Voľná nedeľa

Vydané 22. 3. 2001 o 0:00

V roku 321 vydal cisár Konštantín Veľký nariadenie, ktorým pod hrozbou trestu zakázal sudcom, obchodníkom a obyvateľom miest pracovať v nedeľu. Aj 1680 rokov po tomto rozhodnutí sa miliardy ľudí na celom svete tešia práve na nedeľu ako na deň vytúženého pracovného pokoja.

Konštantín (274 – 337) bol prvý rímsky cisár, ktorý prijal kresťanskú vieru – vraj potom, ako sa mu zjavil na oblohe horiaci kríž a nápis „V mene tohto dobývaj“. Súčasne sa stal prvým svetským vládcom, ktorý ediktom potvrdil už dve storočia staré odporúčania kresťanských duchovných – svätiť nedeľu ako „deň Pána“ – dies dominica – či jednoducho domenica, ako dodnes románske jazyky nazývajú nedeľu.

Rimania prevzali názvy siedmich dní v týždni od Egypťanov. Dni niesli mená pôvodne podľa planét (v germánskom a v anglosaskom svete sa dodnes používa Sonntag, resp. Sunday – deň Slnka, deň zasvätený najvyššiemu barbarskému božstvu). Zvyk svätiť jeden z dní v týždni ako náboženský sviatok, v ktorom sa nesmie pracovať, však rozhodne nie je objavom kresťanov. Svoj sabat – a s oveľa prísnejšími obmedzeniami – už dávno slávili židia.

Sobota bola prvým dňom nového židovského týždňa. Kresťania si v snahe odlíšiť sa zvolili ako prvý deň v týždni (teda nie posledný, ako sa to vníma dnes) nedeľu. „Na deň Pána sa stretnite a lámte chlieb. A vykonajte sviatosť oltárnu po priznaní svojich hriechov, aby vaša obeť bola čistá,“ stojí v jednom z dobových cirkevných nariadení. V epištole Barnabáša sa pripomína, že Ježiš vstal z mŕtvych práve v nedeľu – tu pripomeňme, že v ruštine znamená „nedeľa“ celý týždeň, a nedeľa sa nazýva „voskresenie“, teda vzkriesenie.

Ako prvý spomína nedeľný odpočinok Terulián v roku 202: „V deň zmŕtvychvstania Pána by sme sa mali vystríhať prosebníctva alebo každého stavu a úradu právneho, odložiac dokonca i naše obchody, aby sme nedali nijaký priestor diablovi“. V tento deň sa majú kresťania schádzať na bohoslužbách a vystríhať sa práce. K začiatku 4. storočia sa datujú prvé snahy presne definovať nedeľu cirkevnými a neskôr i svetskými zákonmi.

Koncil v Elvire v roku 300 vydal dekrét, podľa ktorého „kto v meste zanedbá návštevu kostola po tri nedele, bude za trest na krátky čas exkomunikovaný“. Už spomínaný Konštantínov edikt, vydaný o 21 rokov neskôr, bol prvým občianskym zákonom o nedeli – cisár ním zakázal pracovať prakticky všetkým – výnimku povolil len roľníkom.

Narbonnský koncil v roku 589 nariadil za prácu v nedeľu potrestať občana pokutou päť zlatých a nevoľníka 100 ranami bičom.

Od 8. storočia možno sledovať postupný vznik súčasnej podoby uctievania nedele – miestne autority v tento deň takmer všade vylučovali službu, verejné obchodovanie, prácu súdov a verejné slávnostné skladanie prísah.

Zákony v starom Anglicku trestali porušenie zákona o nedeli ako hocijaký iný zločin a priestupok. Pod vplyvom reformácií a s nástupom puritanizmu tu prijali mnoho nariadení, ktoré dodnes rešpektuje striktný anglikánsky sabat, ktorý prežíva najmä v Škótsku.

Moment trestu za prácu sa však postupne vytrácal a kresťanská nedeľa sa čoraz viac stávala predovšetkým dňom stretnutia veriacich a spoločných bohoslužieb.

Spojené štáty, kolíska modernej demokracie, neprijali nikdy nijaký zvláštny federálny zákon o nedeli, takmer všetky štáty únie však majú tendenciu obmedzovať až na výnimky prácu v nedeľu a obchody s tvrdým alkoholom zostávajú v tento deň väčšinou zatvorené.

Pôvodne idey kresťanstva dostali v modernom svete celkom nové naplnenie – k voľnej nedeli si robotníci vybojovali aj voľnú sobotu a už koncom 19. storočia sa v Anglicku zrodil módny pojem „weekend“ – ako prvok životného štýlu strednej vrstvy, kde je koniec týždňa vyhradený pre zábavu a šport.

V tradične katolíckych európskych krajinách sa však dodnes vedú spory, či úplne podľahnúť tlaku moderných čias. Zvlášť Rakúšania a Nemci majú obavy o svoj nedeľný pokoj. V Rakúsku dodnes platí až na výnimky zákaz práce v nedeľu a katolícka cirkev ho chce presadiť dokonca ako súčasť ústavy. Na jeseň 1999 tu založili dokonca Združenie pre nedeľu, ktorého obľuba údajne rastie. Obchody v oboch krajinách sú v tento deň zavreté. Aj to je jeden z dôvodov, prečo Rakúšania v nedeľu s obľubou nakupujú vo veľkom napríklad práve na Slovensku.

BAŠA JAVŮRKOVÁ

Hlavné správy

Alternatíva pre Nemecko skutočnú alternatívu neponúka

Merkelová voľby vyhrala a ostáva mocná. Európa je naozaj vďačná.

Spoplatnený obsahAké stíhačky môžeme a ktoré ponuky sú nereálne?

Rozhodovať sa bude len medzi gripenmi a stíhačkami F-16.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní