SME
Sobota, 11. júl, 2020 | Meniny má MilotaKrížovkyKrížovky

Berlín v čase studenej vojny

Jednoduchá veta, ktorá sa stala zaklínadlom. Z úst amerického prezidenta Johna Kennedyho totiž znela ako najzávažnejšie posolstvo. Kennedy ju povedal v Berlíne len dva roky po rozdelení mesta. Múr, ktorý tu v roku 1961 vyrástol, sa stal hranicou medzi ...


FOTO – ČTK/AP

Jednoduchá veta, ktorá sa stala zaklínadlom. Z úst amerického prezidenta Johna Kennedyho totiž znela ako najzávažnejšie posolstvo. Kennedy ju povedal v Berlíne len dva roky po rozdelení mesta. Múr, ktorý tu v roku 1961 vyrástol, sa stal hranicou medzi slobodou a komunistickou diktatúrou. Kennedy povedal svoje „Ich bin ein Berliner“ presne pred 40 rokmi a pointa je v tom, že ju nehovoril len k obyvateľom Berlína. Táto krátka veta bola morálnym posolstvom celej rozdelenej Európe. Stala sa politickým programom.

Kennedy sa v rámci turné po Európe zastavil aj v rozdelenom meste. Známu vetu povedal priamo na hranici. Z vyvýšenej tribúnky na námestí Rudolph Wilde Platz videl pohraničníkov vtedajšej NDR a za nimi sovietske tanky.

Kennedy mal pred sebou skutočný obraz pojmu studená vojna. Tá v tom čase vrcholila.

Keď prezident prišiel do Berlína, mesto už bolo izolované. Američania zásobovali západný Berlín leteckým mostom, po ceste sa tam už dostať nedalo. Slobodný koridor, zo západného Nemecka do západného Berlína – na ktorom sa spočiatku dohodli zástupcovia štyroch okupačných mocností – začali plne kontrolovať východonemecké a sovietske vojská.

Práve tento Berlín si Kennedy vybral za najlepšie miesto pre zásadný prejav: po víťazstve nad tvrdohlavým sovietskym vodcom Nikitom Chruščovom v kubánskej raketovej kríze sa rozhodol, že musí jasne povedať, čo si myslí o komunistickom režime.

Staručký 87-ročný nemecký kancelár Konrad Adenauer ho práve pre jeho dovtedajšiu odmeranosť voči rozdeleniu Berlína akurát nezbožňoval. Oveľa viac veril spolupráci s francúzskym prezidentom Charlesom de Gaullom. Na hranici Berlína akoby zabudol na podozrievania a súčasne aj na to, že je takmer o polovicu starší ako Kennedy. Mladého prezidenta na tribúne objal a vzápätí ho zdvihol a povedal: „Ste pre nás zárukou slobody!“

Štyridsaťšesťročný Kennedy bol nervózny a na ospravedlnenie povedal: „Vidíte, napriek tomu, že som od vás oveľa mladší, to isté s vami nedokážem.“ Pripomenul tak svoj skoro celoživotný problém s chrbticou.

Potom začal hovoriť už o vážnych veciach: „Na svete je veľa ľudí, ktorí nerozumejú, alebo vravia, že nerozumejú, v čom spočíva hlavný rozpor medzi svetom slobody a svetom komunistickým. Nech sa prídu pozrieť do Berlína. Sú aj takí, ktorí vravia, že komunizmus je budúcnosť ľudstva. Nech sa prídu pozrieť do Berlína. Sú zasa ďalší v Európe, aj inde, ktorí vravia, že môžeme s komunistami fungovať. Nech sa prídu pozrieť do Berlína. Ale je aj zopár takých, ktorí pripúšťajú, že komunizmus je diabolský systém, ale to nám umožňuje dosahovať ekonomický progres. Nech sa prídu pozrieť do Berlína.“

A potom povedal, tú nezabudnuteľnú vetu. „Pred 2000 rokmi bola najpyšnejšia veta, ktorú mohol človek povedať, táto: Civis Romanum sum – Som občanom Ríma. Dnes je najhrdšou vetou, ktorú môže niekto v slobodnom svete vysloviť: Ich bin ein Berliner – Som Berlínčan.“

Kennedy tak vlastne sľúbil takmer 30 rokov vopred zjednotenie Nemecka a predznamenal tiež, že Amerika bude ešte rozhodnejšie stáť na strane slobody a demokracie.

Kennedyho slová považovala Moskva a celý socialistický blok, vrátane vtedajšieho Československa, za provokáciu a zasahovanie do vývoja „nezávislého“ štátu. O tri dni prišla odpoveď: do východného Berlína prišiel Nikita Chruščov.

Okolo vety sa viedli aj gramatické diskusie. Kennedy vedel po nemecky veľmi slabo. Vetu mu vraj do nemčiny preložil nemecký novinár akreditovaný vo Washingtone. Nie je jasné, ako sa do nej dostalo aj slovíčko ein, nemecký člen, ale podľa jazykovedcov dal vete celkom iný význam: veta Ich bin ein Berliner v skutočnosti znamená Som berlínsky koláč. Správne mala znieť: Ich bin Berliner. Ale nakoniec aj jazykovedci uznali, že posolstvo je jasné.

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. Turistický sprievodca: Cestujeme na obľúbenú Malorku
  2. Slovenskí študenti rozumejú financiám čoraz lepšie
  3. Neriskujte zahraničie. Spoznajte neobjavené krásy Slovenska
  4. Krížovkársky magazín Lišiak opäť v denníku SME
  5. Samsung „zdivočel“. Za nákup ponúka späť až 2 tisícky
  6. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku
  7. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac
  8. Lokálne nákupy vo VIVO! Markete
  9. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách
  10. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií
  1. Viete, ako vzniká kvalitná šálka espressa?
  2. Turistický sprievodca: Cestujeme na obľúbenú Malorku
  3. Slovenskí študenti rozumejú financiám čoraz lepšie
  4. Rozdávajú sa dotácie na tepelné čerpadlá. Využite to, kým sa dá
  5. Neriskujte zahraničie. Spoznajte neobjavené krásy Slovenska
  6. Keď sa inšpiráciou stane samotné víno
  7. Nezávislý test autokamer TESTADO dal vysoké hodnocení 9.1! Komu?
  8. O2 poľudštilo svoju zákaznícku linku
  9. Samsung „zdivočel“. Za nákup ponúka späť až 2 tisícky
  10. Krížovkársky magazín Lišiak opäť v denníku SME
  1. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku 47 742
  2. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií 14 498
  3. Neriskujte zahraničie. Spoznajte neobjavené krásy Slovenska 13 455
  4. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách 13 375
  5. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac 13 291
  6. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark? 12 828
  7. 15 miest v Grécku, na ktoré sú domáci najpyšnejší 11 138
  8. Ťažšie sa vám dýcha? Možno máte vlhký dom 10 770
  9. Magazín denníka SME: Leto v Čechách a na Morave 9 744
  10. Leto na Slovensku: Mimoriadny 48-stranový magazín týždenníkov MY 9 638
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Nemeckí obyvatelia Smolníckej Huty. Nemci na Slovensko priniesli rozvoj remesiel, najmä baníctva.
Ilustračné foto
AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA

Vraj ideme rúcať pyramídy (píše Michal Havran)

Ľudia sú si rovní a každý, kto tvrdí opak na našliapnuté do pekla.

Neprehliadnite tiež