Kabila Laurent Désiré

Vydané 16. 5. 2002 o 0:00 Autor: KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ

Foto archív



Keď Laurent Désiré-Kabila vnikol na čele povstaleckej Aliancie demokratických síl do zairskej metropoly Kinshasa, tisícky ľudí mu mávali palmovými listami. Deň predtým z krajiny utiekol prezident Mobutu Sese-Seko. Jeden z najstarších povstaleckých vodcov sveta sa ihneď vyhlásil za prezidenta a po 32 rokoch nepretržitej vlády vystriedal jedného z najdlhšie vládnucich afrických diktátorov. Kabila prebral moc presne pred piatimi rokmi – 16. mája 1997. Na čele štátu vydržal štyri roky, potom ho zabil jeho osobný strážca.

Kabila sa narodil v roku 1939 v Jadotville ako príslušník kmeňa Luba. Študoval politickú filozofiu vo Francúzsku a Tanzánii. Keď krajina v roku 1960 získala nezávislosť od Belgicka, Kabila bol mladým kádrom v politickej strane Patrica Lumumbu, prvého premiéra nezávislého Konga. Lumumbu zosadil a nechal zavraždiť šéf jeho armády Joseph Désire Mobutu, ktorý sa neskôr premenoval na Mubutu Sese-Seka a krajinu na Zair. Kabila viedol jednu z početných rebélií proti Mobutuovi v roku 1964 v provincii Južné Kivu. Medzi druhov v zbrani vo východozairskom buši počítal aj Ernesta „Che“ Guevaru.

V roku 1967 Kabila zakladá Ľudový revolučný front, ktorý prakticky nezávisle od Kinshasy vládol v malom marxistickom miništáte v Južnom Kivu – v horách na západ od jazera Tanganika, bohatých na zlato a preslávených obchodom so slonovinou.

Marxistický štát v 80. rokoch skončil a Kabila zmenil povolanie: v tanzánijskej metropole Dar es Salám dlhé roky obchoduje s konžským zlatom. Na ďalší súboj s Mobutuom čakal viac ako tridsať rokov. Od roku 1996 za pomoci Rwandy a Ugandy veľmi rýchlo obsadzoval územie. Za rok bol v hlavnom meste.

V roku 1997 ho oslavovali ako symbol zmeny – sľuboval demokratickú vládu, modernú spoločnosť a koniec korupcie. Skoncoval s Mobutuovou praxou tlačiť vlastné bankovky, a tak stlačil infláciu z trojciferného čísla na asi 14-percentnú. Opravil kanalizačný systém Kinshasy, západným spoločnostiam povolil ťažbu konžského zlata. Potom prišli tie horšie zmeny. Zakázal politické strany, uväznil bojovníkov za ľudské práva a novinárov a rušil noviny. Jeho úrad neoprávnených ziskov založený s cieľom vyšetriť korupciu upadol do zabudnutia, keď jeho šéfa vyhodili pre podozrenie zo sprenevery.

Povstanie Banyamulengov, ktorých chcel bývalý diktátor Mobutu deportovať, dopomohlo Kabilovi k moci. Po roku vlády Kabila urobil rovnakú chybu: rozhodol sa svojich bývalých spojencov Banyamulengov, konžských Tutsiov rwandského pôvodu, poslať späť do ich „pôvodnej vlasti“ – do Rwandy. Na stranu povstalcov sa pridala Rwanda a Uganda, ktoré dovtedy Kabilu podporovali. Rozhorel sa tak najväčší medzinárodný konflikt na africkom kontinente.

V oblasti Veľkých jazier s množstvom prepchatých utečeneckých táborov a ukrývajúcich sa povstaleckých skupín, odporcov a priateľov režimov okolitých štátov sa obete tutsiovsko-hutuovských bojov počítajú na státisíce až milióny. Hlavnými aktérmi konžskej vzbury boli Banyamulengovia – Tutsiovia rwandského pôvodu, podporovaní rwandskými vojakmi, takisto Tutsiami.

Medzinárodné úsilie napokon doviedlo bojovníkov za rokovací stôl a v Lusake bol v roku 1999 vypracovaný mierový plán. Riešenie sa však odďaľovalo, rozmiestnenie medzinárodných síl meškalo, boje pokračovali. Krajina ostávala rozdelená na oblasti ovládané povstaleckými gangmi a zahraničnými armádami, ktoré si ukrajovali z jej surovinového bohatstva.

V januári 2001 sa obeťou tohto konfliktu stal aj samotný Kabila, keď ho v jeho paláci smrteľne zranil vlastný ochrankár: vraj šlo o rwandsko-ugandské sprisahanie.

V čase smrti bol Kabila už oveľa viac nenávidený ako obdivovaný – vraj najviac zdržiaval plnenie mierového plánu – no i tak vražda vyvolala paniku. Po atentáte Konžská demokratická republika uzavrela hranice a vyhlásila zákaz vychádzania. Kabilovým nástupcom sa stal jeho syn Joseph. Prezidentom sa stal ešte skôr, než oficiálne potvrdili otcovu smrť.

Joseph Kabila odštartoval dialóg, podpísal dohodu s viacerými povstaleckými skupinami, rwandské a ugandské vojaká sa stiahli a medzinárodné sily boli rozmiestnené. Dialóg pokračuje, ale pokračujú aj boje – časť konžských povstalcov mladého Kabilu neuznáva. Koncom minulého roka sa ugandské vojská znovu objavili na severozápade. Medzinárodné organizácie odhadli, že od augusta 1998 prišlo v dôsledku bojov o život 2,5 milióna ľudí.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahAnarchisti, hackeri či liberáli? Prečo Česi volili Pirátov

Pustite nás na nich, vyzývala Pirátska strana. Sťahovanie filmov teraz menia za transparentnosť.

Spoplatnený obsahAk veríme politikom, v Česku vláda nevznikne. Nemá ako

S Babišom nechcú strany vládnuť. Len Okamura, ale toho nechce Babiš.

Spoplatnený obsahZázračný návod na úspech bol podvod

Chcete zvýšiť šance pred pohovorom? Už neplatí to, čo kedysi.

Odišiel milionár, ktorý nechal hovoriť iných

Príbeh Petra Vajdu je úzko spätý s novinami.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní