Černobyľ

Vydané 26. 4. 2001 o 0:00 Autor: BAŠA JAVŮRKOVÁ

Irina Bahina, 21-ročná Ukrajinka z mesta Pripjať sa díva z okna autobusu na opustený panelák, v ktorom pred 15 rokmi bývala. Pripjať leží len 9 kilometrov od černobyľskej elektrárne. FOTO - REUTERS



„V roku 1986 sa v našej krajine stali dve tragické udalosti - výbuch reaktora v černobyľskej jadrovej elektrárni a potopenie lode Admirál Nachimov. Prvú v tlači nazvali haváriou, druhú - katastrofou,“ píše vo svojej práci Ozvena Černobyľa študent Alexander Dajnenko. Pred pätnástimi rokmi, 26. apríla 1986 ešte málokto tušil, že je to presne naopak.

V ten deň krátko po polnoci - o 01.23 stredoeurópskeho času - vybuchol v dôsledku prehriatia štvrtý reaktor elektrárne. Zavinil to nedisciplinovaný personál, tvrdili sovietske úrady. Tak či onak v momente nehody boli všetci na svojom mieste a spolu s požiarnikmi robili, čo sa dalo. Ráno bol rozsah havárie jasnejší. Záchranné práce v tej chvíli sprevádzali zmätky - hlavný inžinier sa zrútil, niektorí ďalší členovia vedenia sa zavreli v chránených miestnostiach. Oveľa viac však bolo tých, ktorí pomáhali dobrovoľne a podľa najlepšieho svedomia. Dlho nevedeli, čomu sú vystavení - černobyľské dozimetre totiž neboli schopné také množstvo uniknutej radiácie zmerať. Príznaky choroby z ožiarenia sa prejavili vzápätí - záchranári však pracovali ďalej.


Ľjubov Sirotová žila s malým synom v Pripjati, 50-tisícovom meste vzdialenom 9 kilometrov od elektrárne. Spomína, že noc z 25. na 26. apríla bola veľmi teplá a jasná. Nemohla spať - išla sa preto nadýchať čerstvého nočného vzduchu. Ako jedna z mála videla nad Černobyľom vyšľahnúť prvé plamene. „Nikto nič nevedel,“ opakovala o tri roky neskôr. Tridsaťšesť hodín trvalo, než úrady občanov upozornili na nebezpečenstvo. Prečo potom v oficiálnom dokumente stálo, že „ráno 26. apríla nariadili obyvateľom pevne zavrieť okná a dvere a zdržovať sa v miestnosti“ a že „školy a škôlky boli zatvorené“?

26. apríla 1986 bola sobota. Ľudia v Pripjati chodili po ulici, jedli zmrzlinu, deti si máčali holé ruky v rádioaktívnej vode, tečúcej po chodníkoch. V jednom z prvých sovietskych dokumentárnych filmov o Černobyle sú zábery amatérskeho kameramana, istého Nazarenka. Jedna scéna je zvlášť vydarená - na ulici plnej žien v letných šatách a detí v kočíkoch sa náhle objavujú dve čudné pochmúrne postavy. Policajti majú na sebe krikľavé ochranné obleky, rukavice, helmy a tesne priliehajúce masky. Okoloidúci sa zastavuje v nemom úžase.

Až 29. apríla podala Rada ministrov ZSSR prvú oficiálnu informáciu o havárii. Tri dni po katastrofe. Deň po tom, ako zaznamenali zvýšenú radiáciu technici jadrovej elektrárne vo švédskom Forsmarku. Stanovisko rady ministrov, ktoré prečítal ráno nezúčastneným tónom televízny hlásateľ, malo štyri vety: „V černobyľskej jadrovej elektrárni sa stala nehoda a jeden z reaktorov bol poškodený. Boli prijaté opatrenia na eliminovanie následkov nehody. Postihnutým bola poskytnutá pomoc. Bola vytvorená vládna komisia.“

Ako vyplýva z posmrtne zverejnených poznámok akademika Legasova, o nehode a o všetkých podstatných okolnostiach vedeli v Kremli už dve a pol hodiny po výbuchu. V utorok požiadal úradník sovietskeho veľvyslanectva v Bonne zástupcu Atomfora, nevládnej agentúry pre atómovú energiu o radu, či nepozná niekoho, kto by Moskve pomohol zahasiť horiaci grafit. To isté sa opakovalo vo Švédsku. Americkú ponuku pritom Sovieti blahosklonne odmietli s tým, že si poradia sami. Rádioaktívny grafit horel deväť dní. Na reaktor neustále z helikoptér sypali piesok, olovo a bór. Týždeň po výbuchu bol požiar konečne na ústupe.

Černobyľský mrak zasiahol najúrodnejšie oblasti Ukrajiny. Potom Škandináviu, koncom týždňa východnú Európu a mieril k pobrežiu Stredozemného mora. Zvýšenú rádioaktivitu pôdy majú dodnes vo Francúzsku. Mrak doputoval až k pobrežiu Severnej Ameriky. Podľa odhadu amerických vedcov bezprostredne po nehode dostali Európania dávku ožiarenia rovnajúcu sa jednému až dvom röntgenom pľúc. Vláda v Poľsku zakázala predaj mlieka kráv kŕmených čerstvou trávou a deťom predpísali jodínové prípravky. Pred varšavskými lekárňami stáli dlhé rady ľudí, na pohotovosti ešte aj o štvrtej ráno. V Rumunsku vyhlásili stav ohrozenia a ľuďom nariadili zostať doma a nepiť dažďovú vodu. V rakúskom Korutánsku zostali doma tehotné ženy i deti.

Americké agentúry tvrdili krátko po katastrofe, že v Černobyle zahynulo 2000 ľudí. Sovieti v reakcii priznali len dve obete. Podľa údajov z roku 1996 zamoril výbuch 50-tisíc kilometrov štvorcových pôdy a postihol asi 3,2 milióna ľudí, najmä na Ukrajine a v Bielorusku. Počet úmrtí v tom čase dosahoval už viac než 125-tisíc.

Sovietska agentúra TASS odštartovala proti západným „lžiam“ propagandistický protiútok - na každú zahraničnú správu o obetiach odpovedala správou o problémoch jadrových elektrární v USA a západnej Európe. Čas paradoxne ukázal, že sa neminula cieľom. Nehoda, najväčšia v dejinách mierového využívania atómu, otvorila nekončiacu sa celosvetovú diskusiu o bezpečnosti jadrovej energie.


Hlavné správy

Spoplatnený obsahBabiš pre SME: Nie som skorumpovaný, ale ostatní sú

Kauza Čapí hnízdo je pomsta, tvrdí možný budúci český premiér.

Facebook sa radikálne mení, začal ukrývať správy

Nová funkcia rozdelí obsah do dvoch kanálov.

Trump urazil matku padlého vojaka. Navyše vraj klame

Vedel, do čoho ide, povedal o zabitom vojakovi prezident.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní