Bartolomejská noc

Vydané 23. 8. 2002 o 0:00 Autor: KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ

V auguste 1572 sa Paríž pripravoval na kráľovskú svadbu. Sobáš Margaréty, sestry kráľa Karola IX., a Henricha z rodu Bourbonovcov, dediča kráľovstva Navarry, mala byť po desaťročiach vojen sviatkom zmierenia medzi katolíkmi a hugenotmi. Bola to však len ilúzia. Kráľ a jeho protestantský poradca Coligny pripravovali vojnu na podporu protestantov v Holandsku. Kráľovná matka Katarína Medicejská sa predtým niekoľkokrát pokúsila oba tábory zmieriť. Potom sa však rozhodla pre šokujúce riešenie. V noci na svätého Bartolomeja, 24. augusta, vojaci katolíckeho vojvodu Henricha de Guise začali vraždiť: najprv svadobných hostí z radov hugenotov a potom asi 3000 prominentných hugenotov podľa zoznamu, ktorý vydala Parížska mestská rada. Pred 430 rokmi zažil Paríž Bartolomejskú noc.

Úspechy reformácie vo Francúzsku v 16. storočí pramálo súvisia s vôľou o očistu cirkvi. Kalvínovo učenie, že cirkev by nemala mať majetky, padla na úrodnú pôdu medzi drobnou šľachtou a najvyššia šľachta v ňom našla podporu pre myšlienku odporu proti kráľovskej rodine.

Kalvinizmus sa napokon rozšíril aj medzi šľachtou, ktorá priamo ovplyvňovala moc v krajine. Rady hugenotov, ako sa nazývali francúzski nasledovníci švajčiarskeho reformátora cirkvi Kalvína, sa rozširovali, no katolíci prostredníctvom kráľovskej rodiny naďalej ovládali krajinu.

Rodí sa konflikt, ktorý určujú tábory dvoch šľachtických rodín - protestanti de Condé a katolíci de Guise. Obe rodiny prvýkrát vytasili proti sebe meče, keď sa chceli stať najbližšími poradcami Henricha II. - kráľa, ktorý nastúpil na trón v roku 1559 ako pätnásťročný a ťažko chorý. Odvtedy začína dianie v krajine určovať žena, ktorá stojí aj v pozadí jednej z najväčších masakier európskych náboženských vojen v časoch šírenia reformácie.

Katarína Medicejská sa pokúšala vládnuť s podporou oboch táborov a najskôr hľadala kompromisy. Dvakrát sa postavila na stranu hugenotov, keď vydala edikty, ktorými im priznala istú náboženskú slobodu. Zároveň si tým dokázala upevniť moc.

Obrat nastal až v roku 1568, keď zakázala kalvinizmus. Účasť na kalvínskych bohoslužbách sa trestala smrťou a hugenoti boli vylúčení zo štátnych služieb. Na dvore sa udomácnili jezuiti.

Hugenoti reagovali ďalšími bojmi, až napokon Katarína opäť pristúpila na prímerie a v roku 1570 udelila hugenotom amnestiu. Vďaka nej sa do kráľovskej rady dostal vodca hugenotov Coligny, ktorého vplyv na slabého kráľa čoraz viac znepokojoval Katarínu a katolícky tábor.

V čase krátkeho prímeria sa rozhodli, že jediným riešením je odstrániť ho. 22. augusta 1572 ho však pri atentáte iba zranili a bolo jasné, že hugenoti to nenechajú bez odpovede. Mier, ktorý mala nastoliť kráľovská svadba, trval len niekoľko dní. Katarína Medicejská spolu s vodcom katolíkov Henrichom de Guise sa rozhodli vykročiť prví. Obvinili hugenotov zo sprisahania proti kráľovi a za jedinú noc dali povraždiť všetkých zástupcov hugenotov z radov najvyššej šľachty. K vraždeniu a plieneniu sa pridali aj civilisti, jeho obeťou sa stali tisícky ľudí.

Keď sa správa o masakre rozšírila, španielsky kráľ Filip II. sa vraj jedinýkrát v živote zasmial. Pápež Gregor XIII., ktorý uveril, že šlo o preventívny úder, Bartolomejskú noc privítal slávnostnou omšou v Ríme. Ostatné kráľovské rodiny v Európe vrátane protestantských prijali oficiálne vysvetlenie Paríža, že iba potrestali vinníkov sprisahania proti kráľovi. Nikto neprotestoval, spojenectvo Francúzska bolo cennejšie.

Hugenoti sa však z Bartolomejskej noci ešte pozviechali a mier vo Francúzsku nastolil až o desaťročia neskôr Henrich Navarský, ktorého svadba s Margarétou predchádzala Bartolomejskej noci. Na trón nastúpil ako Henrich IV. Nestal sa však prvým protestantským kráľom. V mene zmieru prestúpil na katolícku vieru. Zároveň však daroval hugenotom slobodu vyznania. Jeho konverziu nasledovala aj ďalšia šľachta a katolicizmus silnel. Hugenoti za vlády ďalších panovníkov vo Francúzsku definitívne skončili. Ich vieru zakázali a z Francúzska ich vyhnali.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahVeľkolepý nástup, výslnie a pád. Prečo veľké strany neprežijú svojich lídrov

Výmena lídra nie je kľúčom k dlhšej životnosti strany. Funguje len pri menších stranách, v Smere by mohla znamenať rýchly zánik.

Smer bez Fica nemá logiku

Životnosť strán ako Smer sa odvíja od popularity zakladateľa.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní