Bering Vitus Jonassen

Vydané 20. 12. 2001 o 0:00 Autor: MAREK CHORVATOVIČ

Jeden z portrétov Vitusa Beringa FOTO - ARCHÍV



To, čo pre západný svet urobil Krištof Kolumbus, dokázal pre Rusov na východe dánsky moreplavec Vitus Bering. Po slávnom dobrodruhovi je dnes pomenovaný jeden z najznámejších prielivov na svete - Beringov prieliv oddeľuje Čukotku od Aljašky. Jeho meno nesie aj more a ostrov, na ktorom sa Beringove dobrodružstvá skončili 19. decembra 1741. Od jeho smrti na nehostinnom ostrove uplynulo 260 rokov. Objaviteľ najvýchodnejšieho cípu euroázijskej pevniny zomrel na skorbut vo veku 61 rokov.

Vitus Jonassen Bering sa narodil v dánskom Horsense v roku 1681. Na more odišiel ako veľmi mladý a strávil na ňom celý život. Napriek tomu sa stihol stať otcom siedmich detí. V roku 1703 sa prihlásil k ruskému námorníctvu a odvtedy sa zastavil v Dánsku už len raz počas krátkej návštevy Kodane. Beringa preto dnes ctia ako svojho v oboch krajinách - v Rusku aj v Dánsku.

V ruskom námorníctve sa ocitol v správnom čase. Cár Peter Veľký (1672 - 1725), jedna z najväčších postáv ruskej histórie, otváral Rusko svetu. Silné loďstvo, predovšetkým vojnové, považoval za veľmi dôležité pre štát. Uznanie mal však aj pre objaviteľov. Dán urobil u Rusov rýchlu a veľkú kariéru. Vyznamenal sa počas vojny so Švédmi a všimol si ho sám cár Peter. Od vojaka k objaviteľovi to už bolo na skok.

Na začiatku 18. storočia sa nevedelo, či Amerika nie je spojená s Áziou. Preto sa Peter Veľký rozhodol, že vo veci treba spraviť jasno. Vyslal do neznámeho priestoru expedíciu, ktorú viedol Vitus Bering.

Výprava sa cez Sibír dostala na Kamčatku, kde založila tábor a postavila lode. Bering sa vylodil na severovýchodnom cípe Ázie v roku 1728, aby dokázal, či tento kontinent a Ameriku oddeľuje slaná voda. V danej veci sa však pre hustú hmlu najprv nič nevyjasnilo - Beringovo tvrdenie, že Ameriku od Kamčatky oddeľuje more, v Petrohrade neprijali. Za dôkaz by považovali jedine empirické svedectvo - teda ak by námorníci skutočne voľným okom spozorovali americké pobrežie. Budúci veľký význam tohto miesta pre moreplavcov a obchodníkov tak stále zostával utajený. S ním aj Aljaška, najzápadnejší cíp Severnej Ameriky.

Druhá výprava na Kamčatku (1733 - 1743) bola najväčšou, akú svet dovtedy poznal. Vitus Bering velil a organizoval činnosť 10-tisíc mužov. Hlavnou úlohou bolo doplávať z Ruska k západnému pobrežiu Ameriky a zmapovať ho. Moreplavci nevedeli, do čoho idú - nepoznali dôkladne vody pri mohutnom polostrove Kamčatka a už vôbec nie to, čo ich čaká ďalej. Na rozhodujúcu plavbu sa vydal Bering na lodi Svätý Peter. Kapitán výpravy Iľjič Čirikov velil lodi Svätý Pavol.

Oboplávali Kamčatku a založili mesto Petropavlovsk. Potom opäť vyplávali a Beringova posádka 26. júla 1741 mohla zakričať vytúžené slovo „pevnina“. Zazreli veľmi vysoké kopce mohutného pohoria. Končiare boli zasnežené, pod nimi pás lesov. Trvalo to viac ako desať rokov, kým sa podarilo Beringovi dosiahnuť cieľ - Ameriku. Prvým mužom, ktorý potom vkročil na pôdu Aljašky, bol nemecký člen posádky Georg Steller.

Nedostatok pitnej vody však prinútil Beringa nabrať spiatočný kurz. Plavbe neprialo búrlivé počasie a loď uviazla na nehostinnom ostrove. Z dreva si chlapi museli postaviť búdy a strávili tam celú zimu. Nedostatok potravín a extrémne podmienky boli pre starnúceho Beringa už priťažkou skúškou a v decembri skonal. Neskôr práve tento ostrov pomenovali po ňom. Niekoľko jeho mužov zimu prežilo a dostalo sa späť na Kamčatku.

Napriek tomu, že sa stal Vitus Bering slávny, jeho presná podoba je neznáma. Existuje niekoľko portrétov, ich hodnovernosť je však otázna. To bol hlavný dôvod, prečo vznikol výskumný tím odborníkov z bývalého Sovietskeho zväzu a Dánska. Ich úlohou bolo nájsť miesto Beringovho hrobu a vytvoriť podľa lebky približnú podobu jeho tváre. V auguste 1991 sa archeológom a súdnym lekárom podarilo nájsť pozostatky Beringa a ďalších piatich mužov. Odborníci v Moskve potom vytvorili jeho „staronovú“ podobu. O rok neskôr sa Bering aj so svojimi mužmi vrátil na ostrov naposledy - ich pozostatky tam opäť pochovali.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahRóbert Bezák: Radi počúvame, ako niekto vyrieši naše problémy

Možno je to taká diagnóza spoločnosti, že je schopná si kohokoľvek zvoliť. Som z toho smutný.

Dobré ráno: Amerika môže odštartovať novú vojnu

Amerika môže v regióne zničiť mierové snahy.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní