Bartolomejská noc

Vydané 23. 8. 2002 o 0:00 Autor: KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ

V auguste 1572 sa Paríž pripravoval na kráľovskú svadbu. Sobáš Margaréty, sestry kráľa Karola IX., a Henricha z rodu Bourbonovcov, dediča kráľovstva Navarry, mala byť po desaťročiach vojen sviatkom zmierenia medzi katolíkmi a hugenotmi. Bola to však len ilúzia. Kráľ a jeho protestantský poradca Coligny pripravovali vojnu na podporu protestantov v Holandsku. Kráľovná matka Katarína Medicejská sa predtým niekoľkokrát pokúsila oba tábory zmieriť. Potom sa však rozhodla pre šokujúce riešenie. V noci na svätého Bartolomeja, 24. augusta, vojaci katolíckeho vojvodu Henricha de Guise začali vraždiť: najprv svadobných hostí z radov hugenotov a potom asi 3000 prominentných hugenotov podľa zoznamu, ktorý vydala Parížska mestská rada. Pred 430 rokmi zažil Paríž Bartolomejskú noc.

Úspechy reformácie vo Francúzsku v 16. storočí pramálo súvisia s vôľou o očistu cirkvi. Kalvínovo učenie, že cirkev by nemala mať majetky, padla na úrodnú pôdu medzi drobnou šľachtou a najvyššia šľachta v ňom našla podporu pre myšlienku odporu proti kráľovskej rodine.

Kalvinizmus sa napokon rozšíril aj medzi šľachtou, ktorá priamo ovplyvňovala moc v krajine. Rady hugenotov, ako sa nazývali francúzski nasledovníci švajčiarskeho reformátora cirkvi Kalvína, sa rozširovali, no katolíci prostredníctvom kráľovskej rodiny naďalej ovládali krajinu.

Rodí sa konflikt, ktorý určujú tábory dvoch šľachtických rodín - protestanti de Condé a katolíci de Guise. Obe rodiny prvýkrát vytasili proti sebe meče, keď sa chceli stať najbližšími poradcami Henricha II. - kráľa, ktorý nastúpil na trón v roku 1559 ako pätnásťročný a ťažko chorý. Odvtedy začína dianie v krajine určovať žena, ktorá stojí aj v pozadí jednej z najväčších masakier európskych náboženských vojen v časoch šírenia reformácie.

Katarína Medicejská sa pokúšala vládnuť s podporou oboch táborov a najskôr hľadala kompromisy. Dvakrát sa postavila na stranu hugenotov, keď vydala edikty, ktorými im priznala istú náboženskú slobodu. Zároveň si tým dokázala upevniť moc.

Obrat nastal až v roku 1568, keď zakázala kalvinizmus. Účasť na kalvínskych bohoslužbách sa trestala smrťou a hugenoti boli vylúčení zo štátnych služieb. Na dvore sa udomácnili jezuiti.

Hugenoti reagovali ďalšími bojmi, až napokon Katarína opäť pristúpila na prímerie a v roku 1570 udelila hugenotom amnestiu. Vďaka nej sa do kráľovskej rady dostal vodca hugenotov Coligny, ktorého vplyv na slabého kráľa čoraz viac znepokojoval Katarínu a katolícky tábor.

V čase krátkeho prímeria sa rozhodli, že jediným riešením je odstrániť ho. 22. augusta 1572 ho však pri atentáte iba zranili a bolo jasné, že hugenoti to nenechajú bez odpovede. Mier, ktorý mala nastoliť kráľovská svadba, trval len niekoľko dní. Katarína Medicejská spolu s vodcom katolíkov Henrichom de Guise sa rozhodli vykročiť prví. Obvinili hugenotov zo sprisahania proti kráľovi a za jedinú noc dali povraždiť všetkých zástupcov hugenotov z radov najvyššej šľachty. K vraždeniu a plieneniu sa pridali aj civilisti, jeho obeťou sa stali tisícky ľudí.

Keď sa správa o masakre rozšírila, španielsky kráľ Filip II. sa vraj jedinýkrát v živote zasmial. Pápež Gregor XIII., ktorý uveril, že šlo o preventívny úder, Bartolomejskú noc privítal slávnostnou omšou v Ríme. Ostatné kráľovské rodiny v Európe vrátane protestantských prijali oficiálne vysvetlenie Paríža, že iba potrestali vinníkov sprisahania proti kráľovi. Nikto neprotestoval, spojenectvo Francúzska bolo cennejšie.

Hugenoti sa však z Bartolomejskej noci ešte pozviechali a mier vo Francúzsku nastolil až o desaťročia neskôr Henrich Navarský, ktorého svadba s Margarétou predchádzala Bartolomejskej noci. Na trón nastúpil ako Henrich IV. Nestal sa však prvým protestantským kráľom. V mene zmieru prestúpil na katolícku vieru. Zároveň však daroval hugenotom slobodu vyznania. Jeho konverziu nasledovala aj ďalšia šľachta a katolicizmus silnel. Hugenoti za vlády ďalších panovníkov vo Francúzsku definitívne skončili. Ich vieru zakázali a z Francúzska ich vyhnali.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahZjednotené Írsko a škótsky sen. Prežije jednotná Británia?

Referendum o nezávislosti avizuje Škótsko, brexit sa nepáči ani severoírskym republikánom. Strach z hraníc podporil výzvy na zjednotenie Írska.

Spoplatnený obsahMayová sa sama vohnala do časovej tiesne

S voľbou dátumu mohla Mayová naložiť aj menej symbolicky.

Spoplatnený obsahV ružomberskom spore pomáhajú Fiľovi veľké kalibre

Nad privatizáciou papierní sa vznášajú pochybnosti.

Spoplatnený obsahRakovina je náhoda, môžu za to chyby pri kopírovaní DNA

Vo väčšine prípadov nemožno vzniku zabrániť.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní