Zmenil anglickú tlač. Začal písať o kuriozitách, prišiel so súťažami a s podrobnosťami zo súkromného života politikov. Redaktori chodili za príbehmi do ulíc a prinášali živé reportáže. Daily Mail touto stratégiou za pár týždňov prevalcoval všetky ostrovné denníky vrátane elitných The Times. Ako prvý dosiahol miliónový náklad. Dnes má narodeniny, vychádza už 110 rokov.
Čitateľ by si mal pri novinách oddýchnuť a rýchlo sa dozvedieť, čo potrebuje. To je heslo, ktorým sa Daily Mail riadi od svojho začiatku. S jednoduchou myšlienkou prišiel Alfred Harmsworth, neskorší lord Northcliffe. Chcel, aby jeho noviny stručne informovali o politike a pobavili aj šteklivými bonbónikmi zo života celebrít.
Harmsworth bol pôvodom Ír, vyrastal však v Londýne, kde pričuchol k žurnalistike a začal písať vlastné články. Rušenie novinových daní mu pomohlo k tomu, aby mohol znižovať cenu a prilákať chudobnejších čitateľov.
Harmsworth založil množstvo úspešných časopisov, jeho veľký deň však prišiel 4. mája 1896. Vtedy po prvý raz vyšiel denník Daily Mail.
Jeho vydanie sa precízne pripravovalo. Redakcia pracovala nanečisto takmer tri mesiace, testovali sa redaktori, výber správ i dve zahraničné redakcie v Paríži a New Yorku.
Kúpili najmodernejšiu rotačku, ktorá za hodinu vychrlila 200-tisíc novín.
Presne zamerali aj cieľovú skupinu. Prioritná bola nižšia a stredná vrstva, teda robotníci a remeselníci, ktorí nikdy nečítali komplikované The Times. Nemali na to čas, peniaze a odrádzal ich zložitý text.
Redaktori Daily Mailu texty zjednodušovali, pridávali senzácie a výrazné titulky. Písali o tom, čo ľudí zaujímalo, rozčuľovalo i vzrušovalo - aj s ich presudkami a jednostrannosťou. Daily Mail mal v podtitule Denník zaneprázdneného človeka.
Vydavateľ aktívne využíval marketing. Masovo vyrábal noviny a predával ich tak ako topánky či whisky. Organizoval súťaže pre čitateľov, svoj výrobok sa snažil zviditeľniť a dostať do povedomia verejnosti.
Redakcia napríklad ponúkla 10 000 libier tomu, kto ako prvý preletí z Londýna do Manchesteru. Konkurečný Punch Magazine si myslel, že ide o absurdnú myšlienku a navrhol rovnaké množstvo peňazí za let na Mars.
Daily Mail spočiatku vychádzal na ôsmich stranách. Na titulke mal drobné oznamy o sobášoch, úmrtiach a rôzne inzeráty. Nasledovali burzové správy, spravodajstvo zo súdnych siení a kuriozity zo sveta. Dôležité miesto mala predpoveď počasia, programy divadiel, na konci vychádzal šport a zábavné články pre ženy.
Denník venoval ženám vždy veľkú pozornosť, dodnes má najväčší počet ženských čitateliek zo všetkých britských denníkov.
Úspech u čiteľov bol obrovský. Prekvapil aj lorda Northcliffa, ktorý rátal s maximálnym nákladom 150-tisíc. Už z prvého čísla sa predalo takmer 400-tisíc kusov, na tie časy neuveriteľné číslo.
Vydavateľ sa radoval, narazil na zlatú baňu. Denník stál síce iba pol penny, dostatkom inzercie a svojím populistickým tónom však rýchlo prevalcoval konkurentov.
Náklad stále rástol a na prelome storočí sa bližil k miliónu. Ako prvý na svete túto hranicu prekonal počas prvej svetovej vojny.
Dnes si Daily Mail kúpia každý deň dva milióny ľudí (najviac po bulváre Sun) a patrí medzi najčítanejšie svetové denníky. Drží sa na rozhraní tabloidu, ktorý podrobne informuje o živote celebrít a mienkotvorných novín, ktoré celé desaťročia presadzujú konzervatívne názory.
Jedno z najčiernejších období zažil denník v 30. rokoch minulého storočia, keď na chvíľu koketoval s fašistickou idiológiou Oswalda Mosleyho. Podporoval aj Chamberlainovu politiku appeasementu počas Mníchovskej dohody. Po tom, čo nacisti obsadili Prahu, však žiadal premiéra, aby pripravil Britániu na vojnu s Hitlerom.
Daily Mail aj dnes prezentuje konzervatívne názory stredných a nižších vrstiev. Je antieurópsky, protiimigrančný, podporuje tradičnú rodinu, znižovanie daní a zachovanie monarchie. Otvorene sa hlási ku Konzervatívnej strane a je silne kritický k labouristom Tonyho Blaira a k liberálom. Za svoje časté útoky na ľavicu ho v Británii prezývajú aj "Daily Hate" (denná nenávisť).
