Dostojevskij Fiodor Michajlovič

Vydané 9. 11. 2001 o 0:00 Autor: BAŠA JAVŮRKOVÁ

FOTO – ARCHÍV



O jeho diele sa popísali stohy papiera. Jeho románom dávali rôzne prívlastky – naturalistický, sociálnokritický, psychologický. Niektoré jeho spisy sa zaoberajú kresťanskou vierou a Bohom, v iných videla marxistická kritika predzvesť kritického realizmu. Ďalšími sa zasa oháňali moderní existencialisti. Na jednom sa zhodujú všetci – viac než tridsaťročná literárna cesta Fiodora Michajloviča Dostojevského potvrdila, že Rusko zrodilo svetového autora. Dostojevskij sa narodil pred 180 rokmi – 11. novembra 1821 v Moskve.

Kľúč k Dostojevskému leží v dobe, do ktorej sa narodil, a v jeho dramatickej osobnej skúsenosti. Prišiel na svet v rodine vojenského lekára ako druhé zo siedmich detí. Svoje detstvo opisoval ako šťastné a pokojné – zvlášť miloval dvoch svojich starších súrodencov, brata Mišu a sestru Varenku. Z druhej ruky sa však dozvedáme, že jeho otec bol despota a zavraždili ho vlastní sluhovia. Naopak matka bola citlivá a umelecky založená žena. Zomrela, keď mal Fiodor len pätnásť.

Dostojevskij vyštudoval vojenské inžinierstvo a rok pracoval v Petrohrade pre armádu. Nebol však spokojný – začal prekladať z francúzštiny, v roku 1846 vydal svoj prvý román Biedni ľudia a intenzívne začal navštevovať schôdze politického krúžku utopického socialistu M. V. Petraševského. Bol silne proti cárskej cenzúre a proti nevoľníctvu. Napriek tomu zostal vždy monarchistom a stúpencom patriarchálnych tradícií pravoslávneho Ruska.

Cárska polícia Petraševského skupinu rozprášila – sám Dostojevskij si odsedel štyri roky vo väzení. Často trpel epileptickými záchvatmi, navyše bol najmenej prvý rok v cele úplne sám. „Považujem tie štyri roky za obdobie, počas ktorého som bol pochovaný za živa a zavretý v rakve. Nemám silu napísať Ti, aký strašný čas to bol,“ napísal neskôr bratovi Andrejovi.

Rozhodujúcou skúsenosťou v jeho živote i diele bol rozsudok smrti, ktorý doslova minútu pred popravou zmenili na štyri roky nútených prác na Sibíri. Ešte štyri roky zostal Dostojevskij na Sibíri v armáde. Keď ho rehabilitovali, opäť začal publikovať a oženil sa s vdovou Marijou Isajevovou.

Mnoho a často cestoval po Európe z rôznych dôvodov. Liečil si choré pľúca, unikal pred ruským prostredím a útechu hľadal v kasínach. Stal sa gamblerom – jeho hráčska závislosť spôsobila, že nikdy nemal dosť peňazí, a ovplyvnila aj jeho písanie. Prežil mimomanželský vzťah s mladučkou emancipovanou študentkou Apolinerou Suslovovou, ktorá bola preňho milenkou aj intelektuálnym druhom. V roku 1864 ovdovel a prišiel aj o milovaného brata Mišu. (Apolinera sa zaňho vydať odmietla.) Vtom istom roku vyšli Zápisky z podzemia – akýsi prológ k Dostojevského neskorším veľkým tragickým románom.

Spisovateľ prepadol gamblerstvu v takej miere, že dal do zálohy autorské práva na svoje diela. Vykúpiť ho mohol iba nový román – v takejto situácii vznikla kniha Hráč. Vášeň ku kasínam mu konečne priniesla osoh. A vo svojich 46 rokoch sa oženil znova, so svojou stenografistkou, 19-ročnou Annou Snitkinovou.

K zlej finančnej situácii – Dostojevskij prestal s ruletou až v roku 1871 (desať rokov pred smrťou), navyše zdedil dlhy po bratovi Mišovi a nevlastný syn Pavel z prvého man-želstva si od neho stále pýtal peniaze – sa pridali ďalšie rodinné tragédie. Z troch jeho detí s Annou prežilo detstvo len jedno – dcéra Ľubov. Dostojevskij bol však údajne láskavým otcom a moderným manželom, akoby chcel vlastnej rodine vynahradiť to, čoho sa jemu samému v detstve nedostalo.

Jeho romány – napríklad Zločin a trest, Idiot, Besi či Bratia Karamazovovci dnes patria k povinnej čítankovej literatúre. Zvlášť cenený je posledný, ktorý vydal rok pred svojou smrťou. Karamazovovci sú zhustením myšlienkového sveta a pochybností autora a predznamenávajú mravné konflikty 20. storočia. Boj medzi rozumom a inštinktmi, medzi láskou a nenávisťou, vierou v dobro a Boha a skepsou a navyše konflikt generácií.

Zakladateľ psychoanalýzy Sigmund Freud prirovnal Karamazovovcov k Hamletovi či Kráľovi Oidipovi. Jean-Paul Sartre zasa povedal, že všetok francúzsky existencializmus je obsiahnutý v jedinej myšlienke Ivana Karamazova – ak nie je Boh, všetko je dovolené.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahAlza, Strabag či Poštová banka priznali, prečo do inzerátov nepíšu platy

Ako by ste sa cítili, ak by váš sused vedel, koľko zarábate? Aj takto argumentujú firmy, prečo do inzerátov nedávajú platy.

Spoplatnený obsahFico prijal bieloruského premiéra, ani v minulosti nemal problém

Bielorusko neakceptujem, hovorí poslanec Peter Osuský.

Spoplatnený obsahPrečo Trump nie je Roosevelt?

Legislatívne neúspechy počas prvých sto dní amerického prezidenta sú najlepšími správami o jeho chaotickom vládnutí.

Spoplatnený obsahJohnny Depp skrachoval. Nechajte ho, sám to tak chcel

Za mesiac minie dva milióny, víno ho stojí tridsať tisíc. Náhradu žiada na súde.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní