SME
Streda, 27. január, 2021 | Meniny má BohušKrížovkyKrížovky

Storočná vojna

V ten deň bolo v okolí francúzskeho Castillonu krásne. Len hluk dupotajúcich koní a kvílenie vojenských trúb dávali tušiť, že sa schyľuje k bitke. Ničím výnimočnej, pred ňou i po nej boli takých stovky. Nezúčastnili sa na nej desiatky tisíc vojakov, ...


FOTO – ARCHÍV

V ten deň bolo v okolí francúzskeho Castillonu krásne. Len hluk dupotajúcich koní a kvílenie vojenských trúb dávali tušiť, že sa schyľuje k bitke. Ničím výnimočnej, pred ňou i po nej boli takých stovky. Nezúčastnili sa na nej desiatky tisíc vojakov, netrvala dni ani týždne. Aj tak sa však stala jednou z najznámejších bitiek stredoveku. Skončil sa ňou totiž konflikt, ktorý nemá v histórii obdobu. Viac ako sto rokov, s väčšími či menšími prestávkami, sa Francúzi a Angličania naťahovali o mestá, prístavy i vinice. Viac ako sto rokov nebolo jasné, kto bude vládnuť Francúzsku. Definitívnu odpoveď dala až bitka pri Castillone. Bolo to 17. júla 1453. Odvtedy uplynulo 550 rokov.

Bežným dôvodom na vyhlásenie vojny bola v stredoveku snaha získať cudzie územie, v horšom prípade korunu iného štátu. Presne to sa stalo v prvej polovici 14. storočia, keď si na francúzsky trón začal robiť nárok anglický kráľ Eduard III. Zdôvodňoval to príbuzenským vzťahom s kapetovským rodom.

Skutočné dôvody anglického záujmu však boli oveľa prozaickejšie. Angličania totiž v Gaskonsku a Normandii kontrolovali prístavy, ktoré získali ešte v časoch bojov Normanov o Britské ostrovy. Z nich vyvážali do Anglicka víno a dovážali vlnu a obilie. Storočná vojna, ktorá vypukla v roku 1337, bola teda veľkou mierou vojnou obchodnou.

Prvé roky priniesli Angličanom úspechy. V roku 1346 porazil Eduard III. v bitke pri Kresčaku svojho francúzskeho rivala Filipa VI. Nasledovalo víťazstvo pri Poitiers, po ktorom Francúzsko pristalo na mier.

V roku 1360 podpísalo v Brétigny dokument, ktorým sa síce definitívne vzdalo strategického prístavu Calais i dŕžav v Akvitánii, ale Eduard si prestal nárokovať titul francúzskeho kráľa.

Bojovať úplne neprestali, ale súperenie Anglicka a Francúzska nadobudlo väčší význam až po tom, ako na anglický trón nastúpil Henrich V. Od roku 1414 sa začal opäť hlásiť o právo na francúzsku korunu.

Francúzi sa však nepoddali. Vďaka zreorganizovanej armáde sa im darilo Angličanov postupne vytláčať. Vlastenectvo a odhodlanie bojovať posilnili aj skvelé víťazstvá Johanky z Arcu. V polovici 15. storočia mali Angličania v rukách už len okolie Bordeaux. No i to chceli Francúzi späť.

Karol VII., ktorý medzitým zasadol na francúzsky trón, tam preto v roku 1451 vyslal asi trojtisícové vojsko. So získaním Bordeaux nemalo väčšie problémy. Mestskí obchodníci sa však cítili ohrození a požiadali nového anglického panovníka Henricha VI. o vojakov. Obyvatelia Bordeaux im s radosťou otvorili brány. Prekvapení Francúzi sa tak znenazdajky ocitli pred mestom.

O dva roky tam Karol poslal ďalšie vojsko. Tentoraz veľmi dobre organizované a vyzbrojené. Zbrojili aj Angličania, a preto bolo jasné, že sa schyľuje k rozhodujúcej bitke.

Francúzi sa rozložili pri meste Castillon. Neobľahli ho, iba si v jeho okolí vytvorili neobvyklý tábor. Z jednej strany ho chránila rieka, z druhej nepravidelný systém opevnení doplnený priekopami. Pri jeho stavbe sa prejavila výborná znalosť terénu. Asi šesťtisíc vojakov vyzbrojených množstvom ručných zbraní istila i jedenapoltisícová skupina Bretóncov. Tá sa zložila neďaleko.

Angličania si mysleli, že Francúzi chcú vyhrať postupne. Nečakali preto, až sa priblížia k Bordeaux, ale vyrazili na pomoc Castillonu. Únava a vyčerpanie z takmer 30-kilometrovej cesty ich však prinútili, aby po zotmení vojakov rozdelili. Väčšia časť ostala oddychovať a len asi 1300 elitných jazdcov a lukostrelcov pokračovalo naprieč tmou.

Nadránom dorazili ku Castillonu a udreli. Francúzske jednotky rozprášili a chceli postupovať ďalej, a to aj napriek tomu, že zvyšok vojska bol stále na ceste. Zo strany Francúzov to však bol len prefíkaný manéver, ktorým sa snažili vlákať ich do pasce.

Stalo sa. Angličania chceli Francúzov prekvapiť, obišli preto tábor z juhu. Tam ich však čakali po zuby ozbrojení Francúzi a okamžite spustili paľbu. Napriek zraneniam začali Angličania liezť na hradby. Väčšina z nich za to zaplatila životom.

Angličanom stále prichádzali noví vojaci, ktorí v noci zostali oddychovať. Keď sa už-už zdalo, že anglická prevaha Francúzov zlomí, objavili sa Bretónci. Anglický veliteľ Talbot okamžite pochopil, že je po všetkom. Francúzi vyskakovali spoza hradieb, rúbali hlava-nehlava.

Zabili Talbota i jeho syna. Traduje sa, že na druhý deň ich znetvorené telá hľadal po bojisku Talbotov osobný posol. Svojho šéfa vraj spoznal len vďaka chýbajúcemu zubu.

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  3. Hygge ako životný štýl
  4. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  5. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  6. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  7. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  8. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  9. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  10. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  1. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  2. Závod zamestnáva 500 ľudí. Tatravagónka v Trebišove má 50 rokov
  3. Spoločnosť BILLA v novom e-booku radí, ako sa stravovovať zdravo
  4. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  5. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  6. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  7. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  8. Budovanie zelenej značky
  9. Arval Slovakia: Spoliehajú na nás firmy z kľúčových sektorov
  10. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 20 980
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 20 785
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 17 763
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 605
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 223
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 7 957
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 438
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 279
  9. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020 7 170
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 153
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Žlté vesty

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Ak sa chcú seniori nad 65 rokov prihlásiť ako náhradníci na očkovanie musia pátrať po tom, aký systém prihlasovania používa ich najbližšie očkovacie centrum. Ilustračná fotografia.

Nemocnice navrhujú, aby sa náhradníci prihlasovali cez portál korona.gov.

10 h
Certifikát z celoplošného skríningového testovania na ochorenie COVID-19 prebiehajúceho od 18. - 26. januára 2021.

Zoznam zmien platných od 27. januára.

9 h

V sobotu sa chystajú ďalšie protesty.

7 h

Neprehliadnite tiež