Philby Kim

Vydané 9. 5. 2003 o 0:00 Autor: MICHAL HAVRAN

FOTO – ARCHÍV

Na šok, aký zažila v roku 1963 Veľká Británia, sa len tak ľahko nezabudne. Do Moskvy ušiel vtedy jeden z najlepších špiónov jej veličenstva. Kim Philby pracoval pre britskú MI-6 a súčasne pre sovietsku KGB. V týchto dňoch je tomu práve pätnásť rokov od smrti muža, ktorý otriasol nielen Veľkou Britániou. Vyvolal zdesenie vo všetkých tajných službách Západu. Cez noc sa z najlepšieho agenta stal špión „najslávnejší“, aj keď sláva mala v jeho prípade riadne pokrivenú hodnotu.

Slávnemu spisovateľovi a priateľovi Grahamovi Greenovi už z moskovského exilu napísal: „Musel som urobiť to, čo som urobil.“ Vo vete obsiahol vlastnú životnú filozofiu. Kim Philby bol rodeným zradcom.

Jeho koketovanie s komunizmom začalo v študentských rokoch. Ako syn vplyvného britského bádateľa a arabistu Harryho Johna Philbyho študoval na známej Cambridge University. Tu sa z neho stal presvedčený komunista.

Nebol sám. Podobne zmýšľali aj jeho spolužiaci: Anthony Blunt, Guy Burgess a Donald McLean. Štvorica vytvorila tajný spolok. Rozhodli sa, že budú ideám komunizmu zo všetkých síl pomáhať prenikať na Západ. Zvlášť do Veľkej Británie.

Písal sa iba rok 1933 a všetci štyria sa stali takmer v jednej chvíli nielen špiónmi britskej tajnej služby, ale aj vtedajšej NKVD, neskôr KGB. Stali sa z nich dvojakí agenti.

Vyžívali sa v prísne utajenej činnosti pre Moskvu. Kim Philby veľmi rýchlo spolužiakov predbehol. Stal sa hviezdou nielen vnútri MI-6, ale aj v KGB. K jeho „najväčším“ zásluhám patrí najmä prezradenie supertajného projektu Manhattan na výrobu americkej atómovej bomby.

Američania spolupracovali na pláne aj s Britmi, preto pre Kima nebol problém dostať sa k najdôvernejším informáciám. A okamžite ich odovzdať prostredníctvom sovietskej spojky v Londýne Sovietom.

V čase druhej svetovej vojny Philby dokázal zneškodniť aj sľubnú spoluprácu medzi nemeckým špiónom Carlom Goerdelerom a britskou tajnou službou.

Až o veľa rokov neskôr sám Winston Churchill nepredstaviteľne zúril. „Mali sme veľkú šancu dozvedieť sa o plánoch Nemecka. Britský občan to však prekazil. Je to nesmierna hanba!“

Vedenie britskej tajnej služby však netušilo, kto bol za všetkými nezdarmi. Tie totiž pokračovali. Vtedajší šéf MI-6, sir Stewart Menzies odporučil získať „komunikačnú linku“ priamo na šéfa nemeckej tajnej služby, admirála Wilhelma Canarisa. Úlohu pridelil najlepšiemu agentovi, akého vtedy mal: Kimovi Philbymu. Ale ten záhadne zlyhal.

Po vojne, hneď na začiatku tej studenej, nastúpil Philby za prvého tajomníka britského veľvyslanectva vo Washingtone. Z tejto pozície získava prístup k najdôvernejším informáciám. Spolupracuje so CIA. Všetko, čo sa dozvie, odovzdáva okamžite KGB.

V roku 1951 však začína čosi praskať. Dvaja agenti MI-6, Philbyho spolužiaci z Cambridgea, Guy Burgess a Donald McLean utiekli do Moskvy. Až k Philbymu však podozrenie nepadlo. Naďalej má povesť čestného a charakterného muža. Ako dvojaký agent funguje ďalších dvanásť rokov.

V roku 1963 však konečne na jeho zradu prídu. Skôr než ho zatknú, stihne utiecť. Rovno do Moskvy. Britské denníky prinášajú bombastickú správu na prvých stranách. Hanba nemôže byť väčšia.

V Moskve sa Philbyho sláva aj končí. Sovieti síce jeho prípad propagandisticky živia, ale v skutočnosti ho k vážnym veciam nepúšťajú.

Vo svojich pamätiach Moja tichá vojna Philby píše: „Moja viera v komunizmus zostala neotrasená.“ Klamal. Zo sovietskeho komunizmu, ktorý tak zbožňoval a ktorému verne slúžil, v Moskve vytriezvel. Keď sa občas dostal v sprievode agentov na prechádzku, nechcel veriť, že v sovietskych obchodoch niet tovaru. Nadával na úbohé sovietske reštaurácie a nechcel sa v nich stravovať. Začal piť a dokonca sa pokúsil o samovraždu.

Sovietska KGB ho v Moskve nepotrebovala. Dávno stratil na cene. A tak na zachovanie tváre dostáva aspoň naoko šancu. Dôstojník KGB Michail Ľubimov, ktorý bol istý čas jeho washingtonskou spojkou, mu vybavuje možnosť prednášať budúcim sovietskym špiónom.

V pamätiach pod názvom Súkromný život Kima Philbyho, ktorú napísal spoločne s Philbyho vdovou, Ruskou Rufinou, píše: „Keď som v západnej tlači čítal, že Philby sa stal kľúčovým stratégom KGB, musel som sa chytať od smiechu za brucho. Je to smutné, ale Philby bol iba polozamestnaným penzistom…“

Keď náhle zomrel na zlyhanie srdca, pochovali ho v Moskve s poctami hrdinu. A tam aj sníva svoj červený sen.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahŠiroký vlastní Váhostav cez majora z ŠtB

Vyšetrovanie ukázalo, že Váhostav pre oligarchu Juraja Širokého vlastní jeho niekdajší nadriadený z americkej misie v ŠtB.

Prečo Široký skrýva vzťah k firme až na Novom Zélande?

Pýtali sme sa už viackrát, tak len aby sme nevyšli z cviku.

Spoplatnený obsahPoznali Gauliedera. Vylučujú, že by spáchal samovraždu

Mal dokumenty, ktoré by boli aktuálne, keby sa zrušili amnestie.

Spoplatnený obsahŽivot mníšky: 24 hodín pochybností a jedna minúta nádeje

Poľské mníšky znásilnili cez vojnu sovietski vojaci. Ich príbeh sfilmovali.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní