Detstvo tých, čo vyrástli v izolácii socializmu, nesprevádzali hviezdne príšery, káčer Donald ani supermani. Zato pokrik „Nu pogodi!“ okamžite spúšťa reťaz detských spomienok terajších tridsiatnikov. Mreže totalitného režimu nás paradoxne chránili proti prívalu násilností z detských kreslených filmov Západu. Namiesto stlačenia kozmického protivníka do tvaru kocky nám do hláv prúdili smiešne scénky, ako Vlk nedobrovoľne levituje pod rukami mačky- kúzelníka alebo bojuje s rytierskou prilbou v múzeu. Človek, ktorý Vlka a Zajaca vytvoril, animátor Viačeslav Kotenočkin, by dnes oslávil 75. narodeniny.
Dvanásťtisíc obrázkov kreslených postavičiek sa odvíja rýchlosťou 24 okienok za sekundu. Fičúr Vlk s „papyruskou“ medzi zubami v rytme piesne šplhá na povraze k balkónu svojej nič netušiacej koristi. Veľkooký Zajko strihá kvety v kvetináčoch - s nezabudnuteľným pokrčením ramien urobí nožnicami „šmik“. Zlý Vlk s nadávkami padá dolu, nežný Zajko zasa vyhral.
Film je variáciou na tému neponižuj maličkého. Niet pochýb o tom, kto je zlý a kto dobrý. Vždy víťazí Zajkova bystrosť, Vlk je zarastený, chodí v roztrhaných gatiach a fajčí. Vyhráva fyzicky slabší.
Na ľudí však rytierska osveta pôsobila úplne opačne. Krátko po spustení seriálov Kotenočkinov ateliér zavalili listy, v ktorých diváci autora žiadali, aby konečne urobil aj chudáka Vlka chytrejším, nech aj on raz prekabáti toho otravného sladkého Zajaca.
Vlka a Zajaca pritom nevymyslel sám Kotenočkin. Ten len zadal začínajúcim autorom tému a vybral si scenár, ktorý sa mu najviac zapáčil. Pôvodcom myšlienky je neznámy ruský študent, ktorého meno upadlo do zabudnutia. Pred prvým premietaním nového seriálu v televízii Kotenočkinovi ani vo sne nenapadlo, aký úspech zožne. Zrazu začal dostávať tisícky listov, nakrútil druhý a tretí diel. Štvrtým chceli skončiť. Ale práve vtedy film vyhral Grand Prix na festivale v Taliansku. Vystúpil teda v televízii a vyzval deti, aby mu pomáhali s vymýšľaním ďalších príbehov Vlka a Zajaca. Vzápätí zabudol, čo do kamery narozprával. O pár dní ho pred ateliérom čakal poštový nákladiak s 25 tisíckami malých scenárov. Seriál Nu pogodi! sa nakoniec dočkal sedemnástich dielov.
V roku 1980 sa Nu pogodi! stal najpredávanejším filmom do zahraničia. Autorské práva si kúpilo 90 krajín. Vlkovi a Zajacovi sa však darilo lepšie než samotnému autorovi - ten nevidel ani korunu z toho, čo seriál zarobil. Zisk zhltol štát, omrvinky ostali filmovému štúdiu. Veľké zvieratá z politbyra sa pri sledovaní Nu pogodi spokojne chechtali - páčilo sa im, že konečne vytreli zrak hnusným imperialistickým filmárom. Kotenočkin sa zatiaľ musel uspokojiť s tabuľkovým platom. Pri návšteve ateliérov Walta Disneyho len opatrne mlčal, keď sa mu americkí filmári klaňali v presvedčení, že je multimilionárom. Poberal totiž dôchodok 500 rubľov (asi 800 korún).
Viačeslav Kotenočkin i tak patril k sovietskej elite. S politikmi však ťahať odmietal. Obdivoval Vysockého a naveľa ho prehovoril, aby daboval vlka. Nadriadení mu preto prvý diel takmer neschválili, lebo „Vysockij je čudná figúra a má zlý vplyv na mládež“.
Viačeslav Kotenočkin podľahol dlhej chorobe v novembri 2000. Mal 74 rokov.
Na sklonku života sa od jedného mladého diváka dočkal obvinenia z rozpútania čečenskej vojny. Čečeni totiž seriál zakázali, lebo majú vlka v štátnom znaku a jeho ponižovanie zmäkčilým zajacom vraj urážalo ich dôstojnosť.
Dnes na Nu pogodi! zarábajú pašeráci - s tichým súhlasom polície v Rusku už roky prekvitá čierny trh s videokazetami. Seriál Nu pogodi! je stále jedným z horúcich artiklov. V Rusku zatiaľ nastúpila „pepsi generation“ a s ňou kreslená postavička Masiaňa s priveľkou hlavou a paličkovými rukami. Je to narkomanka a zarába si spevom rockových piesní v metre. Mediálni analytici tvrdia, že jej obľúbenosť tkvie v „úplnom oslobodení sa od zodpovednosti“.
Masiaňa ale Vlka zo Zajacom zatiaľ nemôže ohroziť - neobíde sa bez nich žiadny ruský emigrantský večierok. Úspešní americkí Rusi sa medzi pirohmi a vodkou nostalgicky zhrčia okolo obrazovky a spolu s východoeurópskymi kolegami výskajú nadšením pri každom kúsku známej dvojky.
