Stalinské procesy

Vydané 31. 1. 2002 o 0:00 Autor: BAŠA JAVŮRKOVÁ

Trockého si našli zabijaci z NKVD v roku 1940 v Mexiku. FOTO – ARCHÍV



„Ohromený svet sledoval tri hry za sebou, tri rozsiahle a nákladné dramatické produkcie, v ktorých mocní lídri neohrozenej komunistickej strany, čo prevrátili celý svet hore nohami, teraz defilovali ako skormútené, poslušné kozy a vymečali všetko, čo im nariadili, vyzvracali sa, ponížene pokorili sami seba i svoje presvedčenie a priznali sa k zločinom, ktoré nemohli spáchať,“ napísal po rokoch spisovateľ a bývalý väzeň Alexander Solženicyn v Súostroví Gulag. Druhý z troch stalinských procesov proti tzv. trockistickým sprisahancom v komunistickej strane vyvrcholil pred 65 rokmi, 30. januára 1937, vynesením trinástich rozsudkov smrti. Bola to však len nepatrná špička ľadovca. Na opis toho, čo sa v Rusku za Stalina dialo, neváhajú niektorí použiť výraz genocída.

Lev Trockij bol v boľševickej strane po Leninovi najvýraznejšou postavou. Okrem toho bol medzinárodne známou osobnosťou – na rozdiel od Stalina, priemerného, i keď snaživého aparátnika. Lenin považoval Trockého za najschopnejšieho, i keď s výhradami.

K moci sa však po Leninovej smrti v roku 1924 dostal Stalin – pred ktorým, ako vysvitlo až po mnohých rokoch, Lenin svojich blízkych súdruhov v liste pred smrťou varoval – i keď sám ho dlho otvorene protežoval. Politické boje medzi Stalinom a vnútrostraníckou opozíciou, ktorú v tom čase predstavovali Trockij, Grigorij Zinoviev a Lev Kamenev, sa týkali ekonomiky, ale aj budúcnosti boľševickej revolúcie. Trockij napríklad zastával názor, že revolúciu treba šíriť do ďalších krajín (dodnes je vo svete obľúbeným guru najrôznejších anarchistických a teroristických skupín).

V roku 1927 Stalin dosiahol vylúčenie svojho najväčšieho konkurenta zo strany a o dva roky neskôr Trockého vyhostili. V roku 1928 sa Stalin stal najvyšším vládcom. To sa však už vyostrovali ekonomické problémy a najmä diskusie o roľníckej otázke. Dovtedajší Stalinov stúpenec Nikolaj Bucharin, inak zástanca novej ekonomickej politiky (tzv. NEP, akýsi pokus o návrat k trhu pod kontrolou boľševického štátu), žiadal vyššie výkupné ceny. Stalin naopak zaviedol výkup podobný skôr vojnovému komunizmu. Roľníci začali zomierať hladom.

V decembri 1934 zavraždil akýsi študent šéfa komunistickej strany v Leningrade Sergeja Kirova. To bol prvý popud k čistkám v straníckych radoch. Smrť „milovaného súdruha Kirova“ (v ktorej mal zrejme prsty sám Stalin) mala vykúpiť séria politických vrážd s požehnaním súdov.

Stará boľševická elita bola v troch kľúčových procesoch v rokoch 1936 až 1938 prakticky zlikvidovaná. V prvom procese v auguste 1936 boli Kamenev, Zinoviev a štrnásti ďalší obvinení z vraždy Kirova a konšpirácie s trockistickými a pravicovými elementmi s cieľom zvrhnúť komunizmus v ZSSR. Bezprostredne po rozsudku ich popravili.

Druhý proces v januári 1937 odsúdil na smrť trinástich a na 8 až 10 rokov väzenia štyroch ľudí. Nasledovala čistka v armáde a tajnej službe – NKVD. O život prišlo 35-tisíc dôstojníkov, a najmä veľmi schopný maršal Tuchačevskij, čo sa podpísalo pod obrovské straty ZSSR v prvých rokoch vojny s Hitlerovým Nemeckom.

Tretí veľký proces sa odohral v marci 1938. Konečne prišlo na straníckeho teoretika Bucharina, ďalej na bývalého šéfa Výboru ľudových komisárov Rykova, bývalého šéfa NKVD Jagodu a 18 ďalších. Smrť dostali už nielen za trockistické sprisahanie proti režimu, ale aj za špionáž pre Nemecko a Japonsko, plánovanie vraždy nielen Kirova, ale aj Lenina, Maxima Gorkého a ďalších. Aspoň v Jagodovom prípade na tom zrejme zrnko pravdy bolo.

Obvinenia sa opierali prakticky výhradne o priznania obvinených, ktoré z nich dostali mučením a vyhrážkami likvidácie členov ich rodín. Stalin tak zbavil stranu elity, ktorá pamätala Lenina a revolúciu a prinajmenšom v minulosti mala akési revolučné ideály. Na jej miesto nastúpili verní pätolízači a bezškrupulózni karieristi.

Vlna čistiek sa však netýkala len „verchušky“ – rozliala sa ako lavína celou spoločnosťou. Nasledovali udania za udaniami. Za banalitu, ako je zapichnutá ihla do novín na obrázku Stalina, bolo desať rokov väzenia v gulagu – za „terorizmus“, písal Solženicyn. Rozsudky vrátane trestu smrti postihovali celé rodiny i s deťmi od 12 rokov vyššie. Gulagy – smutne známe pracovné tábory väzňov – sa stali pevnou súčasťou sovietskej ekonomiky. Úmrtnosť v nich bola v priemere 80-percentná, takže ich de facto možno považovať i za vyhladzovacie.

V hlavnej ére čistiek zahynulo v Rusku približne desať miliónov ľudí. Fyzické čistky nepriateľov komunizmu pritom pokračovali minimálne do Stalinovej smrti v roku 1956, perzekúcie inak zmýšľajúcich až do pádu komunizmu. Myšlienka bola rovnaká – upevnenie režimu akýmkoľvek použiteľným prostriedkom.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahŠtátna firma ukázala, ako by sa dalo obísť zvyšovanie príplatkov

Najväčší súkromní zamestnávatelia zhodne tvrdia, že také kroky, ako chystá železničné Cargo, neplánujú.

Spoplatnený obsahČo sa deje v Smere? Fico drží Kaliňáka aj za cenu, že stranu pochová

Premiér umlčal hlasy, ktoré volali po personálnych zmenách v jeho strane.

Spoplatnený obsahPSA bude v Trnave vyrábať elektromobily. Model je tajomný

Koncern PSA Groupe na Slovensku vyrába Citroën C3 a Peugeot 208.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní