Hoover Edgar

Vydané 3. 5. 2002 o 0:00 Autor: MICHAL HAVRAN

FOTO – ARCHÍV



Volal sa Edgar Hoover, ale čoskoro dostal prezývku „top cop“, teda najvyšší policajt. Jeho meno aj po tridsiatich rokoch od jeho náhlej smrti - zomrel 2. mája 1972 - zostáva synonymom závratnej kariéry v tajnej službe, aká zrejme nemá v dejinách obdoby. Mal len 29 rokov, keď skutočnú FBI založil a súčasne sa stal jej prvým riaditeľom. Z Federálneho vyšetrovacieho úradu sa stala najmocnejšia vnútorná tajná služba Spojených štátov.

FBI vznikla oficiálne už v roku 1908. Ale jej skutočný dátum zrodenia možno pokojne spojiť práve s Edgarom Hooverom. Nikto pred ním a nikto po ňom nemal takú moc. Hoover prežil ôsmich amerických prezidentov a pätnásť ministrov spravodlivosti. Nikto z nich sa neodvážil pripraviť ho o jeho kreslo.

Bol nad všetkými, vedel všetko o každom z nich. O ňom sa zasa vedelo, že bol homosexuál. Vlastné súkromie však nedovolil proti sebe použiť.

Nechal sledovať takmer každého. Bol posadnutý zbieraním informácií. Túto schopnosť si neustále zveľaďoval, a preto vládol nad Amerikou celých 48 rokov!

Na prvý pohľad išlo o cintľavého mládenca. S pomocou strýka sa mu podarilo vyhnúť sa vojenskej službe v časoch prvej svetovej vojny. To mu nebránilo, aby o pár rokov neskôr sám rozhodoval o osude tisícov ľudí. Nielen tajných agentov, ktorých osobne vyberal, ale aj ľudí, ktorí sa podľa neho ideologicky poplietli a koketovali s boľševickou revolúciou v Rusku.

Najskôr sa stal poslíčkom v kongresovej knižnici. Keď videl to množstvo kníh, nepredstaviteľné množstvo informácií, v ktorých sa mohol prehŕňať, zostal šokovaný. Rozhodol sa, že sa stane právnikom. Napriek nedokončenému základnému vzdelaniu dokázal za dva roky všetko dobehnúť a večerným štúdiom získať napokon titul právnika na prestížnej George Washington University.

Opäť mu pomohol strýko, sám právnik. Odporučil ho priamo na ministerstvo spravodlivosti. Minister Alexander Palmer ho vymenoval za svojho špeciálneho asistenta.

V roku 1919, teda iba dva roky po boľševickej revolúcii v Rusku, začal Hoover zhromažďovať špeciálnu kartotéku s menami podozrivých ľavicovo orientovaných indivíduí. V priebehu ďalších rokov bolo na indexe už 450-tisíc mien a z nich Hoover okolo 60-tisíc označil za nepriateľov amerického systému. Hoover navrhol ministrovi, že týchto ľudí treba pozatvárať a deportovať. Výstrahou pre všetkých sa stala Emma Goldmanová. Ruská židovka, ktorú obvinil z pokusu o rozvrat Ameriky. Netrvalo dlho a šupol ju do Ruska.

Hoover navrhol pozatvárať aj právnikov, ktorí sa prihlásili ako obhajcovia uväznených. Naštartoval doslova pogrom na ultraľavičiarov. A napokon ministrovi navrhol, že treba vytvoriť skutočnú organizáciu, ktorá bude bdieť nad vnútornou bezpečnosťou Ameriky.

Dostal voľnú roku a v roku 1924 vznikla naozajstná FBI na čele s Egdarom Johnom Hooverom. Ak na začiatku považoval za hlavného vnútorného nepriateľa komunistov, neskôr sa zameral aj na mafiu. Osobne napríklad zatýkal známeho mafiána Alvina Carpisa. Zabudol si želiezka. Nezaváhal ani na sekundu a zviazal mu ruky svojou kravatou.

Edgar Hoover sa ukázal ako manažér nového typu. Jeho dôslednosť bola šokujúca. Už v roku 1935 evidovala jeho FBI päť miliónov odtlačkov prstov. O dvadsať rokov neskôr ich mal k dispozícii 183 miliónov. V tom čase žilo v Amerike dvesto miliónov ľudí. Stal sa doslova a do písmena prototypom Orwellovho Veľkého brata (Big Brother).

Stal sa strážnym psom americkej demokracie. Bol pri všetkých veľkých aférach. Počas druhej svetovej vojny hľadal nemeckých agentov. Zlaté časy preňho sa vrátili v päťdesiatych rokoch. Honba na čarodejnice, teda nová vlna „komunistického sprisahania“ v Amerike bola najmä jeho dielom.

Neznášal amerických liberálov. Kennedyovcov doslova nemohol vystáť. Neskôr pomáhal Richardovi Nixonovi. Ale aj v jeho prípade musel mať všetko pod kontrolou.

Aj preto si v momente, keď Hoover pred tridsiatimi rokmi náhle skonal na infarkt, Nixon zrejme vydýchol. Hooverov dych cítili všetci mocní Ameriky priamo za chrbtom. Vedeli, čo má v rukách, ale nemali dostatok moci, aby mu tú jeho vlastnú oklieštili.

Hlavné správy

Alternatíva pre Nemecko skutočnú alternatívu neponúka

Merkelová voľby vyhrala a ostáva mocná. Európa je naozaj vďačná.

Spoplatnený obsahAké stíhačky môžeme a ktoré ponuky sú nereálne?

Rozhodovať sa bude len medzi gripenmi a stíhačkami F-16.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní