Väčšina Američanov si myslí, že v deň, keď oslavujú vyhlásenia nezávislosti od Veľkej Británie, bola deklarácia podpísaná. V skutočnosti ju v tento deň iba odhlasovali. Podpismi ju potvrdili o mesiac neskôr. Spojené štáty si v utorok pripomenuli 230. výročie.
Aj slávnu maľbu Johna Trumbulla vystavenú v rotunde sídla Kongresu - washingtonskom Kapitole - niektorí "odborníci" prezentujú ako podpis deklarácie. Obraz však ukazuje piatich mužov, ako zostavujú text, ktorý prepíše dejiny amerického kontinentu.
Prvý návrh nezávislosti sa do Kontinentálneho kongresu vo Philadelphii dostal 8. júna 1776. Vytvorili výbor na vypracovanie vyhlásenia, ktorého členmi boli Benjamin Franklin, budúci prezidenti John Adams a Thomas Jefferson, Robert Livingston a Roger Sherman. Návrh spísal Jefferson a jemné zmeny urobili Franklin a Adams.
"Keď sa v priebehu ľudských životov stane pre niektorý národ nevyhnutné rozviazať politické zväzky, ktoré ho pútali k inému národu, a zaujať medzi mocnosťami sveta oddelené a rovnocenné postavenie, na aké ho oprávňujú zákony prírody a Boha prírody, tak jednoduchá úcta k názorom ľudstva vyžaduje, aby vyhlásil príčiny, ktoré ho vedú k odtrhnutiu," píše sa v úvode deklarácie a po vymenovaní dôvodov uzatvára: "Slávnostne zverejňujeme a vyhlasujeme, že tieto kolónie sú a po práve majú nárok byť slobodnými a nezávislými štátmi, že sú zbavené všetkej poddanosti voči britskej korune a že všetky politické zväzky medzi nami a štátom Veľká Británia sú a majú byť úplne rozviazané."
Po zdĺhavej debate ju jednotlivé štáty schválili 2. júla 1776. Dva dni na nej otcovia národa ešte popracovali a 4. júla trinásť kolónií v záverečnom hlasovaní rozhodlo o jej prijatí. Prvé skutočné oslavy "dňa nezávislosti" sa konali o štyri dni, keď občanov Philadelphie zvolali zvonením slávneho "zvona slobody". Trvalo však až do 2. augusta, kým špeciálne vyhotovenú a ozdobenú deklaráciu podpísalo 56 členov Kongresu. Aj vtedy ešte zostal dokument na zasadnutí Kongresu v utajení. V Londýne sa o dokumente dozvedeli do týždňa.
Najslávnejším podpisom na deklarácii je ten od Johna Hancocka, predsedu Kontinentálneho kongresu. Napísal ho obrovský, aby si ho britský panovník Juraj III., známy slabým zrakom, mohol prečítať bez okuliarov.
Čo prinútilo kolonistov dištancovať sa od britskej koruny? Boli to najmä hospodárske spory, ktoré sa začali v 60. rokoch 18. storočia. Britská vláda chcela od kolonistov, aby platili čoraz viac za ochranu pred francúzskymi jednotkami. Kráľ blokoval všetky snahy Američanov o hospodársku nezávislosť.
Londýnsky parlament v roku 1765 schválil zákon o kolkovaní, podľa ktorého sa museli oficiálne dokumenty, ale aj noviny označovať plateným kolkom. Nasledoval výpočet nových daní a ciel. Bostončania koncom roka 1773 pri protestoch proti clu uvalenému na čaj v prezlečení za Indiánov vyhodili z lodí viac než tri stovky debien čaju. Colníkov natreli dechtom a vyváľali v perí. O rok neskôr sa zišiel prvý Kontinentálny kongres.
Vzťahy kolonistov a Británie sa zhoršovali. A od apríla 1775 proti sebe bojovali. Vtedy sa zrodila deklarácia. Veliteľ amerických vojsk George Washington to vraj oslávil so svojimi vojakmi, keď im doprial aj dvojitý prídel rumu.
