Budúci kráľ Gustav Vasa sa narodil začiatkom mája 1496 v jednej z najvznešenejších rodín Švédska. Jeho otec Erik Johansson bol veľmi bohatý a obhospodaroval majetok, na ktorom jeho slovo bolo zákonom.
Nebol pre Vasu tým najlepším vzorom, preto ho poslali na kráľovský dvor, kde sa mal vzdelávať. Mladíka však viac ako učenie zaujímalo dobrodružstvo, a tak jedného dňa zapichol dýku do knihy a dal prednosť vojenskému životu. Ten ho však doviedol až do dánskeho zajatia. Odtiaľ sa dostal do nemeckého Lübecku, kde sa zoznámil s pravidlami vtedajšieho obchodného sveta, ale hlavne si vytvoril dôležité kontakty.
Útek do Dalarny
Švédsko v tých časoch predstavovalo pomerne slabú krajinu s trištvrte miliónom obyvateľov. Nebolo prekvapením, že sa dánsky kráľ Kristián II. rozhodol dobyť Štokholm a podrobiť si celú krajinu.
Po víťaznom boji si zavolal švédsku šľachtu na kráľovský dvor a ponúkol im amnestiu. Jediný, kto ľsti nenaletel, bol Gustav Vasa. Tyran nechal 8. februára 1520 počas štokholmského krvavého kúpeľa popraviť najskôr biskupov, a po nich prišli na rad aj Vasovi príbuzní – otec, matka i švagor. Tí, čo neskončili rozštvrtení, skončili vo väzení. Kristián vytiahol z hrobu aj kráľa Stureho a nechal ho spáliť.
Vasa následne ušiel na sever do Dalarny, kde nemal dánsky kráľ spojencov. Keď krutovláda nového panovníka presiahla medze, rozhodli sa Dalarňania pre vzburu a na čelo si zvolili mladého Gustava Vasu. Ukázali sa dôležité kontakty z Lübecku. Tri roky po poprave svojho otca s pomocou nemeckých žoldnierov bol Kristián porazený a Švédsko sa stalo slobodnou krajinou. Vasa sa nechal vo svojich 27 rokoch zvoliť za kráľa.
Vyplatiť žoldnierov
Jedna vec bolo úspešné zvrhnutie okupanta a druhá náklady. Nemeckí žoldnieri požadovali výplatu, a kde inde mohol kráľ nájsť peniaze ako v cirkvi. Švédsko bolo vtedy katolíckou krajinou, ktorá nemala s pápežom konflikt. Vasa sa však vyhlásil za hlavu cirkvi a prijal Lutherovo učenie augsburského vyznania.
Cirkvi mali ostať len peniaze na sviečky a omšové víno. Čo bolo však omnoho horšie, že vzťah ku kultúre a umeniu sa u Vasu nezmenil od čias zapichnutia dýky do knihy. Nechal vydrancovať všetky kláštory a zavrel aj univerzitu v Upsalle.
