Heliodor Píka patril medzi prvé obete komunistickej justície v Československu. Neprešiel ešte ani rok od februára 1948, keď komunisti prevzali moc v Československu a nad Píkom vyniesli rozsudok smrti. Prokurátor Karel Vaš, ktorý Píku vypočúval a pripravoval aj obžalobu, uspel s vykonštruovanými obvineniami. Generála, ktorý službu vlasti považoval za otázku cti, obesili za to, že sa podieľal na špionáži a spáchal vlastizradu. Vašov prenikavý hlas požadujúci smrť Píku bol predzvesťou série ďalších zinscenovaných procesov, ktorých scenáre písali v Moskve. Včera uplynulo od justičnej vraždy Heliodora Píku 55 rokov.
Píkovi doprial osud dožiť sa len 52 rokov. Prečo Píku komunisti tak rýchlo popravili? Pretože komunistov na ministerstve obrany aj v tajných službách dobre poznal. A mal aj dosť skúseností so súdruhmi v Sovietskom zväze. Veľa vedel a bol nestranný. "Nie je to justičný omyl, je to politická vražda," napísal najbližším pred popravou.
Heliodor Píka počas II. svetovej vojny pracoval v Moskve ako náčelník česko-slovenskej vojenskej misie. Na rozdiel od väčšiny vtedajšieho moskovského osadenstva nepatril ku komunistickému krídlu emigrácie. Tá sa po zlikvidovaní Česko-Slovenska Nemeckom rozdelila na sovietsku časť a londýnsku, reprezentovanú exilovou vládou prezidenta Edvarda Beneša.
Návrh ministra spravodlivosti Alexeja Čepičku prezidentovi Klementovi Gottwaldovi, prečo neudeliť Píkovi milosť, je najlepším dôkazom, prečo chceli tohto nekomunistického dôstojníka popraviť. "Odsúdený potom systematicky a zámerne vo svojich správach do Londýna proti pravde hlásil, že čs. vojenská jednotka v ZSSR je v rozklade, že je násilne zboľševizovaná, že na veliteľské miesta sú vyslancom Fierlingerom dosadzovaní komunisti a agenti Kominterny, že ZSSR vedie dobyvačnú vojnu a chce po víťazstve nad Nemeckom obsadiť stredoeurópske a západoeurópske štáty, že existuje plán na boľševizáciu ČSR." Píka komunistom prekážal, pretože hlásil do Londýna pravdu.
Keď sa Heliodor narodil v obci Štítina na Opavsku, nič nenasvedčovalo, že by z neho mal byť vojak. Zvláštne meno dostal podľa gréckeho biskupa, na ktorého sviatok sa narodil. Pokrstili ho vraj rýchlo, aby nezomrel nepokrstetný, taký bol neduživý.
Malý Heluš sa v škole ukázal ako nadané dieťa a chudobná rodina sa uskromnila, len aby mohol ísť po obecnej škole študovať na gymnázium. Hral v ochotníckom divadle, bol veľmi muzikálny.
Peknú mladosť prerušila v roku 1914 smrť otca a I. svetová vojna. V roku 1915 ho krátko po 18. narodeninách odviedli a onedlho narukoval. V lete 1916 odišiel na front do Haliče, kde sa dostal do ruského zajatia, poslali ho až k Bajkalskému jazeru.
Po vojne sa stal už v laviciach dôstojníckej školy vo Francúzsku vojakom z povolania - včesko-slovenskej armáde. Najprv pôsobil ako štábny dôstojník, od roku 1932 bol vojenským atašé v Rumunsku.
V roku 1939 odišiel z Československa a z poverenia exilového prezidenta Beneša organizoval ako spravodajský dôstojník na Balkáne prechody česko-slovenských, ale i maďarských občanov do emigrácie. Cez Istanbul sa potom dostal do Moskvy.
Len Ludvík Svoboda, v roku 1948 minister obrany, sa snažil prihovoriť za Píku, s ktorým sa poznal. Nestačilo to - jeho námestník Bedřich Reicin priamo riadený z Moskvy mal väčšie slovo (paradoxne aj on sa napokon stal obeťou politického procesu).
Píka sa nikdy Vašovi nepriznal, prokurátor však do protokolov o výsluchoch zapisoval, čo chcel. Vaš zriadil na Hradčanoch mučiareň prezývanú "Domeček", ktorou neskôr prešli desiatky politických väzňov.
Nechýbalo veľa a Reicin zúčtoval aj s generálovým synom Milanom, ktorý bol počas II. svetovej vojny letcom v Británii. Kapitána letectva zatkli za to, že plánoval oslobodiť otca z väzenia. Pre nedostatok dôkazov ho súd napokon prepustil.
Milan Píka sa celý život snažil o očistenie mena svojho otca. Uspel počas Pražskej jari, keď bol prezidentom Ludvík Svoboda. Vojenský súd rozsudok nad Heliodorom Píkom v roku 1968 zrušil v plnom rozsahu. Slovenská vláda navrhla tohto roku vyznamenať Heliodora Píku in memoriam najvyšším štátnym vyznamenaním Rad Bieleho dvojkríža I. triedy.
Český Úrad dokumentácie a vyšetrovania zločinov komunizmu obvinil v roku 1998 prokurátora Vaša zo zneužitia služobnej moci. Súd ho pôvodne odsúdil na sedem rokov, Vrchný súd však rozhodol, že Vašov zločin je už premlčaný.
