SME
Sobota, 11. júl, 2020 | Meniny má MilotaKrížovkyKrížovky

Opera v Sydney

Obria plachetnica kotviaca v prístave, veľký exotický vták, milujúce sa korytnačky alebo mušľa. To všetko pripomína pozoruhodná budova opery s kaskádou mušľovitých útvarov, ktorá tróni v prístave v austrálskom Sydney. Dodnes pôsobí ako ...


FOTO – ČTK

Obria plachetnica kotviaca v prístave, veľký exotický vták, milujúce sa korytnačky alebo mušľa. To všetko pripomína pozoruhodná budova opery s kaskádou mušľovitých útvarov, ktorá tróni v prístave v austrálskom Sydney. Dodnes pôsobí ako zjavenie, a to aj napriek tomu, že včera uplynulo už tridsať rokov od jej slávnostného otvorenia.

Budova opery je 183 metrov dlhá a 118 metrov široká. V najvyššom bode sa týči do výšky 67 metrov nad hladinou mora.

Inšpiráciou architektovi diela, ktorým bol Dán Jörn Utzon, sa vraj stali listy paliem a ďalšie motívy zo sveta prírody a z histórie architektúry. Pôvab jeho vizionárskeho diela umocňuje aj okolité prostredie - stojí na samom konci výbežku Bennelong, v susedstve botanickej záhrady, ktorá vytvára zelené pozadie bielych mušľovitých škrupiniek, záliv prístavu potom dôležitú modrú horizontálu a opodiaľ stojaci most pôsobivý kompozičný vzťah.

Úplne výnimočná krása stavby zhltla za bezmála 15 rokov stavania výnimočnú sumu - 52 miliónov dolárov, štrnásťkrát viac než bol pôvodný odhad. Gigantický podnik prešiel dramatickým vývojom.

Utzon, ktorý prácou na projekte strávil osem rokov, sa tvrdo pohádal s austrálskymi úradmi pre rastúce náklady a termín. V roku 1966 odišiel, aby svoje dielo nikdy nevidel na vlastné oči.

Tento rok mu bola za budovu opery udelená Pritzkerova cena (pokladaná za Nobelovu cenu za architektúru) so slovami: „Utzon dokázal, že v architektúre môže byť dosiahnutý nádherný a zdanlivo nemožný cieľ.“

Osemdesiatštyriročného architekta tiež prizvali k plánovanej renovácii budovy, ktorú chystá vláda. Vnútorné priestory, kde sa z finančných dôvodov veľa ustúpilo od pôvodného Utzovho projektu, totiž akusticky nevyhovujú.

So svojím revolučným projektom uspel Utzon medzi 233 návrhmi v roku 1957 v architektonickej súťaži, ktorú vyhlásila austrálska vláda. To už patril medzi najznámejších architektov planéty s osobitým štýlom kombinujúcim monumentalitu s harmóniou.

„Budú to dve budovy viditeľne zavesené na mušliach ako kus nábytku,“ vyhlásil o svojom diele v roku 1962. Najvýraznejším prvkom stavby sa stali práve tieto škrupinky kryté svetlými glazovanými a matnými keramickými dlaždicami.

Samotná konštrukcia škrupiniek sa ukázala ako najväčší konštrukčný problém. Preto Utzon svoje nízke tvary pozmenil a odvodil ich zo sférickej geometrie, takže sa rebrá škrupiniek mohli zostaviť z prefabrikátov. Stĺpy, na ktorých spočívalo pódium, ale nemohli uniesť ťarchu novo navrhnutej strešnej konštrukcie. Museli ich preto odstreliť a nahradiť väčšími.

S financovaním strmo rastúcich nákladov pomohla séria špeciálnych lotérií, z ktorých sa financuje prevádzka v súčasnosti.

Dnes sa celý komplex skladá z piatich samostatných priestorov: koncertná sieň, opera, dramatické divadlo, činohra a štúdio. To bolo otvorené v roku 1999 a malo by sa venovať prevažne experimentálnej tvorbe.

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. Slovenskí študenti rozumejú financiám čoraz lepšie
  2. Turistický sprievodca: Cestujeme na obľúbenú Malorku
  3. Neriskujte zahraničie. Spoznajte neobjavené krásy Slovenska
  4. Krížovkársky magazín Lišiak opäť v denníku SME
  5. Samsung „zdivočel“. Za nákup ponúka späť až 2 tisícky
  6. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku
  7. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac
  8. Lokálne nákupy vo VIVO! Markete
  9. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách
  10. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií
  1. Viete, ako vzniká kvalitná šálka espressa?
  2. Turistický sprievodca: Cestujeme na obľúbenú Malorku
  3. Slovenskí študenti rozumejú financiám čoraz lepšie
  4. Rozdávajú sa dotácie na tepelné čerpadlá. Využite to, kým sa dá
  5. Neriskujte zahraničie. Spoznajte neobjavené krásy Slovenska
  6. Keď sa inšpiráciou stane samotné víno
  7. Nezávislý test autokamer TESTADO dal vysoké hodnocení 9.1! Komu?
  8. O2 poľudštilo svoju zákaznícku linku
  9. Samsung „zdivočel“. Za nákup ponúka späť až 2 tisícky
  10. Krížovkársky magazín Lišiak opäť v denníku SME
  1. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku 47 670
  2. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií 14 515
  3. Neriskujte zahraničie. Spoznajte neobjavené krásy Slovenska 13 397
  4. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách 13 393
  5. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac 13 346
  6. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark? 12 854
  7. 15 miest v Grécku, na ktoré sú domáci najpyšnejší 11 174
  8. Ťažšie sa vám dýcha? Možno máte vlhký dom 10 809
  9. Magazín denníka SME: Leto v Čechách a na Morave 9 766
  10. Leto na Slovensku: Mimoriadny 48-stranový magazín týždenníkov MY 9 658
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Nemeckí obyvatelia Smolníckej Huty. Nemci na Slovensko priniesli rozvoj remesiel, najmä baníctva.

Británia zrejme zruší karanténu pre Slovákov, keď ju zaradíme medzi bezpečné krajiny

Počet chorých máme stále lepší ako Česi, či Chorváti, aj tak ich Briti zvýhodnili.

Ilustračné foto
AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA

Vraj ideme rúcať pyramídy (píše Michal Havran)

Ľudia sú si rovní a každý, kto tvrdí opak na našliapnuté do pekla.

Sarajevo.

Neprehliadnite tiež