Britský cestovateľ Alexander Burnes.
FOTO – archív
2. novembra 1841 sa pred domom diplomata zhromaždil rozzúrený dav. Po meste sa rozšírilo, že v dome je plno zlata. Burnes ľudí najprv mierumilovne presviedčal, aby sa rozišli. Keď dal strážam príkaz strieľať, bolo neskoro.
Nik nevie, ako vlastne zomrel 37-ročný diplomat a dobrodruh Alexander Burnes, autor cestopisov, ktorý ako prvý človek zo Západu navštívil legendárnu Bucharu. Niektorí tvrdili, že sa ho pokúsilil prepašovať zabaleného v koberci. Podľa iných ho spriaznený Afganec vyviedol do záhrady v domorodých šatách, ale potom ho vydal Kábulčanom a tí ho rozsekali na kusy. Táto smrť bola začiatkom povstania v Kábule a prvej drvivej porážky vojsk britského impéria v Afganistane. Bol to dôležitý medzník vo vojne, po ktorej prišli ďalšie – až kým Briti v roku 1919 krajinu definitívne neopustili.
V roku 1837 sa perzská armáda za podpory Rusov neúspešne pokúšala dobyť mesto Herát. Britom sa náhodou dostalo do uší, že istý Vitkevič, ruský vyslanec, je na ceste do Kábulu, aby získal na ruskú stranu aj afganského emira Dosta Mohammada. Ešte skôr teda do Kábulu poslali Burnesa – ako britského vyjednávača. Bolo jasné, že Briti sa nesmú nechať z tohto priestoru vytlačiť.
Emir Dost Mohammad bol impozantnou osobnosťou a pre Britov mal slabosť. Medzi ním a mladým Burnesom vzniklo osobné priateľstvo. Mohammad viedol spor o provinciu Pešávar, ktorú ovládal jednooký sikhský kráľ z Pandžábu Randžit Singh, ďalší spojenec Britov. Briti sa rozhodli využiť to – v roku 1838 britský guvernér v Indii emira ostrým listom vyzval, aby sa vzdal nárokov na Pandžáb a prestal flirtovať s Rusmi. Mohammad list odmietol.
Guvernér sa rozhodol emira pre istotu zvrhnúť a dosadiť jeho súpera, šacha Šujaha, zvrhnutého pred 20 rokmi. Podmienkou bolo, že Pešávar prenechá probritským sikhom. Za budúceho britského vyslanca v Kábule vybrali Williama Macnaghtena. Burnes mal byť jeho zástupcom.
Do Afganistanu sa na jar 1838 vydala od juhu armáda 9500 britských a indických vojakov a 6000 mužov šacha Šujaha. Briti šli podľa vtedajších zvyklostí impéria s plným komfortom – sluhami, nosičmi vody, kuchármi, hudobníkmi, prostitútkami. Veliteľ brigády mal nárok na šesťdesiat tiav s osobnou batožinou.
Kandahár sa vzdal, opevnené mesto Ghazni dobyli. Kábul napokon padol bez výstrelu – Dost Mohammad ušiel na sever. Keď sa však šach Šujah prešiel na koni mestom, vítali ho mlčiace davy.
Briti sa cítili takí istí, že si postavili tábor na otvorenej planine za mestom. Niektorí dôstojníci si priviedli ženy a deti. Kábulčania sa najprv tešili z novej kúpnej sily, ale stále menej sa im pozdávalo, keď Briti začali vyhľadávať zábavu s afganskými ženami. V tomto smere sa zvlášť vyznamenal Burnes.
V roku 1840 sa emir Dost Mohammad vzdal a Briti ho previezli do exilu do Indie. Jeho nástupca šach Šujah si už v tom čase počínal dosť zle – zvýšil dane a v Kábule začala rásť nespokojnosť. Keď zavražili Burnesa a vypuklo povstanie, britská posádka 4500 mužov, ktorej v tom čase velil neschopný generál Elphinstone, neurobila takmer nič. Do mesta medzitým pritiahol Mohammad Akbar, syn Dosta Mohammada, so 6000 mužmi a prevzal moc.
Potupu svojho otca kruto pomstil. Vyslanca Macnaghtena vylákal na rokovanie o prímerí, kde ho aj so sprievodom brutálne zavraždili.
Britská posádka – mnohí mali v tábore i rodiny – musela riešiť už jediný problém, ako sa dostať z krajiny. Začínala sa zima a bolo treba prejsť krajom, ktorý ovládali miestne kmene. Akbar sľúbil ochrannú eskortu. Opäť klamal a Briti sa vydali na pochod smrti. Od prvého dňa ich zo všetkých strán napádali. Prišli o všetky veci, stany, potraviny. Skončili v priesmyku Churd-Kábul, kde ich Afganci uzavreli a za niekoľko dní zmasakrovali. Zo 17-tisíc ľudí, z toho 700 Európanov (vojakov i civilistov), 3800 Indov a 12-tisíc členov obsluhy tábora, prežili len piati.
Imperiálna armáda sa o niekoľko mesiacov vrátila a porážku pomstila. Akbar zatiaľ zavraždil šacha Šujaha, ale nakoniec z mesta ušiel. Briti vrátili na trón Akbarovho otca, emira Dosta Mohammada. Bol to jediný muž, ktorý dokázal v krajine udržať aký-taký poriadok. A nikdy vraj neprestal Britov obdivovať.
