zásobuje 20 miliónov ľudí od Bazileja až po Rotterdam, však dostala plný zásah. Z chemického závodu Sandoz sa do rieky dostalo 30 ton chemikálií, medzi nimi aj pesticídy. Do vzdialenosti 400 kilometrov od miesta nešťastia vymrel život - od rýb až po vodné organizmy bolo všetko mŕtve. Rozsiahla ekologická katastrofa, ktorá postihla aj Francúzsko a Nemecko, sa stala v halloweensku noc na 1. novembra 1986.
Nadnárodná chemická spoločnosť Sandoz mala dovtedy dobrú povesť. V roku 1986 oslávila storočnicu a v regióne zamestnával chemický priemysel každého druhého obyvateľa.
Krátko po polnoci na 1. novembra došlo v sklade 956 v obci Schweizerhalle neďaleko mesta Bazilej k požiaru. O niekoľko minút už horel veľký sklad s 50 tonami pesticídov, 200 tonami nespracovaných chemických látok a 20 tonami umelých prísad. Takmer dvesto požiarnikov nezvládalo jedovatý oheň, ktorý sa dostal až k priľahlým častiam Francúzska a Nemecka.
Bazilejský novinár, ktorý bol na mieste nešťastia ako prvý, spomína: „Sudy s chemikáliami lietali vzduchom ako granáty. Vo výške tridsať až štyridsať metrov sa zmenili na ohnivé gule, z ktorých šľahali blesky.“
Podľa odborníkov je zázrak, že sa nikomu nič nestalo. Hneď vedľa haly, ktorá začala horieť, bol sklad s mimoriadne jedovatými látkami ako sodík či fosgén, ktoré sa počas prvej svetovej vojny používali ako bojové látky.
Pre okolitú prírodu to bol úder. Do Rýna sa vyliala nádoba s požiarnou vodou infikovaná asi 30 tonami chemikálií. Rieka sa zafarbila na červeno: zahynulo asi 150-tisíc úhorov a desaťtisíce ďalších vodných živočíchov.
Firma Sandoz sa spočiatku snažila incident ututlať. Vtedajší šéf koncernu Marc Moret sa tri týždne schovával pred médiami. Keď prehovoril, pripustil iba malú nehodu a nechával verejnosť bez informácií o rozsahu katastrofy. Dôsledky tragédie mnohým otvorili oči.
Komunikačnú stratégiu potom nezmenila iba firma Sandoz. Nemecko, kde bola najviac postihnutá spolková krajina Bádensko-Württembersko, zverejnilo už v decembri 1986 zoznam ďalších deviatich nehôd, po ktorých do Rýna unikli jedovaté látky. Prípady sa stali za jeden mesiac, dovtedy sa ich však príslušné úrady snažili zľahčovať.
Požiar zmenil názory odborníkov chemického priemyslu na bezpečnosť a ochranu životného prostredia.
Dnes sú na Rýne, kde sídli až 20 percent európskeho chemického priemyslu, umiestnené akumulačné nádrže, ktoré katastrofy takého rozsahu vylučujú. Firmu Sandoz stálo nešťastie 140 miliónov mariek, z toho 60 miliónov išlo na sanáciu pôdy. Pred súd sa však celá záležitosť nedostala. Príčina požiaru nie je dodnes známa.
Firma sa však poučila. Rizikové chemické látky nahradili inými, nebezpečné chemické sklady zredukovali. Novartis, ako sa dnes firma Sandoz volá, sa odvtedy aktívne angažuje v oblasti ochrany životného prostredia
Zničený ekosystém sa po čase spamätal. „Ďalekosiahle následky pre život v Rýne, našťastie, nie sú. Škody boli prírodnými procesmi odstránené asi po roku a pol. Nešťastie nakoniec prispelo k prijatiu viacerých opatrení na ochranu vôd. Toľko zla prinieslo aj niečo dobré,“ hovorí dnes Istvan Pinter z krajinského zväzu na ochranu životného prostredia Bádenska-Württemberska.
