Newton Isaac

Vydané 3. 1. 2003 o 0:00 Autor: ZUZANA OČENÁŠOVÁ

FOTO - ARCHÍV

Pre geniálne objavy je typické, že keď ich už niekto urobí, zdajú sa jednoduché a samozrejmé – takmer sa čudujeme, že sme zrejmú súvislosť neodhalili sami. Dnes je samozrejmé, že planétu Jupiter aj jablko spútava gravitácia, že dúha je rozlomené svetlo a mesiac hýbe vodami prílivu. Málokto to čo len tušil predtým, než sa narodil britský vedec, veľký špekulant a génius Isaac Newton, ktorý prevrátil naruby vedecké myslenie a položil základy éry racionality. Veľká Británia ho vyhlásila za jedného z najväčších mužov svojej histórie – zo známok vydaných pri príležitosti príchodu nového tisícročia svieti práve jeho tvár. Narodil sa pred 360 rokmi.

Malý Isaac sa narodil uprostred anglickej občianskej vojny, tri mesiace po otcovej smrti a taký podvyživený, že nikto neočakával, že prežije čo len týždeň.

Bol chudorľavým, predčasne vyspelým dieťaťom a v škole sa kamarátil s dievčatami. Bledý odľud zabával spolužiakov svojimi mechanickými výmyslami: mlyn poháňaný zajatou myšou, vozík na ručnú páku, v ktorom jazdil po školskom dvore.

O tom, že by mal ísť študovať, musel miestny učiteľ jeho mamu dlho presviedčať – napriek jeho telesnej konštrukcii z neho chcela mať farmára. Naveľa povolila – a Newton v roku 1661 absolvoval slávnu Trinity College v Cambridge. Nadšený filozofiou racionálneho Descarta, pustil sa do štúdia mechanickej filozofie.

Nikdy by nemohol zostať vo vedeckom prostredí a rozvíjať svoje optické, mechanické a astronomické teórie, keby mu škola neudelila štipendium, z ktorého roky žil. Jeho mama mu totiž oznámila, že na také zbytočnosti, ako je veda, už neutratí ani penny.

Písal sa rok 1665, v celom Anglicku zúril mor. Newton sa utiahol na vidiek, užíval si štipendia a špekuloval o prírodných silách. V oblasti matematiky sa začal venovať skúmaniu uhlov kriviek.

Vzápätí upútala jeho nepokojnú myseľ jedna Galileova štúdia. Pojednávala o tom, prečo veci padajú na zem. Newton sa už dopočul o Johannesovi Keplerovi a jeho prácach o planétach obiehajúcich okolo Slnka. Tieto dve myšlienky sa mu v hlave spájali. Čo ak sila, ktorá drží Mesiac blízko Zeme a sila spojená s hmotnosťou na zemskom povrchu je tá istá? Prečo predmety pod vplyvom rotácie jednoducho neodskakujú zo zemského povrchu? Objav gravitácie bol na svete. Vedec sa ho však odvážil zverejniť až v zrelom veku, v roku 1686.

Obrázok vedca sediaceho pod stromom a náhle osvieteného, keď mu na hlavu spadne jablko, sa dostal do detských učebníc na celom svete. Išlo o ľudový mýtus – Newtonov objav bol v skutočnosti výsledkom dlhých hodín práce a úvah.

Nepokojnú Newtonovu dušu ale jeden geniálny objav neuspokojil. Opustil tiaž a vrhol sa na farby. Špekuloval, lámal si hlavu – a ako prvý človek porozumel dúhe. V snahe rozlúštiť podstatu svetla čumel celé hodiny jedným okom do slnka, až kým sa mu pred očami neobjavili dúhové fliačky. Jeho nový objav vyslal vedecký aj filozofický odkaz – svet, žijúci v predstavách bielej a čiernej, neba a pekla, sa dozvedel, že biele svetlo je po rozlomení vlastne škála farieb dúhy.

S prvými úspechmi prišla rivalita. Jeho najhorúcejšími súpermi boli experimentálny vedec Robert Hooke a celá batéria etablovaných staršinov z Kráľovskej akadémie.

Objavy mu síce vo veku 27 rokov priniesli profesúru v Cambridge, ale na okamžitú svetovú slávu nestačili. Na to, aby sa o mladom Britovi začalo rozprávať v akadémiách v Paríži, Ríme či vo Viedni, musel vymyslieť odrazový teleskop.

V roku 1686 zažil Newton svoj triumf. V najrozsiahlejšej štúdii Matematické princípy prírodnej filozofie zverejňuje svoje objavy prírodných zákonitostí, zákony pohybu a všeobecný zákon gravitácie. Úspech bol však opäť podmienený kusom šťastia: dobre situovaný astronóm Edmund Halley, ktorý sa dozvedel o Newtonových úvahách a stal sa jeho fanúšikom, zaplatil tlačiarňam za celý náklad prvého vydania prevratného traktátu.

Až medzinárodná sláva, ktorá sa s traktátom objavila, definitívne presvedčila Newtona, aby sa odklonil od alchýmie a teológie – oblastí, nad ktorými dovtedy trávil dlhé hodiny, a celkom sa vnoril do vôd racionálnej exaktnej vedy. Prestal byť problémovým a v roku 1703 už stál na čele Kráľovskej spoločnosti ako jej prezident.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahNa náramok treba myslieť, Rusko nemôže zájsť ani na viedenské vianočné trhy

Pavol Rusko je siedmym občanom, ktorý dostal monitorovací náramok bez odsúdenia.

Spoplatnený obsahDanko v dume dvoril Rusom, keď prekrúcajú ´68, mlčí

Danko je absolútne mimo reality, ohodnotil proruský sentiment politológ.

Srebrenica stále pripomína, že Európa nemusí byť imúnna

Mladič sa pred spravodlivosťou nakoniec neschoval.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní