Aféra Irán-Contras

Vydané 23. 11. 2001 o 0:00 Autor: JURAJ TOMAGA

Špinavú robotu v afére Irán-Contras odviedol plukovník Oliver North. FOTO - ARCHÍV



V americkej histórii akoby platilo, že veľké aféry sa rozbaľujú na domácej pôde. Jeden z najväčších škandálov, ktorý sa odohral za vlády Ronalda Reagana, však na verejnosť vytiahli novinári maličkého Libanonu - a to ani netušili jeho globálne rozmery. Presne pred 15 rokmi, 25. novembra 1986 podal demisiu na post šéfa Rady národnej bezpečnosti USA John Poindexter - jedna z kľúčových postáv aféry, ktorá dostala názov Irán-Contras.

V 80. rokoch, keď vrcholila studená vojna, prežívala Nikaragua ťažké časy nesmierne krvavej občianskej vojny. Sovietsky zväz podporoval ultraľavicových sandinovcov a USA, v rámci protiváhy, zase pravicových povstalcov, tzv. Contras. I tu platila stará známa fráza, podľa ktorej treba na každú vojnu „peniaze, peňeži a peníze“. Potrebovali ich obe strany a každá z vtedajších dvoch superveľmocí ich získavala podľa svojich možností.

Vláda prezidenta Ronalda Reagana sa rozhodla získať prostriedky z predaja zbraní do Iránu. Všetko by možno bolo v poriadku, keby americký Kongres, vtedy pod kontrolou demokratov, neschválil zákaz poskytovania vojenskej pomoci nikaragujským Contras a keby pre Irán neplatilo embargo na vývoz zbraní. Do aféry sa zaplietla Rada národnej bezpečnosti USA (NSC), ktorej počas operácie predaja zbraní do Iránu šéfovali Robert McFarlane a John Poindexter. Samotnú transakciu riadil neznámy plukovník Oliver North, ktorý, ako to už v politike chodí, vzhľadom na najnižšiu funkciu čelil neskôr najväčšej mediálnej paľbe. Najväčšie ryby z aféry vykľučkovali bez následkov, niektoré sa dokonca dožili politickej rehabilitácie.

Ako prví o nelegálnom predaji zbraní do Iránu informovali novinári v Libanone. Domnievali sa, že USA protitankové a protilietadlové strely do Teheránu vyviezli preto, aby proiránske libanonské teroristické skupiny prepustili skupinu amerických rukojemníkov. To sa skutočne aj stalo. Lenže predaj zbraní pokračoval aj po tom. Ešte pred správami libanonských médií Reaganovu administratívu „prezradil“ predseda iránskeho parlamentu Ali Akbar Hašími Rafsandžáni, podľa ktorého dvaja poradcovia NSC ilegálne predávali Teheránu zbrane v čase iránsko-irackej vojny. Zdalo by sa nelogické, že spokojný zákazník nadáva na predajcu kvalitného tovaru. Iránskemu politikovi zrejme nedalo spať vedomie, že jeho armáda používala tie isté strely ako Irak.

Keď sa prípad Irán-Contras dostal na verejnosť, plukovník Oliver North, možno tušiac svoj skorý pád, uviedol, že z obchodu sa nikaragujským pravicovým povstalcom dostalo celkovo 12 miliónov dolárov. Neskôr sa dokonca uvádzali sumy v rozmedzí od 10 do 30 miliónov dolárov. North dostal výpoveď a Poindexter musel podať demisiu. V Kongrese sa začalo vyšetrovanie. Pozvánky dostali aj prezident Ronald Reagan a vtedy ešte viceprezident George Bush starší. Na pôdu Kongresu sa dostavili, ale ako svedkovia, hoci North neskôr uvádzal, že prezident Reagan musel o všetkom vedieť. Doteraz sa však nenašiel žiadny dôkaz.

Niektoré osobnosti z prípadu Irán-Contras sa po zvolení Georgea Busha mladšieho opäť dostali do centra americkej politiky. Ide napríklad o Johna Negroponteho, ktorý v čase aféry pôsobil ako veľvyslanec USA v Hondurase. I on musel pred Kongresom vypovedať, pretože nikaragujskí Contras sa cvičili práve v Hondurase. Dnes je Negroponte veľvyslancom Spojených štátov pri OSN.

Od teroristických útokov na USA z 11. septembra sa všetky svetové aféry, v ktorých nechýbajú zbrane, teror a krv, točia okolo saudskoarabského multimilionára Usámu bin Ládina. Prípad Irán-Contras nie je výnimkou, hoci mediálne už dávno vyhasol. Nikaragujský denník Nuevo Diario s odvolaním sa na domáceho politického analytika Oscara Reného Vargasa priniesol správu, podľa ktorej je bin Ládin „čiernou ovcou CIA“, a zúčastňoval sa aj na financovaní síl bojujúcich proti sandinovcom. Bin Ládin sa teda mal v afére Irán-Contras vyskytovať ako spojenec USA.

V utorok - Anders Celsius

Hlavné správy

Spoplatnený obsahDesať vecí, ktoré treba vedieť o osýpkach

Prečítajte si desať základných otázok a odpovedí týkajúcich sa osýpok, ich prenosu, príznakov, možnej epidémie a ochrane pred nakazením.

Spoplatnený obsahKeď sú osýpky v hlavách

Keď sa na osýpky neočkovalo, ročne sa nimi nakazilo 10- až 20-tisíc detí.

Spoplatnený obsahFico sa chváli ekonomickými výsledkami. Oprávnene?

Prvého mája zverejníme súbor opatrení pre pracujúcich, tvrdí premiér.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní