Kalendár

Vydané 4. 10. 2002 o 0:00 Autor: BORIS ZEMKO

FOTO – ARCHÍV

Streda 3. októbra, štvrtok 4. októbra, piatok 15. októbra – takto za sebou nasledovali dni v roku 1582. Na príkaz pápeža Gregora XIII. v niekoľkých katolíckych krajinách práve menili kalendár. Cirkvi sa niekedy ťažko presadzuje aj dobrý nápad – ostatné štáty sa ťažko vzdávali zaužívaného delenia roka, ktoré zaviedol ešte Gaius Julius Caesar. Napríklad Rusko, Grécko, Rumunsko, Turecko či Čína sa pripojili až v minulom storočí. Gregoriánsky kalendár má 520 rokov.

Caesar ako doživotný konzul a najvyšší rímsky kňaz spolu s astronómom Sosigenom stanovil dĺžku roku podľa slnka na 365 a 1/4 dňa. Bežný rok mal teda 365 dní a každý štvrtý rok bol priestupný – dlhší o deň, ktorý sa poskladal zo štyroch štvrtín.

Rimania dovtedy meraniu času veľkú pozornosť nevenovali a Caesar rok, v ktorom zaviedol svoj kalendár (46 pred Kristom) nazval Annus confusionis ulitimus – posledný rok neporiadkov. Rok mal dvanásť mesiacov a začínal sa 1. januára.

V skutočnosti však slnečný rok (astronómovia hovoria tropický rok – čas medzi dvoma okamihmi, keď je Slnko v „jarnom bode“) trvá o čosi kratšie ako 365 a 1/4 dňa (približne o 11 minút a 14 sekúnd). Za štyristo rokov sú z minút tri dni (a čosi), ktoré sa v priestupných rokoch podľa Caesarovho kalendára pridali zbytočne.

V 16. storočí už začínalo prekážať, že niektoré roky boli podľa juliánskeho kalendára dlhšie, ako mali byť, a dátum sa za skutočnosťou mierne oneskoroval. Od rímskych čias rozdiel narástol na celých desať dní a v čase jarnej rovnodennosti kalendár neukazoval 21., ale len 11. marec. Začínali byť problémy s určovaním cirkevných sviatkov, najmä Veľkej noci.

Už začiatkom storočia Gregorovi predchodcovia na pápežskom stolci Julius II. a Lev X. vyzvali učencov, aby kalendár spresnili. Zaoberal sa ním aj Mikuláš Kopernik, zmeny sa však nedožil.

Až vo februári 1582 vydal Gregor XIII. pápežskú bulu Inter Gravissimas, podľa ktorej sa v októbri desať dní z kalendára vynechalo (dátum poskočil a dohnal skutočnosť) a do budúcnosti sa zmenilo pravidlo na používanie dlhších (priestupných) rokov, ktoré juliánsky kalendár používal príliš často.

Zmena sa ujímala ťažko. U nás v Uhorsku sa kalendár zmenil päť rokov po Ríme, ale aj po ďalšom polstoročí dostávali obce i ľudia (napríklad na Horehroní) pokuty za slávenie sviatkov podľa starého kalendára. Anglicko prijalo reformu až v roku 1752, Švédsko v roku 1753.

Najznámejším novodobým príkladom rozdielu medzi juliánskym a gregoriánskym kalendárom je výročie Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie v Rusku, ktoré sa ako pravoslávna krajina držalo tradície juliánskeho kalendára až do 20. storočia. Rozdiel dovtedy narástol na 13 dní – revolúcia sa začala 25. októbra 1917, ale v západnej Európe bol už 7. november. Pápežov nápad so zmenou kalendára uskutočnili až boľševici.

Pravoslávna cirkev sa riadi starým kalendárom dodnes a jej Nový rok sa od nášho vzďaľuje – rozdiel je už celé dva týždne. Obľúbený príklad pri porovnávaní kalendárov hovorí, že v roku 12 000 sa podľa juliánskeho kalendára začne zima už v septembri, v roku 24 000 by bolo najchladnejšie v júli.

Aby sa to nestalo, každý stý rok podľa pápeža už nie je priestupný, aj keď podľa Caesara bol. Každý štyristý (deliteľný 400) ale prestupný je (napríklad aj rok 2000), pretože za štyristo rokov treba ušetriť len tri dni.

Slnečný kalendár používali už starí Egypťania. Ich kňazi sledovali, kedy sa nad obzorom zjaví hviezda Sírius, aby mohli predpovedať každoročné rozvodnenie životodarnej rieky Níl. Krajina sa na povodne musela pripraviť a potrebovala vedieť, kedy sa začnú.

Caesarov astronóm pochádzal z egyptskej Alexandrie a vďaka nemu sa 365-dňový rok dostal do Ríma. Rimania dali názvy mesiacom a určili aj, koľko budú mať dní.

Z času na čas sa objavujú návrhy na vytvorenie pravidelného kalendára. Mohol by mať napríklad 13 mesiacov po 28 dní (všetky mesiace by sa začínali trebárs nedeľou) alebo prvý mesiac v štvrťroku 31-dňový (začínal by sa nedeľou) a druhé dva tridsaťdňové (začínali by sa stredou).

V oboch prípadoch by sa musel k roku pridávať jeden osobitný deň (Deň konca roku), v priestupných rokoch dva. Bola by to zrejme zvláštna sobota, v priestupnom roku by mal teda jeden z týždňov zrejme tri soboty za sebou. Kalendár by sa potom neposúval a nemenil – výrobcovia kalendárov by menili len číslo roku a obrázky.

Napriek týmto úvahám nepravidelný rímsky kalendár (s pápežskou úpravou) funguje už viac ako 2000 rokov.

Načo je to všetko dobré? „Čas neexistuje,“ hovorieval Jan Werich. „Čas si vymysleli lidi, aby věděli, odkdy-dokdy a co zato.“


Hlavné správy

Spoplatnený obsahKaliňák prečkáva Plavčana v zahraničí, dosiaľ šlo o jeho hlavu

Minister vnútra je už dlhšie na dovolenke. Či by bol za odvolanie Plavčana, dosiaľ nepovedal.

Autorská strana Petra Schutza

Spoplatnený obsahObama nechal Trumpovi problém

Nevypočítateľný a cholerický premiér, ktorý mení pozície cez noc, nie je lepši než bláznivý predseda parlamentu.

Spoplatnený obsahOklamať eurokomisiu nebude také jednoduché

Peniaze na vedu sa na Slovensku rozdeľujú pod úroveň civilizovaného sveta.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní