Nefertiti

Vydané 6. 12. 2002 o 0:00 Autor: DARINA SÝKOROVÁ

FOTO - ARCHÍV

Pôvodným menom sa kráľovná Egypta volala Taduchepa a mala sa stať vedľajšou manželkou faraóna. Krása ale zmenila jej postavenie. Stala sa faraónovou hlavnou manželkou a dostala meno Nefertiti - „krásavica, ktorá prichádzaš“. Jej farebná vápencová busta, ktorú vykopali nemeckí archeológovia pred deväťdesiatimi rokmi - 6. novembra 1912 - očarila a očarúva celý svet. Dnes je uložená v Egyptskom múzeu v Berlíne.

Osud Nefertiti určila ďalšia silná žena v egyptských dejinách. Mocná Teje, manželka faraóna Amenhotepa III., ktorá v skutočnosti vládla namiesto chorého panovníka. Práve ona vybrala krásnu mitanskú princeznú (krajina zrejme ležala na území dnešného Sudánu), dcéru kráľa Tušratu a kráľovnej Juni za hlavnú manželku svojmu synovi. Nefertiti pravdepodobne nebola Egypťankou - svedčí o tom tmavšia farba pleti na jej najznámejšej buste.

Či Teje vytušila silu a krásu nevesty, alebo rozhodla náhodne, dnes už nikto nezistí. Nevieme ani, ako princezná dostala nové meno Nefertiti. Meno sa pri prepisoch z rôznych jazykov často komolí, ale busta odhaľuje vždy to isté - dokonalosť tváre i profilu a oduševnený výraz.

Teje správne vystihla, že staršia Nefertiti bude ovplyvňovať mladého Amenhotepa, ktorý pri korunovácii dostal meno Nefercheprure (nádherné sú podoby Reove) a od roku 1349 pred Kristom vládol spolu s otcom (či skôr matkou). Amenhotepa a Nefertiti spojili rovnaké názory a ideály do pevného a trvalého zväzku.

Spočiatku v krajine rozhodovali obe ženy spoločne. K slovu sa však hlásili aj kňazi boha Amona, ktorí sa obávali o stratu prestíže, najmä keď sa nový panovník, podporovaný matkou i manželkou, začal prikláňať skôr k bohovi Atonovi. Atonov kult mal zmeniť vládu kňazov v polyteistickom Egypte na monoteizmus a centralizovať moc do rúk faraóna. Faraón prijal meno Achnaton - „ten, čo slúži Atonovi“, podporu mal v paláci, ale i u prostého ľudu, ktorý nenávidel chamtivosť kňazov. Ich vzburu panovník potlačil.

Nefertiti vtedy prijala meno Neferneferuaton - „krásna je krásavica Atonova“ a panovnícky pár v zlatom koči opustil hriešne mesto Veset - dovtedajšie sídlo panovníkov a založil Achetaton - nové centrum ríše. Výstavba mesta šla obrovskou rýchlosťou.

Nefertiti a jej muž boli nesmierne šťastní a ukázali svetu svoju ľudskú tvár. Dovtedy nebolo v Egypte predstaviteľné, aby sa manželka faraóna dala zobrazovať ako bozkáva svojho muža, alebo sa hrá s deťmi. Faraón bol boh a podobné obrazy nepovoľovala prísna etiketa.

Život manželov nezmenili intrigy, ale zákerná choroba. Hormonálna zmena zapríčinila, že Achnaton ochorel na zvláštnu chorobu, podľa realistických sôch odborníci usudzujú, že išlo pravdepodobne o progresívnu lipodystrofiu. Spodná časť jeho tela nadobúdala ženské črty. Navyše trpel hydrocefáliou - vodnatením mozgu. Zmenil sa fyzicky i psychicky.

Spory s kňazmi, ale aj strata podpory od manželky viedli k tomu, že Achnatom úplne zmenil svoj život. Našiel si nového priateľa - pravdepodobne išlo aj o silný homosexuálny vzťah - a spravil ho spoluvladárom. Aj tento vzťah dokazujú zachované egyptské sochy.

Nefertiti v tom čase už v paláci s manželom nežila. Presťahovala sa do nového „severného“ paláca, vplyv na panovníka podľa všetkého stratila a už sa nikdy neobnovil. Panovník a jeho spoluvládca sa formálne oženili s Achnatonovými deťmi, ale meno Nefertiti sa už nikde nespomína. Niet po nej ani stopy. I jej smrť a hrob ostávajú záhadou.

Proti Achnatonovi sa opäť vzbúrili kňazi, čo spolu s jeho nechuťou riešiť problémy krajiny spôsobilo úpadok Egypta. Dôsledkom bolo, že faraóna zavraždili a jeho telo spálili. Pre Egypťana išlo o najväčšiu potupu - zničenie tela znamenalo večné zatratenie duše.

Dejiny Egypta dokazujú, že pokus o monoteizmus nevyšiel. Spôsobila to Achnatonova slabosť, jeho choroba, alebo Egypt nebol na monoteizmus pripravený? Na tieto otázky nemá história uspokojivú odpoveď.

V krajine sa všetko vrátilo do predmonoteistickej podoby. Kňazi obnovili svoju moc, z panovníkov boli naďalej bohovia a nie ľudia. Práve obdobie monoteizmu ale prinieslo ukážky ľudskej a najmä ženskej krásy, ktorá nemá obdobu. Nefertiti dodnes nemá konkurenciu. Jej sochy, známa nedokončená busta, ale najmä takmer dokonale zachovaná polychrómovaná vápencová busta s modrou korunou, dávajú jasný dôkaz, že krása je nesmrteľná.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahČo sa to stalo s časom? Náramkové hodinky miznú z rúk

Bol to vynález desaťročia. Nebyť náramkových hodiniek, niektoré strategické bitky by možno dopadli inak. Dnes prehrávajú samotné náramkové hodinky.

Spoplatnený obsahMala byť ombudsmanka aj na pochode za rodinu?

Bubon, koláž Krista a zástava, celý výjav pripomínal akúsi civilnú procesiu.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní