„Chleba a kopačák,“ vypýtal si každé ráno malý Vašek od starej mamy v Hodoníne svoje základné životné potreby, s ktorými vydržal celé prázdninové leto.
Z neposedného Moravana Václava Nedomanského, ktorý začínal s futbalom, vyrástol jeden z najlepších centrov svetového hokeja. Pred tridsiatimi rokmi (30. 9.) so svojimi technickými a rýchlymi krídlami Kochtom a Palečkom nastúpil na pamätný zápas Československa s hviezdami NHL v Prahe. V kanadskom tíme korčuľoval na sklonku kariéry aj slovenský rodák Stan Mikita. Hoci „Venco“ patril k najurastenejším v bývalej čs. reprezentácii, keď sa proti nemu na buly postavil obrovitý Phil Esposito, rozdiel hlavy hovoril v prospech Kanaďana. Vtedajší tréner Vladimír Kostka zakaždým upozorňoval na stav najvyššieho ohrozenia pred Holečkovou bránkou: „Pozor, na ľade je Phil Esposito.“ Napriek tomu sme práve po Espositovej akcii štyri sekundy pred koncom inkasovali vyrovnávajúci gól na 3:3.
Štýl šitý pre NHL
Nedomanský bol vtedy v zrelom športovom veku (28) a jeho herný štýl už dlhšie imponoval kanadským expertom, ktorí mu dávali vysoké šance, že sa presadí v NHL. Venco vtedy dominoval podobnou silou a technikou ako neskôr Jaromír Jágr.
Najserióznejší záujem o „Big Neda“ mali chýrni New York Rangers, kam ho už v roku 1966 pozval kouč Emile Francis do letného tréningového kempu. Odchod mladého reprezentanta čo i len na skúšku, prirodzene, nebol po vôli vtedajšej hokejovej generalite a socialistickým zákonitostiam. Cestu do NHL mu osem rokov odkladali pod rôznymi zámienkami. Zatiaľ s neodmysliteľnou štrnástkou na drese privádzal do varu bratislavské obecenstvo, ktoré si zvyčajne chorálom pýtalo: „Venco, banán.“ Zo Slovana Hodonín prestúpil do bratislavského rovnomenného klubu v roku 1962.
Zlákalo ho štúdium
Bratislavčania ho zlákali aj možnosťou študovať na vysokej škole. V Slovane Venco odohral dvanásť sezón a v deviatich z nich bol najlepším strelcom mužstva. Skóroval zväčša prekvapivou strelou švihom. V Slovane sa však vytúženého titulu nedočkal, štyrikrát skončil v belasom drese na vtedy tradičnom mieste korunného princa, päťkrát bol tretí.
„Atmosféra bola skutočne elektrizujúca. Tribúny boli preplnené vyše desiatimi tisíckami divákov, nedalo sa hrať na pol plynu. Ale priznám sa, že spomienkami sa veľmi nezaoberám. Minulosť je minulosť,“ zvyčajne odbočí dnes vyhľadávač talentov klubu NHL Los Angeles Kings, ktorý sa pravidelne objavuje na svetových šampionátoch juniorov i seniorov.
„Nemám korčule, nemôžem,“ odbíja Václav pokusy agilných funkcionárov zlanáriť ho na rôzne exhibičné stretnutia bývalých hokejových hviezd.
Naposledy s Dzurillom
Len raz dokonca sám Nedomanský lámal svojho starého dobrého priateľa Vladimíra Dzurillu, aby sa ešte raz obliekol do už navždy odloženého brankárskeho výstroja. Na majstrovstvách sveta vo Švédsku 1995 si zahrali vedľa seba Nedomanský, Dzurilla i Mikita spolu s ďalšími legendami svetového hokeja. V tom lete Vlado Dzurilla nečakane skonal. Možno aj preto Venco odvtedy navždy kdesi stratil korčule.
Málovravný V. Nedomanský nemá vo zvyku rozdávať komplimenty o potenciálnych objektoch záujmu svojho klubu. „Pozrite sa, ako ten chlapec hrozne korčuľuje. Má slabé nohy, v NHL by s takouto konštitúciou nemal šancu,“ flegmaticky zhodnotil istý skalický talent v minulosti a potom len mlčanlivo prikývol, že ten chlapec má šikovné ruky typu Maria Lemieuxa.
Pri prvých stretnutiach pôsobí na spoločníka uzavretým až zatrpknutým dojmom. Má za sebou emigráciu a s ňou súvisiace skúsenosti s minulým režimom. Stroskotalo mu prvé manželstvo.
Po preklenutí bariéry, ktorá uňho zvyčajne trvá dlhší čas, sa mu inak kamenná tvár rozleje do príjemného úsmevu a jadrnej konverzácie s vtipnými bonmotmi.
Emigroval spolu s Fardom
Venco nelegálne opustil čs. republiku v lete 1974 spolu s reprezentačným spoluhráčom Richardom Fardom a podpísali zmluvu v klubom Toronto Toros, účastníkom súťaže WHA (World Hockey Association), ktorá v tom čase konkurovala NHL. Hneď vo svojej prvej zámorskej sezóne bol tretím najproduktívnejším hráčom mužstva. Po zániku WHA sa presadil v drese Detroitu aj v NHL, najvydarenejšiu sezónu mal v roku 1978/79 (v tom istom čase sa Slovan už bez neho dočkal historického titulu majstra republiky), v ktorej dal 38 gólov a nazbieral 73 bodov. V aktívnou činnosťou skončil v roku 1983, keď si zahral v New York Rangers i v Saint Louis.
