SME
Štvrtok, 22. október, 2020 | Meniny má SergejKrížovkyKrížovky

Vojna v Afganistane

Sovietsky zväz bojoval v Afganistane takmer 10 rokov. Neuspel a s hanbou musel odísť. Svoje vojská začal sťahovať pred 15 rokmi - 15. mája 1988. Začiatok odsunu sovietskych vojsk z Afganistanu nebol poslednou operáciou rusko-afganskej ...


FOTO – ARCHÍV

Sovietsky zväz bojoval v Afganistane takmer 10 rokov. Neuspel a s hanbou musel odísť. Svoje vojská začal sťahovať pred 15 rokmi - 15. mája 1988. Začiatok odsunu sovietskych vojsk z Afganistanu nebol poslednou operáciou rusko-afganskej vojny. Afganistan je dodnes pre Rusov čiernou morou.

Nejde ani tak o drogy, ktoré cez Rusko prúdia do Európy, či o talibov, ktorí sa v poslednom čase zase aktivizujú. Najväčšie starosti robia Moskve vlastní vojaci, ktorí prešli afganskou vojnou a vrátili sa nakoniec domov.

Tu sa opäť dali do boja. Tentoraz nie proti mudžahedínom, ale proti vlastnému, nenávidenému štátu. Vojnoví veteráni z Afganistanu sú jednou z najobávanejších skupín ruského podsvetia.

Pre Rusko sa preto afganská vojna neskončila v momente, keď vojaci 40. armády začali baliť svoje torby a otočili pásy tankov smerom na severozápad. Zabudnutá bude až vtedy, keď zomrie posledný účastník bojov.

Afganistan zostáva pre Rusov traumou, čiernou škvrnou na vojenskej histórii krajiny. Čiernejšou, než bola okupácia Československa či invázia do Maďarska. Afganistan totiž trval príliš dlho a k úplnej okupácii nikdy nedošlo.

Desať rokov tu zúrili boje, v ktorých zahynulo podľa rôznych údajov od 800 000 do 1 500 000 Afgancov a podľa oficiálnych odhadov 15-tisíc ruských vojakov a dôstojníkov. Vojna stála Moskvu 6 miliárd rubľov a dodnes sa hľadajú stovky nezvestných.

Rusi sa nikdy nezmierili s porážkou, ktorú v Afganistane utrpeli. Na rozdiel od Američanov nedokázali svoju prehru reflektovať ani v umeleckej forme. Nenakrútili jediný celovečerný film na tému afganská vojna, len náznakom podobný americkým filmom o traumatickej skúsenosti z Vietnamu. Ani jeden film, z ktorého by bolo patrné zúfalstvo nad tým, čo to tí naši vodcovia predviedli. Všetky naopak opisujú ruských vojakov ako hrdinských záchrancov a afganských partizánov, ako bytosti podobné divej zveri.

Dodnes sa ruskí historici snažia ospravedlniť vojnu najrôznejšími výmyslami, dodnes je v Rusku mnoho vojenských expertov i politikov, ktorí by najradšej vrátili čas naspäť a ujali sa velenia celej operácie s väčšou rozhodnosťou. I keď z archívov je zrejmé, že už niekoľko mesiacov po vstupe sovietskych vojsk do Afganistanu v Moskve pochopili, že urobili zlé rozhodnutie.

Od prvého útoku až po podpísanie ženevských dohôd v apríli 1988, podľa ktorých sa mali sovietski vojaci 15. mája 1988 dať na pochod domov, uplynulo priveľa času. A tak sa výročie začatia odsunu nijako neoslavuje. Radšej.

Celá akcia trvala 9 mesiacov do 15. februára 1989. Stále žijúci očití svedkovia na ňu spomínajú skôr s hrôzou v očiach, než ako na koniec vojnového ťaženia.

Veliteľ operácie generál Boris Gromov na väčšinu otázok o udalostiach 15 rokov starých odpovedá: „Východ, to je tenký ľad.“ Ako jeden z mála je schopný priznať, že na zúfalej situácii, v ktorej sa dnes Afganistan nachádza, má Moskva leví podiel.

Nerád hovorí o podrobnostiach, napríklad tých, ktorých následky je dodnes možné v Afganistane vidieť. V snahe ochrániť vracajúcich sa sovietskych vojakov pred jasajúcimi mudžahedínmi dal Gromov vypáliť a vybombardovať pás ústupovej cesty smerom k hranici Afganistanu s Uzbekistanom.

Odchod sovietskej armády a americká vojenská i finančná podpora susedného Pakistanu, kde sa ako nová sila proti Rusom zrodil Taliban, začal ďalšiu tragédiu nástup extrémneho islamu.

Rusi sú dnes radi, že sa pod vplyvom nových vojen a nových dramatických udalostí na trápne výročie, akým určite vstup i odchod sovietskych vojsk z Afganistanu v očiach ruských občanov je, zabudlo.

Zo spomienok na Kábul dnes v Rusku žijú ešte vyvezené vzácne koberce v bytoch generálov, historické exponáty ako telefónny prístroj Rusmi zavraždeného afganského vodcu Chafizulla Amina, tajné dokumenty ukradnuté zo štátnych afganských archívov a veteráni. Tí, ktorí budú svojimi činmi do konca svojich životov pripomínať, koľko stojí jedno chybné rozhodnutie.

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vitajte v postapokalyptickom svete
  2. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  3. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  4. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  5. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  6. Päť chýb pri zateplení strechy
  7. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  8. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  9. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  10. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  1. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  2. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  3. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  4. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  5. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  6. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  7. Úprava osobného motorového vozidla
  8. Important information for Brazilians living in Slovakia
  9. Prečo sú dnes ryby také dôležité?
  10. Vitajte v postapokalyptickom svete
  1. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 17 841
  2. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 15 668
  3. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 13 003
  4. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 12 687
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 936
  6. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 10 547
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 10 082
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 578
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 488
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 331
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Od soboty sa ulice vyprázdnia.

Od soboty platí zákaz vychádzania, zatvoria sa skoro všetky školy (prehľad)

Ústredný krízový štáb schválil zákaz vychádzania.

Premiér Matovič hovorí o nových opatreniach.
Komentár šéfredaktorky Beaty Balogovej

Matovič nás musí presvedčiť, že vie čo robí

Dnes si už nikto izolovane nevytvorí svoj ostrov bezpečia. Buďme zodpovední.

Beata Balogová, šefredaktorka denníka SME
Dušana Kováčika zadržali aj obvinili.

Neprehliadnite tiež