Požiar Ríšskeho snemu

Vydané 27. 2. 2003 o 0:00 Autor: PETER MORVAY

FOTO – ARCHÍV

Pred sedemdesiatimi rokmi - 27. februára 1933 prepukol požiar Ríšskeho snemu. Historici sa dodnes hádajú, kto vlastne požiar založil. Zhodujú sa však na tom, čo po požiari nasledovalo. Nemeckí nacisti stratili posledné zábrany a v priebehu niekoľkých mesiacov dobudovali v Nemecku totálnu diktatúru.

Na konci januára 1933 vymenoval prezident Hindenburg za nemeckého kancelára vodcu nacistov Adolfa Hitlera. O tri dni neskôr predostrel Hitler nemeckým generálom svoje zahraničnopolitické plány. Ich podstatou bolo rozšírenie takzvaného životného priestoru nemeckého národa pomocou politického nátlaku a v konečnom dôsledku i prostredníctvom vojny.

Na naplnenie plánov v Európe však Hitler potreboval úplne ovládnuť samotné Nemecko. Zámienku mu dal požiar Ríšskeho snemu - Reichstagu.

Ako vznikol požiar budovy nemeckého parlamentu, je dodnes záhadou. Na mieste činu zadržali jediného muža, holandského robotníka Marinusa van der Lubbeho. Pri zadržaní mal u seba veci potrebné na založenie ohňa a chýbala mu košeľa, ktorú vraj tiež použil na podpálenie.

Van der Lubbe sa okamžite priznal, že oheň založil, a tvrdil, že to urobil sám a z vlastnej iniciatívy. Nikto mu však neveril, nikomu sa táto verzia nehodila.

Nacisti vyhlásili za vinníkov komunistov a v priebehu niekoľkých hodín desiatky z nich pozatýkali. Opozícii vrátane komunistov a veľkej časti zahraničia bolo, naopak, okamžite jasné, že požiar je nacistickou provokáciou, ktorá im má umožniť likvidáciu opozície.

Podľa donedávna prevládajúcej verzie založili požiar muži z nacistických oddielov SA, ktorí do prísne stráženej budovy Reichstagu prenikli podzemnou chodbou. Na mieste činu potom ako obetného baránka zanechali mierne dementného a možno nadrogovaného van der Lubbeho, známeho ľavicovou orientáciou a stykmi s komunistami a anarchistami.

Z hľadiska ďalšieho vývoja bola otázka viny za požiar vlastne skoro vedľajšia. Deň po požiari, 28. februára 1933 v Nemecku pozastavili platnosť ústavy a zaviedli výnimočný stav. O necelý mesiac odsúhlasil Ríšsky snem takzvaný zmocňovací zákon, ktorým sám seba definitívne postavil mimo hry.

Potrebu zákona, ktorý umožnil vláde vydávať zákony bez parlamentu, odôvodnil kancelár Hitler nutnosťou boja proti červenému teroru. Proti zákonu hlasovali iba poslanci sociálnej demokracie, komunistickí poslanci už boli pozatýkaní alebo sa skrývali. Ďalšie strany Hitlerov návrh schválili v nádeji na ukončenie výnimočného stavu.

Namiesto demokratického právneho štátu nastúpil štát totalitný. Do júla boli zakázané alebo svoju činnosť ukončili všetky strany okrem nacistickej. Zakázané boli odbory a nenacistické spoločenské organizácie. Bol to koniec ústavných slobôd, koniec slobody prejavu, tlače a nezávislej súdnej moci. Do mesiaca po požiari vznikol prvý koncentračný tábor Dachau. Od tejto chvíle mohol byť každý v Nemecku bez obmedzenia uväznený, pripravený o majetok a popravený.

Na jeseň sa začal po veľmi jednostrannom vyšetrovaní proces s obvinenými zo založenia požiaru. Okrem van der Lubbeho sedeli na lavici obžalovaných Ernst Torgler, jeden z vedúcich Komunistickej strany Nemecka a traja členovia bulharskej komunistickej strany vrátane jej predsedu Georgiho Dimitrova. Všetkých vraj videli svedkovia spolu s van der Lubbem.

Zrežírovaný proces však nedopadol podľa predstáv nacistov. Vinu obvinených komunistov sa aj vďaka veľmi schopnej obhajobe nepodarilo dokázať a proces nakoniec miesto diskreditácie prispel k popularizácii komunistického hnutia.

Van der Lubbeho odsúdili na trest smrti a popravili odseknutím hlavy sekerou. Aj jeho poprava bola justičnou vraždou, trest smrti totiž dostal podľa zákona, ktorý prijali až po jeho čine.

Väčšina historikov sa dnes kloní k názoru, že požiar naozaj založil van der Lubbe sám a z vlastnej iniciatívy a že v tejto drobnosti (v porovnaní s ich ostatnými zločinmi) sú nacisti nevinní. Iná vec je, že im prišiel vhod.

Dielo skazy na budove Reichstagu dokonali počas vojny bomby spojencov a boj o Berlín. Rekonštrukcia Reichstagu sa začala až na konci päťdesiatych rokov. Od roku 1994 ho prestavali ešte raz, aby sa znova mohol stať sídlom nemeckého parlamentu. Ten v niekdajšom Reichstagu zasadá opäť od roku 1999.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahBrusel vyšetruje dotácie pre Jaguar v Nitre. Môžu Briti odísť?

Európskej komisii sa nepozdávajú 130-miliónové dotácie ani súvisiace investície za pol miliardy eur.

Spoplatnený obsahVydrží to ešte Most alebo padne?

Trpezlivosť voličov nemožno skúšať donekonečna.

Policajti bili obuškami Rómov, Gašpar vidí neprimerané zákroky

Polícia zasahovala pre šarvátku v Zborove.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní