Machu Picchu

Vydané 25. 7. 2001 o 0:00

Keď sa havajský rodák Hiram Bingham spolu so svojím sprievodcom Melchorom Arteagaom predrali cez husto porastené peruánske hory, naskytol sa im nádherný pohľad. Našli viac ako 400 rokov staré stratené mesto Inkov, o ktorom sa náhodou dozvedeli z ústnych legiend starých Indiánov. Bingham mesto nazval kečuánskym jazykom - Machu Picchu (Stará hora). Stalo sa tak 24. júla 1911. Netušili, že ich objav raz UNESCO vyhlási za svetové kultúrne dedičstvo.

machu.jpg

Pôvodný názov Machu Picchu sa už zrejme nikto nedozvie. Zachované rozvaliny nevedia rozprávať. Mesto Inkovia postavili ďaleko od kráľovských ciest „ríše Slnka“ okolo rokov 1460 - 1470. Vtedy prekvitajúca civilizácia Inkov bola najsilnejším štátom predkolumbovských čias. Rozprestierala sa od dnešnej severnej Argentíny a Chile cez Bolíviu a Peru až po Ekvádor.

„Stará hora“ nemala ani administratívnu, vojenskú či obchodnú dôležitosť. Prečo mesto Inkovia postavili, nikto nevie. Historici sa dohadujú, že chceli byť bližšie k svojmu božstvu - Slnku, pričom v meste žili najkrajšie ženy, ktoré sa s ním zosobášili. Dokazuje to i 136 kostier, prevažne žien, ktoré na mieste našli americkí archeológovia. Išlo teda o kráľovské a kultové sídlo, ktoré sa vybudovalo počas vlády Pachacutiho. Archeológovia doteraz obdivujú, ako starí Inkovia mesto vystavali iba s použitím skál, bez akéhokoľvek spojiva 130 kilometrov severozápadne od vtedajšieho hlavného mesta „ríše Slnka“ - Cuzca.

Civilizácia Inkov trvala iba necelé storočie, do vpádu španielskych dobyvateľov (conquistadorov), ktorých viedol Francisco Pizarro. Tí, ktorí Španielom odolávali, sa uchýlili do neprístupnej horskej oblasti Machu Picchu. „Stratené mesto“ Inkom poslúžilo ako úkryt, z ktorého v čase protišpanielskeho povstania v rokoch 1536 až 1572 podnikali ozbrojené výpady proti prvej vlne conquistadorov, zväčša naverbovanej v radoch nevzdelancov a kriminálnikov.

Až vtedy sa mesto stalo strategicky dôležitým. Nachádza sa totiž vo výške 2350 metrov nad morom pri vstupe do údolia Urubamby. Keď sa však posledný odolávajúci Ink - Tupac Amaru - Španielom vzdal, Machu Picchu prestalo byť dôležité.

Ako sa „ríši Slnka“ podarilo ukrývať svoje tajomstvo pred Španielmi? Prečo sa až do roku 1911 o „stratenom meste“ nič nevedelo? Tajomstvo si starí Inkovia odniesli do hrobu a vytvorili tak priestor na špekulácie historikov z celého sveta. Hovorí sa, že mesto sa po dobytí ríše postupne dostalo do zabudnutia preto, že Inkovia nepoznali písmo. Komunikovali iba prostredníctvom diagramov a uzlov. Mali prísne hierarchicky usporiadanú spoločnosť a fakt, že španielski conquistadori nevyhľadávali učencov, ktorí písmu rozumeli, prispel k tomu, že sa na Machu Picchu zabudlo. Po „stratenom meste“ tak zostali iba legendy. Asi tisícka pôvodných obyvateľov „Starej hory“ podľahla epidémiám, zväčša malárii.

Keď starú indiánsku legendu o „stratenom meste“ začul v Peru Američan Hiram Bingham, vrátil sa do USA. Od National Geographic Society a Yaleovej univerzity získal peniaze. Vrátil sa do džungle a spolu so svojím peruánskym sprievodcom a s celou expedíciou amerických archeológov a antropológov sa dozvedeli, že na „Starej hore“ sa ukrývajú rozvaliny starobylého mesta. Po strmom a zarastenom svahu sa dostali na Machu Picchu, obklopenému terasovitými políčkami a rozdelenému na chrámovú a obytnú štvrť.

V súčasnosti mesto ohrozujú ďalší „conquistadori“ - turisti, aj napriek tomu, že Peru sa snaží počet návštev obmedzovať. Všetci návštevníci po návrate hovoria o magickom mieste našej planéty. Niektorí vyzdvihujú jeho mystiku, iní miesto v histórii. Ďalší, vari oprávnene, hovoria o dokonalom spolužití človeka s prírodou v ríši, ktorá padla na kolená pred „civilizovanými“ votrelcami z Európy.

JURAJ TOMAGA

Hlavné správy

Alternatíva pre Nemecko skutočnú alternatívu neponúka

Merkelová voľby vyhrala a ostáva mocná. Európa je naozaj vďačná.

Spoplatnený obsahAké stíhačky môžeme a ktoré ponuky sú nereálne?

Rozhodovať sa bude len medzi gripenmi a stíhačkami F-16.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní