Göncz Árpád

Vydané 12. 2. 2002 o 0:00 Autor: KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ

FOTO – ARCHÍV



Obdobie po páde komunizmu vo východnej Európe vynieslo na najvyššie politické miesta niekoľko osobností, ktoré dokázali vdýchnuť politike nový rozmer. Jedným z nich je bývalý maďarský prezident Árpád Göncz. Tento muž, ktorý sa 10. februára dožil 80 rokov, dokázal ostať filozofom a umelcom aj v úlohe politika, ktorú chápal ako osobnú zodpovednosť, a nie nástroj moci.

Göncza, syna chudobnej intelektuálskej budapeštianskej rodiny pred druhou svetovou vojnou ochránili právnické štúdiá. Krátko pred oslobodením, v roku 1944, mal 22-ročný Göncz v rukách doktorský diplom, ktorý ho kvalifikoval do armády. Zdržal sa v nej tri týždne.

Keď jeho oddiel odvelili na front do Nemecka, utiekol zadnými dverami latríny s granátom, samopalom a balíkom falošných formulárov. Pridal sa k odboju. Pre ruských „osloboditeľov“ bol však mladý muž v civile so strelným zranením (postrelili ho poľní žandári) zbehom. Utekať musel aj pred Rusmi.

V krátkom období demokracie po vojne sa angažoval v najsilnejšej politickej Nezávislej maloroľníckej strane, ktorá vládla spolu s komunistami. Na prelome 1947-1948 sa víťazstvom komunistov Maďarsko definitívne zaradilo do komunistického bloku a Göncz šiel do väzenia.

Keď ho pustili, pracovať mohol už len ako robotnícky káder. Bol zváračom aj robotníkom na stavbe elektrárne. Neskôr zakotvil v socialistickom poľnohospodárstve. Bol by to dopracoval až na agronóma. Štúdium na poľnohospodárskej univerzite ale nedokončil pre historické okolnosti.

Revolučné udalosti v roku 1956 ho opäť vtiahli do politiky. Po tom, čo sovietske vojská krvavo potlačili prvý významný revolučný pokus v komunistickom bloku, dostal sa znovu do väzenia. V roku 1956 mal pred domom zaparkované auto, ale on splnil sľub, že krajinu nikdy neopustí.

Obžalobný spis Göncza mal 450 strán a obvinenie sa zakladalo na tom, že pomohol prepašovať do Británie rukopis ústrednej postavy revolúcie Imreho Nagya „Na obranu národa“. Druhým bodom obžaloby bol parlamentný projekt reformovaného socializmu. Obsahoval predstavy o povolení drobného podnikania a súkromného majetku. V 60. a 70. rokoch ho postupne realizoval sovietom verný vodca János Kádár. Obhajca povedal na súde jedinú vetu: žiadal mierny trest.

Z trestu na doživotie si Göncz odsedel šesť rokov, potom dostal amnestiu. Na slobodu sa dostal neskôr ako jeho priatelia, odmietol si totiž podať žiadosť o milosť. Museli ju za neho napísať kamaráti.

Väzenie ho nezlomilo, naučil sa jazyky a keď ho pustili, mohol si zvoliť umeleckú dráhu: začal písať a prekladať. Prekladal z angličtiny Faulknera, Styrona, Doctorowa, Updika. Jeho najznámejší román je Mnísi a divadelná hra Maďarská Médea. „Keď nás prepustili, veľmi dlho sa nedialo nič, potom sa tieto historky pomaly menili na novely.“

V sedemdesiatych rokoch spolupracoval s disidentským hnutím ako spoluautor antikomunistických publikácií. V roku 1988 bol zakladajúcim členom Zväzu slobodných demokratov, významného účastníka politických premien. Na jeho kandidátke sa v roku 1990 dostal do parlamentu a stal sa jeho predsedom, a zároveň úradujúcou hlavou štátu. V tejto funkcii ho parlament potvrdil v roku 1990 a o päť rokov potom bezkonkurenčne ešte raz. Strávil v nej viac času ako traja maďarskí prezidenti pred ním spolu. V lete 2000 ho vystriedal Ferenc Mádl.

Pre politikov nebol po celý čas rovnako obľúbený – s pravicovými vládami sa mu spolupracovalo horšie. Zato maďarskí občania nemali obľúbenejšieho politika. Jeho popularita ani raz neklesla pod 70 percent a v rebríčkoch obľúbenosti bol vždy na prvej priečke. Pred odchodom z funkcie mal index popularity rekordných 86 percent.

Prezident v Maďarsku z titulu svojej funkcie hlavne podpisuje zákony, udeľuje vyznamenania a prijíma zahraničné návštevy. No Göncz našiel spôsob ako byť užitočný. S obrovským nadhľadom a nesmierne presne diagnostikoval choroby spoločnosti, vyjadroval sa vždy, keď sa politika odkláňala od „morálnej“ cesty.

V jednom rozhovore povedal, že keď na strednej škole hral princa v divadelnom predstavení, znamenalo to pre neho viac ako prezidentská funkcia. Princezná bola veľmi krásna. Hovorieval: „Moc, to je niečo, čo mám zakázané.“

Hlavné správy

Spoplatnený obsahAnarchisti, hackeri či liberáli? Prečo Česi volili Pirátov

Pustite nás na nich, vyzývala Pirátska strana. Sťahovanie filmov teraz menia za transparentnosť.

Spoplatnený obsahAk veríme politikom, v Česku vláda nevznikne. Nemá ako

S Babišom nechcú strany vládnuť. Len Okamura, ale toho nechce Babiš.

Spoplatnený obsahZázračný návod na úspech bol podvod

Chcete zvýšiť šance pred pohovorom? Už neplatí to, čo kedysi.

Odišiel milionár, ktorý nechal hovoriť iných

Príbeh Petra Vajdu je úzko spätý s novinami.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní