieli ním opovrhovali, domorodci mu dôverovali

Keby nebolo fotografa Edwarda S. Curtisa, len ťažko by sme dnes hľadali vizuálnu podobu kultúry, ktorá vzápätí zmizla.

ONLINE: Tímy trápia technické problémy, na čele Hamilton s Vettelom

Kvôli finančným problémom vypadla Veľká cena Nemecka aj tím Manor.

Spoplatnený obsahVitajte v Havane, v meste, ktoré si označkoval El Comandante

Kuba láka turistov na nádych pomerne bezpečnej exotiky.

Impulzívnosť a paranoja. Aký by bol život bez spánku?

Prečo je evolučnou výhodou stav, keď človek hodiny bezbranne leží.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní