Tento Portugalec v službách španielskej koruny zorganizoval výpravu, na ktorej oboplávali svet. On sám síce plavbu nedokončil, ale objav história už 480 rokov prisudzuje práve jemu.
Fernao de Magalhaes sa údajne narodil okolo roku 1480 v dedine Saborosa pri severoportugalskom Porte. Otec starosta ho poslal do dobrej školy v Lisabone, kde sa naučil astronómiu, námorné vedy či kartografiu. Hoci už ako 10-ročný osirel, v škole zostal a vzdelaní učitelia v ňom prebudili záujem o objavné cesty do zámoria.
Okolo roku 1505 sa podľa kronikárov pridal k expedícii Francisca de Almeidu do Indie. Tam sa dozvedel o existencii Molúk. Bol presvedčený, že je to obrovská zem. Dnes vieme, že v skutočnosti to bola Indonézia.
Z Indie sa vrátil do Portugalska, kde sa pridal k vojenskej výprave do dnešného Maroka. Tam sa v roku 1513 vážne zranil. Pre rozpory s vojenským veliteľom opustil armádu a upadol u portugalského kráľa do nemilosti. Odsúdený na nečinnosť a naveky poznačený túžbou po poznaní sa však aj tak pustil do plánovania veľkej cesty na bájne, obrovské a bohaté Moluky.
Vari celé 16. storočie viedli Portugalci so Španielmi niečo ako studenú vojnu. Navzájom sa rešpektovali, no jedna aj druhá koruna chcela v tichosti uchmatnúť z novo objavovaných krajín čo najviac. Všetci hľadeli na Ameriku, ale Magalhaes začal vravieť o novej krajine za Amerikou.
Pochopenia sa mu dostalo v španielskej Seville. Jeho priateľ Diego Barbosa ho svojimi kontaktmi na kráľovskom dvore dostal do centra záujmu. Keď začal sotva 40-ročný Portugalec s vojenskými skúsenosťami vravieť o bohatej krajine ďaleko na západe, Španieli vycítili príležitosť a dukátiky. Magalhaes dostal už 22. marca 1518 od kráľa povolenie a právo stať sa guvernérom v krajinách, ktoré objaví. Stal sa veliteľom flotily, ktorá mala 5 lodí a 234 námorníkov. Boli medzi nimi Španieli, Portugalci, Taliani, Francúzi, Gréci a vraj aj jeden Angličan.
Magalhaes velil na lodi La Trinidad, ďalšie štyri - San Antonio, Concepción, Santiago či Victoria riadili pobočníci. Pred vyplávaním zložil Magalhaes sľub vernosti a mníchom v Seville daroval balík peňazí, „aby sa modlili za úspech expedície“. Flotila 20. septembra 1519 vyplávala.
Cez Kanárske ostrovy prešla ku Kapverdám a odtiaľ k brazílskym brehom. V polovici decembra sa dostala k dnešnému Riu de Janeiro, odtiaľ do ústia La Platy v súčasnej Argentíne. V oboch prípadoch vplávala do ústia, aby hľadala priechod cez juhoamerický kontinent, vždy zbytočne. Koncom marca zastihla expedíciu zima, Magalhaes sa ju rozhodol stráviť v južnej Argentíne. Zima, hlad a nervozita spôsobili, že sa časť posádky vzbúrila a objaviteľ musel dvoch veliteľov popraviť. Tretieho nechal vyložiť na breh. Až 24. augusta mohli pokračovať v ceste, aby sa o dva mesiace dostali do úžiny, ktorá oddeľuje Atlantik od Tichého oceána. Dal jej meno Kanál všetkých svätých, dnes však nesie Magalhaesovo meno.
Keď sa flotile podarilo dostať na druhú stranu prielivu, vynoril sa pred ňou obrovský oceán. Vietor bol priaznivý, a tak dostal meno mierumilovný, tichý oceán - Pacifik. Expedícia plávala popri brehoch dnešného Čile a pri súčasnom Ekvádore vyplávala na západ. Došlo jedlo, námorníkov kosil skorbut. Jedli potkany a nakoniec od hladu prežúvali aj oblečenie, nečudo, že akákoľvek pevnina pre nich znamenala prežitie.
Zem objavili až 6. marca, boli to dnešné Mariánske ostrovy, kde si doplnili zásoby a opravili lode. Odtiaľ sa výprava vydala na súostrovie San Lázaro, dnešné Filipíny. Magalhaes sa domnieval, že Moluky sú už veľmi blízko.
Posádke sa dostalo dobrého uvítania na ostrove Cebú, kde všetkých domorodcov pokrstili. Na ďalšom ostrove Mactan však objavu chtivého moreplavca skosili otrávené šípy domorodcov. Písal sa 27. apríl 1521.
Zvyšok posádky sa na poslednej lodi La Victoria dostal na Moluky (Indonézia), viedol ju kapitán Sebastián Elcano. Ten sa 8. septembra 1522 - presne pred 480 rokmi vrátil do Sevilly. Z 234 mužov prežilo osemnásť. Po návrate boli takí vďační, že prešli bosí a so sviečkami v rukách dva kilometre do kaplnky, kde sa nebohý moreplavec modlil za úspech expedície.
V Španielsku Magalhaesovu expedíciu nepovažovali za významnú, v Portugalsku sa o ňom hovorilo iba ako o krutom zradcovi a vydedencovi. Prečo však história Magalhaesovi prisúdila plavbu okolo sveta, ktorú nedokončil? Pristátie na filipínskom ostrove Limasawa sa totiž považovalo za oboplávanie sveta, keďže túto zem Magalhaes svojím príchodom dosiahol z východu. Dodnes je na Limasawe pamätný kríž, ktorý tragickú, no vedecky nesmierne dôležitú výpravu pripomína.
