 FOTO - ARCHÍV |
Písal sa 13. október 1955 a v sanfranciskej Six Gallery na záver večera mladých kalifornských literátov prišiel na pódium Allen Ginsberg. "Videl som najlepšie hlavy svojej generácie zničené šialenstvom," začal strhujúco recitovať a keď skončil svoje Vytie, ako pomenoval šokujúcu výpoveď, všetkým bolo jasné, že sa stalo niečo výnimočné. Tento dátum ostane symbolom vzniku literárneho prúdu Beat Generation, ktorej najznámejším predstaviteľom je Ginsberg. Zajtra to bude presne osemdesiat rokov od jeho narodenia v Newarku v štáte New Jersey.
Vytie si u autora hneď v Six Gallery zahovoril pre svoje vydavateľstvo City Lights básnik Lawrence Ferlinghettii, no ako sa ukázalo, tieto verše predstavovali nielen medzník v modernej americkej poézii, ale aj ťažko stráviteľné sústo pre časť verejnej mienky. Kniha bola zhabaná pre obscénnosť a následný vyhratý súdny proces nakoniec ešte znásobil jej svetovú slávu.
Drsná elégia sa stala básnickým manifestom hnutia (v próze to bol o dva roky neskôr Kerouacov román Na ceste), charakterizovaného prelínaním alternatívneho spôsobu života a literatúry, zavrhnutím konvencií, otvorenosťou výpovede a hľadaním autentického prístupu k svetu. To, že beatnikom pri tomto hľadaní pomáhal aj džez, drogy či neviazaný sexuálny život, ich popularite rozhodne neuškodilo. Beatnický vplyv možno neskôr spoznať nielen u spisovateľov (Brautigan, Kesey či Bukowski), ale napríklad aj vo folkovej a rockovej hudbe. A zďaleka nielen preto, že Ginsberg sám bol aktívnym muzikantom, ktorý spolupracoval s Bobom Dylanom alebo neskôr so skupinou Clash.
Je paradoxné, že základy nonkonformnej partie budúcich beatnikov sa viažu k váženej akademickej pôde. Bolo to na newyorskej Kolumbijskej univerzite, kde sa Ginsberg spoznal predovšetkým s Williamom S. Burroughsom či Jackom Kerouacom. Z vtedajšieho pestrého panoptika nemožno vynechať aspoň Neala Cassidyho, ktorý bol nielen predobrazom hlavnej postavy Kerouacovho románu Na ceste, ale tiež objektom platonickej lásky homosexuálne orientovaného Ginsberga.
Beatnické spojenie spôsobu života a umenia s revoltou proti štruktúram moci inšpirovalo v 60. rokoch aj hnutie hippies, Ginsbergovi, ikone hippisákov, pripisujú ich slogan "flower power". Pravda, kým u "zbitej generácie" stáli proti establishmentu verše, kvetinová mládež hlásala mier, lásku a slobodu.
V roku 1965 prišiel Ginsberg aj do Československa. Komunistická moc v ňom videla "nepriateľa Ameriky", vychádzajúc z faktu, že doma mal vážne problémy pre aktivity proti vojne vo Vietname. Po niekoľkých nezabudnuteľných čítačkách, triumfálnej účasti na obnovenom pražskom študentskom majálese, kde ho korunovali za jeho kráľa, či stretnutí s mladými básnikmi Štrpkom, Repkom a Laučíkom, ktorí ho pozvali do Bratislavy, sa však z provokatívneho, nekompromisného, a teda nepohodlného posla pravdy stal aj "nepriateľ Československa".
Jeho jasný postoj proti vojnám, diktatúram, konzumnému spôsobu života a sociálnej nerovnosti ho neraz pasoval do pozície politického rebela. Nechcel byť označovaný za ľavičiara, až do smrti v roku 1997 vystupoval predovšetkým z pozície obrancu ľudských práv jednotlivca v ktoromkoľvek režime. Primárne sa však vždy hlásil k revolte umeleckej, o čom najlepšie svedčí jeho literárne dielo. Poézia, ktorou chcel zmierniť utrpenie sveta.
