zmenu fascinovala celý národ. Junta sa však nedala zastaviť a pokojné protesty brutálne potlačila.
Na začiatku revolúcie stála numerológia a katastrofálne riadenie ekonomiky. Barmu od roku 1962 viedol generál Ne Win, ktorého „cesta budovania socializmu“ ožobračovala krajinu. Vážne hospodárske problémy sa junta rozhodla riešiť originálnou menovou reformou.
Ne Win oznámil, že sťahuje z obehu bankovky v hodnote 73, 35, 25 kyat. V platnosti ponechal iba 45 a 90 kyatov, pretože sú deliteľné číslom deväť. To diktátor považoval za šťastné, prikladal mu až mystický význam, keďže ho fascinoval kabalistický rituál Deväť bohov.
Prví boli študenti
Výsledky uctievania deviatky boli katastrofálne. Státisíce ľudí prišli zo dňa na deň o celoživotné úspory. Vzplanuli vášne a odmietli ďalej akceptovať hlúpu a autokratickú vládu.
Prví vyšli do ulíc študenti z Technologického inštitútu v Rangúne. V marci 1988 vojaci zabili ich lídra Phone Mawa, čo ešte viac nahnevalo ľudí. Protesty sa rozšírili aj do Mandajal a ostatných častí krajiny.
Pripojili sa spoločensky aktívni budhistickí mnísi, štátni úradníci, šoféri či zamestnanci nemocníc. Protesty boli vždy pokojné a Barmčania požadovali jediné - slobodu.
Hlavné povstanie sa začalo v magický dátum 8. 8. 1988. Osmička je symbolom budovania, ale aj deštrukcie. Pre demonštrantov znamenala koniec diktátorského režimu.
Zúrivé vraždenie
„Bolo to úžasné. Zástupy ľudí sa stretli v centre Rangúnu, prišlo približne päťstotisíc ľudí. V tom istom čase ľudia v iných mestách pochodovali za tú istú vec - za demokraciu a ľudské práva,“ opísal atmosféru študent Aung Din pre BBC.
Okolo polnoci prišla odpoveď. Vojaci začali strieľať do ľudí blízko rangúnskej radnice, na druhý deň prišiel na rad dav pred pagodou Švedagon. O život prišli stovky ľudí.
Počas demonštrácií sa objavil nový fenomén - Aung San Su Ťij, ktorá žila s britským manželom v Oxforde, ale vrátila sa do Barmy postarať o chorú matku. Revolučná nálada ju ihneď vtiahla do centra diania. Ako dcéra národného hrdinu Aung Sana, s prirodzenou charizmou a distingvovanými spôsobmi sa razom postavila na čelo hnutia za zmenu.
Strach možno prekonať
Su Ťij vystúpila 26. augusta pred polmiliónovým davom pri posvätnej Švedagon, kde vyzvala na slobodné voľby. Armáde odkázala, že musí prestať so zasahovaním do politiky.
„Sú chvíle tragédie, hororu, strachu, hnevu a čírej nedôvery. Ich prekonanie je dôkazom, že hnutie, ktoré vyrástlo tak spontánne z neodolateľnej túžby ľudí po plnom užívaní ľudských práv, musí istotne triumfovať,“ napísala v tomto období Su Ťij, ktorej eseje vyšli v knihe Oslobodenie od strachu.
Junta však bola silnejšia. Definitívny koniec prišiel počas masakry 18. septembra. „Zbrane nie sú na strieľanie do vzduchu,“ povedal generál Ne Win, čím dal povel na vraždenie.
Stovky ľudí vrátane posvätných mníchov nahnali do nákladných áut a nikto ich už nikdy nevidel. Študentskí lídri skončili vo väzení, iní museli ujsť z krajiny. Neoficiálny vodca protestov Min Ko Naing strávil v žalári 15 rokov.
Volebný triumf
Podľa odhadov ľudskoprávnych organizácií a zahraničných ambasád prišli počas šiestich týždňov o život tri tisícky ľudí. Junta však tvrdí, že umrelo len pár demonštrantov.
Aby upokojila situáciu, novozaložená Štátna rada na obnovenie zákona a poriadku zorganizovala v máji 1990 parlamentné voľby. Opozícia narýchlo vytvorila stranu Národná liga za demokraciu (NLD), ktorá napriek zastrašovaniu získala 82 percent hlasov.
Junta jej však nikdy neodovzdala moc, vyplienila sídlo strany a pozatýkala jej hlavných lídrov.
Su Ťij strávila už 12 rokov v domácom väzení. Ako však nepoddajne hovorí: „Zmena nastane, pretože jediné, čo armáda má, sú zbrane.“
