Poprava posledných nacistov

Vydané 6. 6. 2001 o 0:00


FOTO - ARCHÍV


V mene ríše zabíjali nacisti mnohými spôsobmi - zastrelením, plynom, jedom alebo posielali ľudí pod gilotínu. Popravy „za zločiny proti verejnej bezpečnosti“ obnovil zákon z 29. marca 1933. Po skončení druhej svetovej vojny zišli niektorí nacisti zo sveta rovnakým spôsobom ako ich obete. Pred päťdesiatimi rokmi bolo v bavorskom väzení Landsberg popravených posledných sedem dôstojníkov jednotiek SS odsúdených norimberským tribunálom.

Nie náhodou povýšil veliteľ amerických vojenských síl v roku 1946 väzenie v bavorskom mestečku Landsberg am Lech na väzenie vojnových zločincov číslo jeden. Američania si dobre pamätali, že v oddelení pre politických väzňov tam po pokuse o štátny prevrat v roku 1923 sedel Adolf Hitler. Voľný čas trávil tým, že svojmu spoluväzňovi Rudolfovi Hessovi diktoval Mein Kampf. V americkej zóne sa tak stal Landsberg ideálnym miestom zúčtovania s Hitlerovými prisluhovačmi. Prví vojnoví zločinci odsúdení za zločiny proti ľudskosti na trest smrti prišli do Landsbergu v decembri 1945. Do roku 1951 tam bolo vykonaných 284 trestov smrti.

Oswald Pohl bol odsúdený v roku 1947. K moci sa dostal vďaka jednému z najmocnejších mužov tretej ríše - Heinrichovi Himmlerovi, šéfovi jednotiek SS a polície. Niekoľko rokov mal na starosti koncentračné tábory v celom Nemecku. Odoberanie vlasov, šiat, hodiniek, okuliarov, šperkov, peňazí a zlatých zubov židovským väzňom bolo podľa neho v ekonomickom záujme Nemecka.

V roku 1947 bol odsúdený za zničenie varšavského geta a zavraždenie viac ako 56-tisíc Židov. Na svoju popravu musel čakať až do júna 1951. Sedel vo väzení v Landsbergu a napísal asi najviac žiadostí o milosť. Neúspešne.

Denacifikácia (očistenie verejného života od stúpencov nacizmu) prebiehala v americkej zóne veľmi prísne. V Bavorsku, kde mali nacisti obzvlášť priaznivé podnebie, sa očista týkala dvoch tretín obyvateľstva. Rozhodnutia rozsudkovej komory však často vyvolávali nespokojnosť aj medzi najväčšími odporcami nacizmu. Na začiatku studenej vojny stratila americká vláda záujem o rázne čistky a v marci 1948 celý proces zastavila. V Landsbergu prestali vykonávať rozsudky.

V januári 1951 vysoký komisár John MacCloy zredukoval počet tamojších kandidátov na smrť na posledných sedem: okrem Oswalda Pohla odmietol omilostiť Otta Ohlendorfa, Ericha Naumanna, Wernera Brauneho, Paula Blobela, Georga Schallermaira a Hansa-Theodora Schmidta - všetko masových vrahov Židov, Rómov a iných „neželaných elementov“.

Šéf väznice plukovník Graham oznámil zamietnutie milosti každému osobitne. Potom poslal ich manželkám list s otázkou, či budú chcieť telá svojich manželov po poprave odniesť.

Ešte niekoľko mesiacov mali odsúdení nádej. Kresťanské organizácie v Nemecku sa pokúšali získať podporu pre revíziu súdneho procesu. Odvolávali sa na nedostatočnú oporu v zákone a na morálku. Prečo by mali títo Nemci pykať za činy, ktorých sa v čase totálnej vojny dopustili aj predstavitelia iných národov vrátane Američanov na samotných Nemcoch, pýtala sa cirkev. V Spolkovej republike Nemecko, ktorá vznikla v roku 1949 zo západných zón, navyše vstúpil do platnosti zákaz trestu smrti.

Všetky snahy boli neúspešné. Odvolací súd rozsudky potvrdil s odôvodnením, že falošná mäkkosť voči masovým vrahom by bola výsmechom ich obetí.

Posledných nacistov popravili 7. júna 1951. Väzenie Landsberg bolo definitívne zrušené o sedem rokov neskôr, keď boli z jeho múrov prepustení poslední štyri väzni. Tamojší cintorín, kde je väčšina nacistov pochovaná, je od roku 1988 chránenou pamiatkou.

Cirkevní hodnostári, politici, ekonómovia i umelci v novozaloženom Nemecku už nechceli byť sudcami. Aj ich zásluhou prijala bavorská vláda v septembri 1951 zákon, ktorým „obyvateľov Landsbergu uznala za vojnových zajatcov“ a priznala im finančnú kompenzáciu za čas strávený vo väzení. Podľa neskôr prijatého spolkového zákona sa poprava Wernera Brauneho, jedného z posledných popravených, už považuje za „neprimeraný alebo neodôvodnený trest“. Brauneho manželka získala nárok na rentu pre vojnové obete. A dodnes ju dostáva. Bez ohľadu na to, že jej manžel bol vinný z masovej vraždy pri ruskom Simferopole, kde jeho komando v roku 1941 zavraždilo tisíce mužov, žien a detí.

MIRIAM ZSILLEOVÁ

Hlavné správy

Spoplatnený obsahČudovali sa mu, že fotí Indiánov. Bieli ním opovrhovali, domorodci mu dôverovali

Keby nebolo fotografa Edwarda S. Curtisa, len ťažko by sme dnes hľadali vizuálnu podobu kultúry, ktorá vzápätí zmizla.

ONLINE: Tímy trápia technické problémy, na čele Hamilton s Vettelom

Kvôli finančným problémom vypadla Veľká cena Nemecka aj tím Manor.

Spoplatnený obsahVitajte v Havane, v meste, ktoré si označkoval El Comandante

Kuba láka turistov na nádych pomerne bezpečnej exotiky.

Impulzívnosť a paranoja. Aký by bol život bez spánku?

Prečo je evolučnou výhodou stav, keď človek hodiny bezbranne leží.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní