Clarke Arthur

Vydané 17. 12. 2002 o 0:00 Autor: ZUZANA OČENÁŠOVÁ

FOTO - ARCHÍV

Keď Angličan Arthur Clarke začal uverejňovať prvé články o umelých mesiacoch, mali ho za blázna. „Asi je predsa len lepšie cítiť sa vyšinutý a byť pritom šťastný ako tešiť sa duševnému zdraviu a byť nešťastný,“ komentuje Clarke neskôr. Posledný žijúci autor sci-fi triumvirátu 20. storočia Asimov-Clarke-Henlein, muž ovenčený britským šľachtickým titulom, sa dnes môže zo svojho invalidného vozíčka smiať. Žije na Srí Lanke, hráva stolný tenis a organizuje výpravy do sveta pod hladinou mora. My ostatní zatiaľ žijeme dobu, o ktorej pred polstoročím fantazíroval. K stretnutiu s jeho „Prvorodenými“ síce zatiaľ neprišlo, ale nad hlavami nám krúžia obrovské barokové pavúky satelitov a mapujú sektor nášho sveta v zapadákove Galaxie. Presne tak, ako si to ten starý blázon kedysi dávno vymyslel. Jeden z nich sa volá Clarkova obežnica. Sir Arthur Clarke dnes slávi 85. narodeniny.

Arthur C. Clarke sa narodil na juhoanglickom pobreží v mestečku Minehead v rodine poštového úradníka. Osamelá farma na pobreží sa stala dejiskom prvých Arthurových pokusov. Tam malý odľud zaliezal do stodôl a konštruoval svoje kryštálové rádiá, domáce telefóny, aj svoju pýchu - vysielač, ktorý využíva na prenos zvuku svetelný lúč. Rodičia pokrčili ramenami a dali ho na gymnázium. Len čo ho dokončil, ufrnkol z domu - rovno do Londýna.

Jeho prvé zamestnanie neznie dobrodružne: mladý Clarke sa začal živiť ako účtovný revízor na ministerstve školstva. Jeho druhé ja však netrpezlivo prerážalo na povrch a zanedlho ho vohnalo do radov Britskej medziplanetárnej spoločnosti.

Po večeroch mladý vidiečan sedí vo svojej manzardke a smolí rukopisy. Tajným písačkám dáva meno Proti súmraku. Je nespokojný, neverí si - opravuje, žmolí. Svoju prvotinu púšťa von až v roku 1948 ako zrelý muž. Mladícke ťaženie Londýnom aj písačky v manzardke totiž prerušila druhá svetová vojna.

V nej Clarke nastupuje k britským vzdušným silám ako letecký dôstojník a neskôr letec. Prísľuby kariéry pilota ho nezaujímajú. Láka ho najmodernejšia zbraň tých čias - radar.

Na jar 1945 publikuje v časopise Wireless World článok Mimozemské prenosy. Podarí sa mu otriasť vedeckou spoločnosťou, aj zástupmi fantastov. Clarke v článku deklaruje revolučnú myšlienku, že geostacionárne družice môžu zaistiť celosvetový príjem rádiového signálu. Skôr než začne napĺňať svoje literárne ambície, jeho meno sa ocitá v centre vedeckých dišpút.

Ešte pred koncom vojny posmelený Clarke vypúšťa ďalší šíp: v eseji Rakety a budúcnosť vojenstva naznačuje spojenie rakety s nukleárnou hlavicou a doktrínu „vzájomného zničenia dvoch súperiacich veľmocí“. O pár rokov svet zaľahne tieň studenej vojny. Clarkovi nedá spávať - vidí v nej nemotornú prekážku neobmedzeného kúzlenia technológií.

Vďaka eseji dostáva štipendium na londýnskej King‘s College. V tridsiatke je študentom matematiky a fyziky. Štúdium exaktných vied akoby uvoľnilo v jeho mozgu novú energiu: vrhá sa do literárnej práce. Nasledujúcich desať rokov chrlí jednu fikciu za druhou. To najlepšie ho však len čaká.

Životný úspech sa dostavil spolu s režisérom Stanleym Kubrickom. Po štyroch rokoch spolupráce dostávajú spoločne Oskara za film 2001:Vesmírna odysea. V roku 2001 letí k planéte Mars skutočná sonda. Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) ho nazýva na počesť diela jeho proroka: 2001 Mars Odyssey.

V roku 1954 sa fantasta vzdáva oblohy a vrhá sa na výskum oceánov. „Bol to môj záujem o astronautiku, ktorý ma priviedol k oceánom. Keď sa v 40. rokoch objavilo prvé jednoduché potápačské vybavenie, naraz som si uvedomil, že mám na dosah lacnú imitáciu najčarovnejšieho úkazu vo vesmíre: bezváhového stavu,“ hovorí Clarke.

Kráľ sci-fi Arthur Clarke nikdy nepristúpil na zatuchnutú európsku hru na „vkusné a nevkusné“, „brak a literatúru“ či „knihy v tenkej a pevnej väzbe.“ Stanovil si prísne pravidlá hry a nikdy neprestal študovať. „Autor historického románu na seba berie mimoriadny záväzok. Musí viesť zreteľnú čiaru medzi faktami a fikciou. Autor science fiction musí pracovať s druhou mocninou tejto zodpovednosti,“ hovorí.

Clarkove „vymýšľance“ nemajú kvalitu brúseného literárneho drahokamu. Stali sa však predzvesťou usporiadania vecí, v ktorom sme sa prednedávnom ocitli. Kým umenie sa púšťa do vedeckého výskumu, veda nám ponúkla novú estetiku. „Hocijaká dostatočne vyvinutá technológia je na nerozoznanie od kúzla,“ znie životné zistenie fantastu.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahObchody počas sviatkov zatvoria. Dotkne sa to aj tržníc a kín? (10 otázok)

Poslanci v utorok schválili, že sa rozšíri zákaz predaja aj na ďalších 12 sviatkov.

Spoplatnený obsahSerbin: Za zavlečenie Kováča mladšieho nikoho neodsúdia

Prokurátor pokladá zrušenie amnestíí za nevyhnutné.

Zmeny v ústave prerokujú poslanci zrýchlene

Poslanecké grémium k téme Mečiarových amnestií zasadne v stredu.

Spoplatnený obsahAko prispeli k brexitu ľudia z východnej Európy?

K odchodu prispel aj odpor k prisťahovalcom z Poľska či Rumunska.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní