misionári usilovne rozosievajú po východoeurópskych mestách náuku jedného z najrýchlejšie sa rozrastajúcich náboženských spolkov na svete. Tú začal pred poldruha storočím hlásať podľa jedných paranoidný schizofrenik a podľa iných božský prorok Joseph Smith. V nedeľu uplynie 160 rokov odo dňa, keď ho neznámy vrah zastrelil v cele mestského väzenia.
Joseph Smith sa narodil v roku 1805 vo Vermonte. Naučil sa síce čítať, ale ďalej sa jeho rodičia vzdelávaním detí nezapodievali. "Vie dobre rozprávať historky. Mohlo by to priniesť nejaké peniaze," vzdychla si raz údajne Smithova mama počas cesty chudobnej rodiny z Vermontu do New Yorku za prácou.
Na jar roku 1820 sa pätnásťročný Jozef vybral do lesa. Tam sa mu, zmätenému z početných kazateľov, ktorí v tom čase hojne križovali Severnú Ameriku, podľa vlastných slov zjavil nebeský Otec. Poradil mu, aby sa nepripojil k žiadnej z existujúcich "odporných" cirkví, lebo pravá cirkev už nie je na zemi.
Nasledovali nové zjavenia. O tri roky sa mu zjavil duch Moroni a požiadal ho, aby preložil z hebrejčiny a vydal novú Bibliu, zvanú Kniha Mormon. Tá mala priniesť ľuďom pravé a neprekrútené kresťanské učenie.
Podľa Knihy Mormon sa jeden z izraelských kmeňov zatúlal na americký kontinent ešte pred príchodom Kolumba. Tam ho navštívil Ježiš. Zlaté dosky knihy mal Smith nájsť, vykopať a preložiť pomocou kameňov urim a tummim, akýchsi "prekladových okuliarov", ktoré objavil spolu s knihou, okolo roku 1830.
Zvyšok života Smith strávil verbovaním nových členov svojej cirkvi po Amerike. Všade, kam prišiel, sa stretával so zbožňovaním aj s lynčujúcim davom.
Zostarnutý Smith sa podľa niektorých prameňov zmenil na absolútneho vládcu vo svojom spoločenstve. Len počas posledných troch rokov života si údajne vzal tri manželky, kandidoval na prezidenta a začiatkom júna 1844, pár dní pred smrťou, vyhlásil v mestečku Nauvoo, kde práve sídlil, stanné právo. Onedlho ho zatkli a zastrelili v cele.
Smithov nástupca Brigham Young v roku 1847 založil vzorové mormónske spoločenstvo pri Veľkom soľnom jazere v Utahu. Mormóni, alebo Kristova cirkev posledných súčasných dní, sa zo Salt Lake City rozšírili do celých Spojených štátov.
Dnes patria k najbohatším americkým cirkvám. Tvrdia, že k nim patrí vyše 11 miliónov ľudí a pracuje pre nich 60-tisíc misionárov. Okrem silnej rodiny mormóni medzi svoje zásady zaradili aj "lojálne občianstvo voči krajine, v ktorej žijú", dôležitosť vzdelania a vylúčenie alkoholu, kávy, čaju a cigariet.
Mormóni si zachovali vieru v "pokračujúce zjavenia". Tá ich prorokom umožňuje svoju náuku priebežne podľa situácie upravovať. Aj prekážka štátnopolitického pristúpenia mormónskej provincie Utah k Spojeným štátom v roku 1890, slávne mormónske mnohoženstvo, bola zrušená prostredníctvom zjavenia. Vedenie cirkvi dnes mnohoženstvo striktne odmieta. V Utahu podľa neoficiálnych odhadov napriek tomu dodnes žije v polygamných domácnostiach asi 50-tisíc ľudí.
Mormóni veria, že svoje pevné miesto v cirkevnom spoločenstve majú aj mŕtvi, ktorí sa za života mormónmi nestali. Hľadajú podrobnosti o svojich blízkych aj vzdialených príbuzných a organizujú "zástupné krsty". Žijúci člen mormónskej cirkvi sa nechá zástupne pokrstiť za zosnulého. Zanietení veriaci preto prečesávajú cintoríny, knižnice a rodinné archívy. Vybudovali najväčšiu genealogickú knižnicu na svete so záznamami o dvoch miliardách ľudí.
Mormóni, ktorí vedú vlastnú univerzitu aj 300-členný spevácky zbor, sú jednou z najrýchlejšie rastúcich cirkví v západnom svete. "Balík, ktorý ponúkajú, je veľmi atraktívny. Mnoho ľudí túži mať svoj život pod kontrolou. Sú tiež veľmi bohatí a fungujú ako alternatívny systém sociálneho zabezpečenia," vysvetlil pre BBC úspech pokračovateľov Josepha Smitha britský religionista James Beckford.
Autor: Zuzana V. Očenášová
