Tasman Abel

Vydané 12. 12. 2002 o 0:00 Autor: MARIAN MAJER

FOTO - ARCHÍV

Píše sa prvé desaťročie 17. storočia. Holandský chlapec sa so svojimi rovesníkmi hrá na námorníkov. Predstavuje si seba na kapitánskom mostíku obrovskej plachetnice, ktorá svižným tempom čerí rozbúrenú hladinu. Vydáva pokyny, kontroluje kurz, dbá o všetko, čo je pre plavbu dôležité. Zrazu v diaľke zazrie pevninu. Dúfa, že vidí čosi, čo nik pred ním. Detský sen sa Abelovi Tasmanovi splnil, i keď o tom dlho nevedel: presne pred 360 rokmi - 13. decembra 1642 objavil Nový Zéland.

Pred niekoľkými storočiami nechala námornícka sláva na seba čakať pomerne dlho. Stačí si spomenúť na Kolumba. Ten sa jej vôbec nedožil. Úlohou námorníkov totiž nebolo zbierať slávu, mali byť hlavne užitoční. Preto do nich investovali veľké spoločnosti. Ak sa im peniaze rýchlo nevrátili, neváhali povedať dosť. Žiadny ohľad na zásluhy o rozvoj moreplavby a zemepisu.

Mnohí objavitelia sa tak stávali obeťami obyčajného obchodu. Výnimkou nebol ani Tasman. V tom čase bolo totiž len málo tých (ak vôbec niekto), ktorí si uvedomovali, aký význam nadobudne objavenie Nového Zélandu o pár desaťročí neskôr. Peniaze Holandskej východoindickej spoločnosti, ktorá Tasmanove plavby sponzorovala, sa minuli a nepriniesli priamy efekt: jeho cesty jednoducho zrušili.

Abel Janszoon Tasman sa narodil v roku 1603 v jednej z malých holandských dediniek v dnešnej provincii Groningen. O jeho živote predtým, ako sa stal námorníkom, nevieme príliš veľa. Azda len toľko, že so svojou prvou manželkou Claesgieou Heyndrixovou mal dcéru Claesjen. Pomerne skoro ovdovel, a tak sa v roku 1631 ženil znovu. Tentoraz si bral iba 21-ročné dievča menom Jannetje. V tom čase žil pokojným životom v Amsterdame.

V roku 1633 sa všetko zmenilo: na tri roky sa upísal Holandskej východoindickej spoločnosti. Tú na diaľku riadilo 17 ľudí, ktorých vymenovali dve skupiny akýchsi obchodných komôr. Jedna sídlila v Amsterdame a druhá v prímorskej provincii Zealand.

Po piatich rokoch kontrakt so spoločnosťou predĺžil. Musel sa však presťahovať do Batavie terajšieho hlavného mesta Indonézie Jakarty, odkiaľ spoločnosť podnikala väčšinu námorných ciest. Batavia bola mestom s veľkým významom i bohatstvom. Veľkou mierou sa o to zaslúžila práve námorná spoločnosť z Holandska, ktorá bola v tých rokoch na vrchole prosperity. Mohla si preto dovoliť neustále podnikať nové a nové plavby s cieľom nájsť nové ložiská zlata a iných drahých kovov.

Obrovskou mierou k tomu prispel ambiciózny guvernér mesta Anthony van Dieman. Nebažil len po bohatstve. Túžil tiež podrobnejšie poznať geografiu južnej časti východnej pologule. V roku 1642 preto pripravil nový projekt objavnej plavby. Presvedčil námornú spoločnosť, aby ho financovala. Ostávalo už len nájsť vhodného vodcu výpravy.

Výber padol na Tasmana. V tom čase už bol ostrieľaným moreplavcom so solídnymi skúsenosťami. Niet preto divu, že to bol on, kto velil dvojici lodí s menami Zeehaen a Heemskerck. Sprevádzal ho najlepší holandský geograf-teoretik Frans Visscher, ktorý vypracoval celý plán plavby.

Jeho hlavnou úlohou bolo nájsť bohatý južný kontinent, o ktorom boli Holanďania presvedčení, že existuje. Ako sa neskôr ukázalo, pokladali zaň niektoré časti Južnej Ameriky. Prvou zastávkou mal byť ostrov Mauritius. Odtiaľ mali lode smerovať na juh a neskôr pokračovať pozdĺž rovnobežky na východ. Na úrovni Novej Guiney (ktorú už poznali) sa mali obrátiť na sever, oboplávať ju a vrátiť sa späť do Batavie.

Počasie to však zariadilo úplne inak. Južná plavba od Mauritia sa ukázala ako nemožná, Tasman teda musel strhnúť kormidlá na východ oveľa skôr, ako pôvodne plánoval. Vďaka tomu začiatkom decembra dosiahol dovtedy neznámy ostrov, ktorému dal meno podľa batavského guvernéra Van Diemanov. Až v roku 1855 ho premenovali na Tasmániu.

O pár dní neskôr dosiahol ďalší neznámy ostrov. Presne štyri mesiace od začiatku plavby 13. decembra 1642 sa v diaľke zjavilo pobrežie Nového Zélandu. Tasman si myslel, že ide o juhozápadný cíp Južnej Ameriky, ktorý už v roku 1616 dosiahol jeho krajan Isaac Le Maire. Preto mu nedal žiadne nové pomenovanie.

Tak to zostalo niekoľko rokov, kým sa nezistilo, že Tasmanom dosiahnuté ostrovy nemajú vôbec nič spoločné s inými kontinentmi. Vtedy sa začalo špekulovať aj o mene väčšieho ostrova.

Dodnes nie je celkom jasné, odkiaľ pomenovanie Nový Zéland pochádza. Či z mena holandskej provincie Zealandt alebo jednej z komôr Holandskej východoindickej spoločnosti s menom Zeeland.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahPoistky môžu opäť zdražieť, Kažimír zvažuje DPH z poistného

DPH by nahradila dve mimoriadne dane, ktoré teraz poisťovne platia z poistenia nehnuteľností či áut.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní