Voľná nedeľa

Vydané 22. 3. 2001 o 0:00

V roku 321 vydal cisár Konštantín Veľký nariadenie, ktorým pod hrozbou trestu zakázal sudcom, obchodníkom a obyvateľom miest pracovať v nedeľu. Aj 1680 rokov po tomto rozhodnutí sa miliardy ľudí na celom svete tešia práve na nedeľu ako na deň vytúženého pracovného pokoja.

Konštantín (274 – 337) bol prvý rímsky cisár, ktorý prijal kresťanskú vieru – vraj potom, ako sa mu zjavil na oblohe horiaci kríž a nápis „V mene tohto dobývaj“. Súčasne sa stal prvým svetským vládcom, ktorý ediktom potvrdil už dve storočia staré odporúčania kresťanských duchovných – svätiť nedeľu ako „deň Pána“ – dies dominica – či jednoducho domenica, ako dodnes románske jazyky nazývajú nedeľu.

Rimania prevzali názvy siedmich dní v týždni od Egypťanov. Dni niesli mená pôvodne podľa planét (v germánskom a v anglosaskom svete sa dodnes používa Sonntag, resp. Sunday – deň Slnka, deň zasvätený najvyššiemu barbarskému božstvu). Zvyk svätiť jeden z dní v týždni ako náboženský sviatok, v ktorom sa nesmie pracovať, však rozhodne nie je objavom kresťanov. Svoj sabat – a s oveľa prísnejšími obmedzeniami – už dávno slávili židia.

Sobota bola prvým dňom nového židovského týždňa. Kresťania si v snahe odlíšiť sa zvolili ako prvý deň v týždni (teda nie posledný, ako sa to vníma dnes) nedeľu. „Na deň Pána sa stretnite a lámte chlieb. A vykonajte sviatosť oltárnu po priznaní svojich hriechov, aby vaša obeť bola čistá,“ stojí v jednom z dobových cirkevných nariadení. V epištole Barnabáša sa pripomína, že Ježiš vstal z mŕtvych práve v nedeľu – tu pripomeňme, že v ruštine znamená „nedeľa“ celý týždeň, a nedeľa sa nazýva „voskresenie“, teda vzkriesenie.

Ako prvý spomína nedeľný odpočinok Terulián v roku 202: „V deň zmŕtvychvstania Pána by sme sa mali vystríhať prosebníctva alebo každého stavu a úradu právneho, odložiac dokonca i naše obchody, aby sme nedali nijaký priestor diablovi“. V tento deň sa majú kresťania schádzať na bohoslužbách a vystríhať sa práce. K začiatku 4. storočia sa datujú prvé snahy presne definovať nedeľu cirkevnými a neskôr i svetskými zákonmi.

Koncil v Elvire v roku 300 vydal dekrét, podľa ktorého „kto v meste zanedbá návštevu kostola po tri nedele, bude za trest na krátky čas exkomunikovaný“. Už spomínaný Konštantínov edikt, vydaný o 21 rokov neskôr, bol prvým občianskym zákonom o nedeli – cisár ním zakázal pracovať prakticky všetkým – výnimku povolil len roľníkom.

Narbonnský koncil v roku 589 nariadil za prácu v nedeľu potrestať občana pokutou päť zlatých a nevoľníka 100 ranami bičom.

Od 8. storočia možno sledovať postupný vznik súčasnej podoby uctievania nedele – miestne autority v tento deň takmer všade vylučovali službu, verejné obchodovanie, prácu súdov a verejné slávnostné skladanie prísah.

Zákony v starom Anglicku trestali porušenie zákona o nedeli ako hocijaký iný zločin a priestupok. Pod vplyvom reformácií a s nástupom puritanizmu tu prijali mnoho nariadení, ktoré dodnes rešpektuje striktný anglikánsky sabat, ktorý prežíva najmä v Škótsku.

Moment trestu za prácu sa však postupne vytrácal a kresťanská nedeľa sa čoraz viac stávala predovšetkým dňom stretnutia veriacich a spoločných bohoslužieb.

Spojené štáty, kolíska modernej demokracie, neprijali nikdy nijaký zvláštny federálny zákon o nedeli, takmer všetky štáty únie však majú tendenciu obmedzovať až na výnimky prácu v nedeľu a obchody s tvrdým alkoholom zostávajú v tento deň väčšinou zatvorené.

Pôvodne idey kresťanstva dostali v modernom svete celkom nové naplnenie – k voľnej nedeli si robotníci vybojovali aj voľnú sobotu a už koncom 19. storočia sa v Anglicku zrodil módny pojem „weekend“ – ako prvok životného štýlu strednej vrstvy, kde je koniec týždňa vyhradený pre zábavu a šport.

V tradične katolíckych európskych krajinách sa však dodnes vedú spory, či úplne podľahnúť tlaku moderných čias. Zvlášť Rakúšania a Nemci majú obavy o svoj nedeľný pokoj. V Rakúsku dodnes platí až na výnimky zákaz práce v nedeľu a katolícka cirkev ho chce presadiť dokonca ako súčasť ústavy. Na jeseň 1999 tu založili dokonca Združenie pre nedeľu, ktorého obľuba údajne rastie. Obchody v oboch krajinách sú v tento deň zavreté. Aj to je jeden z dôvodov, prečo Rakúšania v nedeľu s obľubou nakupujú vo veľkom napríklad práve na Slovensku.

BAŠA JAVŮRKOVÁ

Hlavné správy

Spoplatnený obsahKotlebovcom po zrušení môžu siahnuť na majetok, pozrite sa na aký

Kotlebovcom sa po vstupe do banskobystrickej župy začalo dariť, kupovali autá aj domy.

Spoplatnený obsahRakúska štátna tajomníčka: Teraz útočia na webe, zajtra v uliciach

Rakúsko pripravuje zákony o nenávistných prejavoch.

Spoplatnený obsahNetreba vedieť, čo je Kajínek. Z väznice vykročila celebrita (Schutzov týždeň)

Proti „ideám“ Sme rodina je šuvix aj nový „sociálny balík“ Smer-SNS-HíD.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní