ĽUDIA A UDALOSTI

Bunin Ivan Alexandrovič

Predkovia Ivana Alexandroviča Bunina prišli do stredného Ruska, aby ako kolonisti odrážali nájazdy Tatárov. Dostali od cára kus zeme, založili klany, stavali vidiecke šľachtické sídla a plodili synov, ktorí mali rovnako blízko tak k roľníckym ...


FOTO – ARCHÍV

Predkovia Ivana Alexandroviča Bunina prišli do stredného Ruska, aby ako kolonisti odrážali nájazdy Tatárov. Dostali od cára kus zeme, založili klany, stavali vidiecke šľachtické sídla a plodili synov, ktorí mali rovnako blízko tak k roľníckym historkám, ako aj intrigám moskovských salónov. Keď sa na prelome 19. a 20. storočia začal ruský sociálny systém prepadávať sám do seba, oni jediní sa spočiatku vedeli v novom zmätku orientovať. Kým sa prach usadil, stali sa jeho prvými obeťami. Vyviazli tí, ktorí dokázali odolať volaniu jednoduchosti a nespriahli sa ani s jednou zo strán. Jedným z nich bol Ivan Alexejevič Bunin, syn pijana s Nobelovou cenou za literatúru na poličke, slávny autor lakonického povzdychnutia: „Ľudia sa zvlčia veru rýchlo.“ Umrel 8. novembra 1953, pred 50. rokmi.

Bunin mal svoje večné témy: úpadok šľachty a život roľníkov. Nemohol sa im vyhnúť - narodil sa ako syn vidieckeho šľachtica na panstve plnom nevoľníkov neďaleko stredoruskej Voroneži. Jeho otec prehajdákal rodinný majetok pravidelnými záchvatmi alkoholizmu a kartových turnajov.

Malého Ivana radšej poslali na panstvo v Oriolskej provincii k príbuzným, ktorým bolo pod bremenom rodinnej finančnej pohromy úplne jedno, ako trávi čas. Kým nastúpil do školy, poznal malý aristokrat chalupy roľníkov zvnútra.

V tom čase už jeho staršiemu bratovi, univerzitnému študentovi, hrozilo väzenie za protištátnu činnosť. Od neho mladý Bunin dostával listy, v ktorých ho nabádal, aby čítal Gogoľa, Lermontova, Puškina.

Krátko po sedemnástich narodeninách sa v petrohradskom časopise ocitla jeho prvá báseň. Nasledovala poviedka Dedinská skica a odchod za bratom do Charkova. Stolička miestneho úradníka v Charkove však Bunina omínala - zakrátko začal kariéru redaktora novín Orlovskij Vestnik, knihovníka a súdneho štatistika.

Začal si písať s Antonom Čechovom. Stretnutie s Levom Tolstojom v roku 1894 sa skončilo rozpačito - mladý Bunin za ním prišiel ako vášnivý obdivovateľ jeho tvorby a odchádzal zmätený jeho názorovými rozpormi o zlobe cirkvi aj modernej civilizácie, pasívnom odpore a blahu vidieckej kultúry.

Kým 19. storočie dospelo k poslednej dekáde, buninovská šľachta bola na mizine a Ivanovi Alexejevičovi publikovali stú báseň. Na svete už boli poviedky Noviny z domova aj Na kraji sveta.

V roku 1905 premkol Rusko prvý kŕč revolúcie a tón Buninových próz z prostredia sedliakov a roľníkov stemnel. Jeho prítomnosť začala byť pre nadšených moskovských intelektuálov príťažou - vedel svoje o živote na vidieku a dedinských ľudí pokladal za násilníckych, do seba zahľadených a úplne neschopných riadiť štát.

O mladých revolucionároch nemal vysokú mienku. „Napríklad Majakovskij - na sebe mäkkú košeľu bez kravaty a golier ktovie prečo zdvihnutý - takto sa obliekajú zle oholené indivíduá, ktoré prespávajú v špinavých hotelíkoch a močia do nočníkov,“ napísal v poviedke Prekliate dni.

V Moskve nenašiel pokoj. Tiahol na Cejlón, do Palestíny, Egypta a Turecka. Keď v roku 1917 vybuchla revolúcia, vedel, že Rusko bude musieť nadobro opustiť. Utiahol sa do Odesy, napísal poviedku Prekliate dni a pripravil sa na cestu do Paríža. Uprostred nadšenej idealizácie más roľníkov a robotníkov zúriacich v zámkoch a meštiackych domoch Bunin vyriekol slávnu vetu: „Aká hrozná prehliadka zločincov.“ Chytil poslednú loď do Francúzska.

V roku 1933 dostal Nobelovu cenu za literatúru. Keď prechádzal Berlínom, cestou na slávnostnú ceremóniu do Štokholmu ho zatkli nacisti a počas výsluchu prinútili vypiť kanister ricínového oleja. Počas 2. svetovej vojny písal Život Arseňeva, Miťovu lásku a Tienisté chodníčky.

V jeho dome sa skrýval nacistami prenasledovaný sused. V jeseni v roku 1953 mu zlyhalo srdce. Až do svojej smrti nenapísal ani slovo inak ako po rusky.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 €
  2. Keď Slováci krotia morský vietor
  3. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate
  4. Robila som domáci džem z ovocia z Kauflandu. Ako to dopadlo?
  5. 10 tipov z histórie: ako zbohatnúť podľa úspešných velikánov
  6. Zákazníkov sme odmenili darčekmi v hodnote 250 000 €
  7. Porovnanie najobľúbenejších last minute destinácií
  8. Vizuálny smog je problém
  9. Reportáž: Na Záhorí vyrábajú svetové omietky
  10. Volkswagen Arteon spája limuzínu s rodinou
  1. Podceňovať skúšobné jazdy sa pri výbere vozidla neoplatí
  2. Slováci nakupujú viac slovenskej zeleniny a ovocia ako vlani
  3. Plánovaním financií vás ani prísnejšie podmienky nezaskočia
  4. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 €
  5. HB Reavis rozširuje svoje portfólio v Londýne už o piaty projekt
  6. Keď Slováci krotia morský vietor
  7. Ochrana pred tropickou horúčavou
  8. Pivovar Šariš investoval do kultúry
  9. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate
  10. Savills Investment Management kupuje Gdanski Business Center II
  1. Porovnanie najobľúbenejších last minute destinácií 18 282
  2. Vizuálny smog je problém 10 507
  3. 10 tipov z histórie: ako zbohatnúť podľa úspešných velikánov 6 235
  4. Objavte najvzácnejšiu hubu na svete. Rastie na Liptove 3 245
  5. Najvýhodnejšia dovolenka v Tatrách a Liptove 3 085
  6. Volkswagen Arteon spája limuzínu s rodinou 2 890
  7. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 € 2 330
  8. Spoznajte exotický Zanzibar od severu až po juh 2 293
  9. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate 1 878
  10. Prešovská Spinea tromfla Japoncov a spresnila roboty 1 846