Chaotický a premenlivý osud predpovedal tomuto chlapcovi už jeho príchod na svet. Tretí syn hongkonského umelca Leeho Hou-Cheuna prišiel na svet 27. novembra 1940 v San Franciscu, kde sa vtedy počas pracovného turné vyskytoval jeho otec spolu s tehotnou matkou. Ihneď po pôrode mali obaja rodičia zvláštny pocit, že ich synček sa ešte do krajiny splnených snov vráti, preto chlapcovi vybrali príznačné meno, Lee Chun Fan (v preklade „opäť sa vráti“). V nedeľu to bude 30 rokov odvtedy, čo napriek svojmu menu odišiel predčasne do nenávratna ako ikona bojového umenia - Bruce Lee.
Chvíľu po narodení si však čerstvý otecko spomenul na kliatbu, ktorá po mnoho generácií prenasledovala mužských potomkov jeho rodiny a v snahe ukryť dieťa pred démonmi, premenoval syna na Sai Fon, čo je dievčenské meno. Ale ani toto meno chlapcovi nezostalo. Pôrodná sestra totiž rodičov varovala pred komplikáciami spojenými s americkým rodným listom. Navrhla dať chlapcovi nejaké pekné anglické meno, napríklad Bruce Lee. Rodičia súhlasili.
Po návrate do Hongkongu čakalo malého Brucea detstvo zatienené japonskou okupáciou (1942-1945). Po 2. svetovej vojne sa však Hongkong rýchlo spamätával a medzi prvými sa rozvíjal práve zábavný priemysel. Do prvých filmov vtedy 6-ročného Brucea pretlačil otec. Keď mal Bruce 18, mal už za sebou dvadsať filmov. Obvykle predstavoval mladistvého delikventa, no výtržnosti mu neboli cudzie ani v súkromí. Okrem problémov v škole sa často zapájal aj do potýčok na ulici. Sám to neskôr vysvetlil v jednom interview: „Deti v Hongkongu sa nemajú na čo do budúcnosti tešiť. Najlepšie zamestnania dostanú bieli a my ostatní musíme robiť pre nich.“ Pre prvé lekcie kung-fu sa rozhodol po tom, čo si prežil šikanovanie.
Brucea najprv zaujímala obrana, no onedlho ho uchvátil aj filozofický aspekt bojových umení. No ako sa neskôr vyjadril, orientálnu obranu v podstate považoval za podfuk: „ Vyzerá to pekne, ale nefunguje to.“ Čoskoro si začal formovať vlastný štýl, za najdôležitejšie považoval nenechať sa protivníkom zaskočiť. V roku 1959 pri súboji škôl kung-fu nechtiac zranil súpera a bol súdne stíhaný. Jediným východiskom sa zdal odchod niekam ďaleko. Bruce si vybral rodné San Francisco.
Po príchode do USA sa živil ako učiteľ tanca čača, v ktorom bol už v Hongkongu šampiónom. Dokončil si stredoškolské vzdelanie a dokonca pokračoval v štúdiu na univerzite. Vtedy sa opäť vrátil ku kung-fu, otvoril si prvú vlastnú školu bojových umení. Oženil sa s Američankou Lindou Emeryovou, s ktorou mal neskôr syna Brandona a dcéru Shannon. V roku 1965, len týždeň po narodení Brandona, doľahla na Brucea správa o otcovej smrti.
V tom istom roku dostal Bruce prvú filmovú ponuku a jeho prvý americký film mal úspech. Potom sa objavil v televíznom seriáli a po jeho uvedení sa Leeovci presťahovali do Los Angeles. V pravom hollywoodskom filme sa objavil až v roku 1969. Film sa volal Marlowe a Bruceova postava sa tam mihla a následne spadla zo strechy. V Hollywoode sa k študentom Leeovej školy kung-fu pridali aj hviezdy ako Steve McQueen či Chuck Norris.
V roku 1970 jeho sľubnú kariéru prerušil ťažký úraz, hrozilo mu, že už nebude schopný cvičiť. Vtedy sa Bruce venoval najmä teórii boja. Vďaka svojej pevnej vôli sa na plátno vrátil už o rok, ale v súkromí navždy trpel bolesťami. Odvtedy natočil mnoho filmov v Amerike aj Hongkongu, kde sa stal skutočným hrdinom a vzorom. Jeho kariéra ho však začala doslova ničiť.
Popularita ho ničila, stával sa paranoidný. Dôveroval už len manželke Linde. Pod neustálym stresom bolo aj jeho telo, prvý kolaps ho postihol už 10. mája 1973. Lekár vtedy odhalil možné problémy s mozgom. No Lee sa ihneď po zotavení opäť vrhol do práce, akoby zvádzal súboj s časom. Ten definitívne prehral 20. júla 1973 v byte taiwanskej herečky Betty Ting-Pei. Betty mu dala svoje lieky - príliš silné tabletky proti bolesti hlavy, po ktorých upadol Bruce do kómy. A o jeho smrti odvtedy kolujú mnohé dohady.
Autor: Lucia Javůrková
