Stalinizácia Československa

Vydané 14. 3. 2003 o 0:00 Autor: DARINA SÝKOROVÁ

FOTO – ARCHÍV

Tretí prezident ČSR po Masarykovi a Benešovi sa zaslúžil o sovietizáciu, presnejšie stalinizáciu Československa a urobil všetko preto, aby republika pretrhala akékoľvek putá so svojou demokratickou minulosťou. Bol taký verný Stalinovi, že ho nasledoval aj do hrobu - vraj prechladol na Stalinovom pohrebe. Iní za príčinu jeho smrti považovali jed - robiť vysokú politiku bolo v tých časoch nebezpečné. Klement Gottwald zomrel 14. marca 1953 - pred päťdesiatimi rokmi.

Vyučený stolár vlastne nikdy veľmi fyzicky nepracoval. Viac mu vyhovovalo funkcionárčenie - najprv v mládežníckych a neskôr straníckych aparátoch. Od vzniku KSČ v roku 1921 pracoval na Slovensku, v Banskej Bystrici a vo Vrútkach.

KSČ prijala síce 21 podmienok Kominterny, ale keďže prejavovala určité náznaky vlastných programov a názorov, muselo na príkaz Moskvy dôjsť v strane k „boľševizácii“. Gottwald túto úlohu splnil do bodky na V. zjazde KSČ v roku 1929. Odvtedy strana pod jeho vedením už len vykonávala príkazy Sovietskeho zväzu.

Ako poslanec vo svojich prejavoch v Národnom zhromaždení netajil, že sa od súdruhov v Moskve komunisti učia, ako „zakrútiť krkom“ všetkým ideologickým nepriateľom po víťaznej revolúcii. KSČ síce strácala členov, ale moskovský tlak na satelitné strany neustával.

V čase smrteľného nebezpečenstva pre ČSR z Nemecka sa Klement Gottwald pokúšal o politiku „ľudového frontu“. Objatie Moskvy a Berlína v roku 1939 všetky komunistické strany a najmä radových komunistov zaskočilo, ale Gottwald nikdy veľmi neodporoval a neprotestoval proti zmene kurzu internacionály. Počas vojny žil v Moskve a odtiaľ riadil činnosť KSČ. Rokoval aj s Benešom a tam sa začala ich nútená spolupráca.

Do otvoreného konfliktu s londýnskou vládou ČSR sa Gottwald nikdy nedostal. Snažil sa ale znížiť vplyv Beneša na vojnové udalosti, prípravu armády a na priebeh povstania na Slovensku. Po vojne sa snažil zvýšiť zásluhy komunistov a najmä svoje, hoci do priamej prípravy povstania zasahovať nemohol, okrem iného aj preto, že spojenie so Slovenskom bolo zložité a nepravidelné.

V roku 1946 ako vodca najväčšej strany, ktorá v Čechách vyhrala voľby, sa Gottwald stáva predsedom vlády. Ešte spomína „československú cestu k socializmu“, metódy ovládania štátneho aparátu a najmä silových rezortov ako vnútro a obrana sú však v jeho réžii čisto boľševické.

Gottwald šikovne využil rozpory v demokratických stranách, ktoré chceli hrať vo februári 1948 proti komunistom vabank. Demisia ich ministrov umožní Gottwaldovi pritvrdiť tlak na chorého Beneša a vytvoriť vládu bez demokratických strán. Jeho prejav 25. februára, ktorý sa začína známou vetou „Práve som sa vrátil z Hradu…,“ znamená začiatok konca demokratického Československa.

V novej vláde boli len dvaja nekomunisti - generál Ludvík Svoboda a Ján Masaryk, ktorý onedlho zomiera. Československo završuje rozdelenie Európy na dva bloky a vytvorenie železnej opony, ktorá bola len dokončením Stalinových plánov už z konferencie v Jalte.

Po februári sa v ČSR nastolil stalinský model kasárenského komunizmu, ktorý likviduje akýkoľvek odpor, iný názor, samostatné myslenie. Vrcholom teroru je hľadanie nepriateľa vo vlastných radoch, aké Stalin robil v 30. rokoch. Zasahuje aj najvyšší stranícky aparát - Rudolf Slánsky či Vladimír Clementis sú popravení ako zradcovia.

Zlé jazyky hovoria, že Stalin si v 50. rokoch vybral na potrestanie za „občas“ samostatný názor aj Gottwalda. Preto bol vraj „robotnícky prezident“ v posledných rokoch veľmi neistý a postrkával obete sovietskym poradcom, ktorí u nás čistky riadili, aby sa obeťou nestal sám. Dôkazy o jeho činnosti v tom čase prinesie zrejme len dlhodobé historické skúmanie. Príkazy cez sovietskych poradcov išli často len telefonicky alebo ústne.

Alkoholizmus, ku ktorému mal Gottwald sklony od mladosti, vyvrcholil práve v období čistiek. Teroru v najmasovejšej forme zabránila iba smrť oboch diktátorov. Totálne znárodnenie, prenasledovanie cirkví a iné prvky kasárenského modelu komunizmu zostali v krajine ešte ďalších 40 rokov.

Po odhalení kultu osobnosti načas spolu so Stalinom upadol do nemilosti i Gottwald. Keď mala učiteľka v základnej škole v Lučenci v roku 1956 odstrániť ich portréty z prvých stránok učebníc, zavolala si k tomu pár žiačok. „Deti, títo už neplatia,“ povedala.

Neskôr sa však, aj zásluhou Gustáva Husáka, ktorého v päťdesiatych rokoch väznili, Gottwaldov kult čiastočne vrátil - aj v podobe nevzhľadnej sochy na Námestí Slobody v Bratislave, ktorú odstránili až po roku 1989. Monštrum zničila výbušnina.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahČo sa to stalo s časom? Náramkové hodinky miznú z rúk

Bol to vynález desaťročia. Nebyť náramkových hodiniek, niektoré strategické bitky by možno dopadli inak. Dnes prehrávajú samotné náramkové hodinky.

Spoplatnený obsahMala byť ombudsmanka aj na pochode za rodinu?

Bubon, koláž Krista a zástava, celý výjav pripomínal akúsi civilnú procesiu.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní