Hovorí sa, že dokonalý zločin neexistuje a páchateľ po sebe vždy zanechá nejakú stopu. V prípade známej veľkej vlakovej lúpeže išlo všetko ako na drôtiku. Premyslený nápad, precízny plán, starostlivá príprava aj úspešné prevedenie bez jediného výstrelu prinieslo 15-člennému gangu na svoju dobu rekordných 2,6 miliónov libier. Pocitu „z dobre urobenej práce“ ani peňazí si však lupiči veľmi neužili. Do veľkej vlakovej lúpeže sa pustili pred štyridsiatimi rokmi, 8. augusta 1963.
Vzhľadom na to, ako perfektne spravili celú akciu, bola ich chyba až prekvapujúco banálna. Predstavte si tú situáciu: dva nákladné vozy napchaté vrecami s peniazmi sú v bezpečnej vzdialenosti od miesta činu a banda zlodejov sa v závetrí starej farmy chystá rozdeliť prachy a zmiznúť - až do tejto chvíle to bol takmer dokonalý zločin.
Potom sa však niečo zvrtne, zlodeji spanikária a namiesto prázdnej a vyčistenej barabizne po sebe zanechajú ako darček dokonalé otlačky prstov. Pretože išlo väčšinou o známych lumpov, policajti ich ľahko identifikovali, postupne chytili a prišli aj poriadne tresty. Podľa pôvodného plánu mali pritom všetci v úkryte na farme pri dedine Leatherslade zostať až do 11. augusta, kým sa situácia trochu upokojí. Potom by sa s tučným ziskom, ktorý bol u člena gangu najmenej 170 000 libier, v pokoji rozišli do sveta. Však si to ešte prvý deň po akcii skutočne užívali: hrali obľúbené monopoly o skutočné peniaze (čo ukradli predtým) a legenda hovorí, že dokonca spoločne spievali klasický hit Tonyho Benetta „The Good Life“ (Dobrý život).
Ale idyla trvala len do chvíle, než v rádii počuli vyhlásenie polície, že bude prehľadaná každá usadlosť v okruhu 45 kilometrov od miesta vylúpenia vlaku. Teda i tá ich. Lupiči sa vydesili a zanechali tam otlačky - akoby tam nechali svoje menovky. Triviálne zlyhanie u takej skúsenej bandy, ktoré vyvoláva mnoho otázok. Zo sumy ukradnutých peňazí sa našiel len zlomok. Kam zmizli a kto ich utratil, keď väčšina páchateľov skončila do pol roka po lúpeži za mrežami?
Všetko vymysleli tak inteligentne. Je možné, že by prešibaní zlodeji zabudli na daktyloskopickú expertízu? Po 40 rokoch sa už odpovedá ťažko. Napriek tomu stojí legendárna lúpež za zopakovanie.
Začiatkom roku 1963 sa skúsený zločinec Bruce Reynolds dozvedel o nočnom poštovom vlaku, ktorý pravidelne prevážal zo škótskeho Glasgowa do Londýna opotrebované malé bankovky na likvidáciu. S minimálnou ochranou. Reynolds, mozog celej akcie, neváhal a s vlastným gangom všetko preveril. Na menšie úlohy zavolal ešte ďalších ľudí, medzi inými i neskúseného kamaráta Ronnieho Biggsa.
Deň „D“ nastal 8. augusta 1963 tesne po tretej hodine ráno pri Chedingtonne, asi 80 kilometrov od Londýna. Časť gangstrov čakala pri železničnej signalizácii, kde zmenili zelené svetlo na červené, zvyšok bol pripravený s dvoma nákladnými vozmi na ceste pod mostom Brodego o pár stoviek metrov ďalej. Vlak prišiel a zastavil na červenú. Maskovaní lupiči zneškodnili kuriča a obuškom brániaceho sa strojvodcu Jacka Millsa. Poloomráčený Mills im doviezol odpojenú lokomotívu s dvoma vozmi k mostu. Banda spravila reťaz, nahádzala 120 vriec peňazí do áut a zmizla. Všetko bez slov, bez svedkov.
Udalosti sa venovali médiá. Zlodeji získali sympatie verejnosti i vďaka tomu, že nepoužili zbrane. Bohužiaľ, strojvodca Mills sa zo zranenia nikdy nespamätal a zomrel v roku 1970. V tej dobe bol už chytený i Reynolds (unikal celých päť rokov).
Voľný a slávny bol pre zmenu ten najmenej dôležitý z bandy - Ronnie Biggs, ktorý z väzenia utiekol v roku 1965, aby sa usadil v Brazílii, kde si z lúpeže urobil výhodný biznis. O lúpeži novinárom hovoril za peniaze.
Aj ten sa však po tom, čo ho opakovane skolila mŕtvica, pred dvoma rokmi vrátil do britskej väznice. Súd bol v roku 1964 na páchateľov prísny. Všetci inkasovali tresty medzi 20 až 30 rokmi, celkom 307 rokov. Sudca Davies bol tvrdý: „Nemajte o nich žiadne romantické predstavy, ich konanie nebolo nič iné ako sprostý násilný zločin inšpirovaný nesmiernou hrabivosťou.
Autor: PAVEL POKORNÝ, čtk
