Zámok vo Windsore

Vydané 20. 11. 2002 o 0:00 Autor: MARIAN MAJER

FOTO – ARCHÍV

Britská kráľovná Alžbeta II. má na požiare počas svojich výročí šťastie. Alebo skôr nešťastie. Nedávno, počas osláv 50. výročia jej nastúpenia na trón v lete tohto roku, sa jeden taký rozhorel v západnom krídle Buckinghamského paláca. Našťastie nešlo o nič vážne a oslavy v záhrade paláca mohli pokračovať bez prerušenia. Oveľa horší bol oheň vo Windsorskom zámku. Vypukol v čase, keď si Alžbeta II. spoločne s manželom Filipom pripomínali 45 rokov od uzavretia sobáša. V tomto prípade už plamene také milosrdné neboli – napáchali obrovské škody. Stalo sa to pred desiatimi rokmi – 20. novembra 1992.

Zámok vo Windsore je najväčším dlhodobo obývaným zámkom na svete. Od čias jeho výstavby v 11. storočí už uplynulo viac ako 900 rokov. Z trojice oficiálnych kráľovských rezidencií je najstarší a podľa slov Alžbety II. i najobľúbenejší. Zámok dal v pôvodnej drevenej podobe vystavať Viliam Dobyvateľ krátko po tom, ako obsadil Britské ostrovy.

Keďže stál na kopci neďaleko Temže, jeho hlavnou úlohou bolo chrániť Londýn. Túto funkciu plnil až do čias Henryho II., ktorý ho dal prestavať na kamenný hrad a spravil z neho kráľovské sídlo. Neplatilo to len počas 11 rokov vlády Olivera Cromwella v 17. storočí. V snahe potlačiť všetko s prívlastkom kráľovské nariadil prebudovanie Windsoru na väznicu. Avšak zmenšiť význam zámku sa mu nepodarilo. Práve naopak. S pribúdajúcimi rokmi rástla jeho sláva i význam. Panovníci si pozývali najlepších architektov sveta v snahe zmeniť Windsor na najkrajší a najslávnejší kráľovský zámok na svete. Silnou konkurenciou mu však neskôr bol francúzsky Versailles. Napriek tomu, že vo veľkoleposti ho azda predstihol, nikdy si v ňom svetoví mocnári nepodávali kľučky tak často ako vo Windsore.

Zámok sa za roky svojej existencie rozrástol z pomerne malej pevnosti na obrovský komplex menších stavieb, ktorý pohltil viac ako 5 hektárov pôdy. Už v najstaršom období k nemu pribudlo niekoľko okrúhlych veží, ktoré sa stali súčasťou portifikačného systému. V čase stredovekej prestavby panovníci obohatili Windsor o viacero kaplniek. Z nich najznámejšia kaplnka sv. Juraja ukrýva pozostatky deviatich kráľov. Vnútro zámku sa výrazne zmenilo v období baroka. Zariadili ho novým nábytkom a preniesli sem mnohé umelecké predmety. Nie hocaké – sú tu maľby od Leonarda, Michelangela či Holbeina a vzácny porcelán a sochy. Juraj III. v roku 1789 zámok prvýkrát čiastočne sprístupnil verejnosti – zdržiaval sa tam totiž len zriedka.

Až kráľovná Viktória mu vrátila jeho dlhoročnú funkciu. Od jej čias až do osudného jesenného poludnia v roku 1992 sa Windsor zmenil len málo. Za zmienku azda ešte stojí vybudovanie tzv. Izby bábik kráľovnej Márie v dvadsiatych rokoch minulého storočia. Nájdete tam všetko v mierke 1:12.

V novembrový piatok bolo ešte polhodinu pred poludním kráľovské sídlo úplne pokojné. O pár minút však bolo všetko inak. Spôsobila to nástenná lampa v jednej z kaplniek v severovýchodnej časti zámku, ktorej sa dotýkal záves. O niekoľko desiatok minút už televízne spoločnosti prenášali obrázky plameňov olizujúcich kamenné múry. Na miesto požiaru okamžite prišlo 250 profesionálnych hasičov aj niekoľko desiatok dobrovoľníkov, ale oheň bol silnejší. Postupne sa rozšíril aj do vzdialenejších častí. Nad zámkom sa už rozľahla tma a plamene šľahali do čiernej oblohy. Dokonca hrozilo, že sa niektoré časti stien pod ťarchou obrovskej horúčavy zrútia. Hasiči napokon požiar uhasili po pätnástich hodinách ťažkej práce. Použili na to takmer 70-tisíc hektolitrov vody, presne 180 za minútu.

Počítanie škôd bolo komplikované. Všade sa povaľovali hŕby trosiek z popadaných stropov, niekde až meter vysoké. Paradoxne však práve ony na niektorých miestach zachránili zámok pred väčšími škodami, lebo oheň sa cez ne nedostal ďalej. Napriek tomu zničil 105 izieb, z toho 9 využívaných na štátne účely. Mnohé však boli v tom čase poloprázdne. V zámku sa totiž uskutočňovali práce na výmene elektrického vedenia, preto boli viaceré vzácne artefakty vysťahované. Okamžite po tejto udalosti vznikli dve komisie. Jedna sa zamerala na celkovú obnovu a druhá na umenie a dizajn. Na ich fungovanie dohliadali osobnosti z kráľovskej rodiny – princ Charles a vojvoda z Edinburghu. Rekonštrukčné práce trvali 5 rokov a stáli 37 miliónov libier. Svoj cieľ, obnovu zámku v jeho pôvodnej podobe so všetkými detailmi, splnili.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahBojoval za ľudské práva, teraz sa zastáva ich utláčateľov. Ján Čarnogurský

Čarnogurský mal vždy blízko k zákazom a príkazom napriek odporu väčšiny, tvrdí bývalý spolustraník Ivan Šimko.

Spoplatnený obsahCesta od brexitu môže viesť aj k colnici v Břeclavi

Česi a Slováci vedia, že potrebujú vyššiu mieru integrácie.

Spoplatnený obsahKriminalista: Sú prípady, keď predali dcéru na sex rodičia

Cena za človeka na čiernom trhu sa pohybuje od 3500 až do 20-tisíc eur.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní