ĽUDIA A UDALOSTI

Bunin Ivan Alexandrovič

Predkovia Ivana Alexandroviča Bunina prišli do stredného Ruska, aby ako kolonisti odrážali nájazdy Tatárov. Dostali od cára kus zeme, založili klany, stavali vidiecke šľachtické sídla a plodili synov, ktorí mali rovnako blízko tak k roľníckym ...


FOTO – ARCHÍV

Predkovia Ivana Alexandroviča Bunina prišli do stredného Ruska, aby ako kolonisti odrážali nájazdy Tatárov. Dostali od cára kus zeme, založili klany, stavali vidiecke šľachtické sídla a plodili synov, ktorí mali rovnako blízko tak k roľníckym historkám, ako aj intrigám moskovských salónov. Keď sa na prelome 19. a 20. storočia začal ruský sociálny systém prepadávať sám do seba, oni jediní sa spočiatku vedeli v novom zmätku orientovať. Kým sa prach usadil, stali sa jeho prvými obeťami. Vyviazli tí, ktorí dokázali odolať volaniu jednoduchosti a nespriahli sa ani s jednou zo strán. Jedným z nich bol Ivan Alexejevič Bunin, syn pijana s Nobelovou cenou za literatúru na poličke, slávny autor lakonického povzdychnutia: „Ľudia sa zvlčia veru rýchlo.“ Umrel 8. novembra 1953, pred 50. rokmi.

Bunin mal svoje večné témy: úpadok šľachty a život roľníkov. Nemohol sa im vyhnúť - narodil sa ako syn vidieckeho šľachtica na panstve plnom nevoľníkov neďaleko stredoruskej Voroneži. Jeho otec prehajdákal rodinný majetok pravidelnými záchvatmi alkoholizmu a kartových turnajov.

Malého Ivana radšej poslali na panstvo v Oriolskej provincii k príbuzným, ktorým bolo pod bremenom rodinnej finančnej pohromy úplne jedno, ako trávi čas. Kým nastúpil do školy, poznal malý aristokrat chalupy roľníkov zvnútra.

V tom čase už jeho staršiemu bratovi, univerzitnému študentovi, hrozilo väzenie za protištátnu činnosť. Od neho mladý Bunin dostával listy, v ktorých ho nabádal, aby čítal Gogoľa, Lermontova, Puškina.

Krátko po sedemnástich narodeninách sa v petrohradskom časopise ocitla jeho prvá báseň. Nasledovala poviedka Dedinská skica a odchod za bratom do Charkova. Stolička miestneho úradníka v Charkove však Bunina omínala - zakrátko začal kariéru redaktora novín Orlovskij Vestnik, knihovníka a súdneho štatistika.

Začal si písať s Antonom Čechovom. Stretnutie s Levom Tolstojom v roku 1894 sa skončilo rozpačito - mladý Bunin za ním prišiel ako vášnivý obdivovateľ jeho tvorby a odchádzal zmätený jeho názorovými rozpormi o zlobe cirkvi aj modernej civilizácie, pasívnom odpore a blahu vidieckej kultúry.

Kým 19. storočie dospelo k poslednej dekáde, buninovská šľachta bola na mizine a Ivanovi Alexejevičovi publikovali stú báseň. Na svete už boli poviedky Noviny z domova aj Na kraji sveta.

V roku 1905 premkol Rusko prvý kŕč revolúcie a tón Buninových próz z prostredia sedliakov a roľníkov stemnel. Jeho prítomnosť začala byť pre nadšených moskovských intelektuálov príťažou - vedel svoje o živote na vidieku a dedinských ľudí pokladal za násilníckych, do seba zahľadených a úplne neschopných riadiť štát.

O mladých revolucionároch nemal vysokú mienku. „Napríklad Majakovskij - na sebe mäkkú košeľu bez kravaty a golier ktovie prečo zdvihnutý - takto sa obliekajú zle oholené indivíduá, ktoré prespávajú v špinavých hotelíkoch a močia do nočníkov,“ napísal v poviedke Prekliate dni.

V Moskve nenašiel pokoj. Tiahol na Cejlón, do Palestíny, Egypta a Turecka. Keď v roku 1917 vybuchla revolúcia, vedel, že Rusko bude musieť nadobro opustiť. Utiahol sa do Odesy, napísal poviedku Prekliate dni a pripravil sa na cestu do Paríža. Uprostred nadšenej idealizácie más roľníkov a robotníkov zúriacich v zámkoch a meštiackych domoch Bunin vyriekol slávnu vetu: „Aká hrozná prehliadka zločincov.“ Chytil poslednú loď do Francúzska.

V roku 1933 dostal Nobelovu cenu za literatúru. Keď prechádzal Berlínom, cestou na slávnostnú ceremóniu do Štokholmu ho zatkli nacisti a počas výsluchu prinútili vypiť kanister ricínového oleja. Počas 2. svetovej vojny písal Život Arseňeva, Miťovu lásku a Tienisté chodníčky.

V jeho dome sa skrýval nacistami prenasledovaný sused. V jeseni v roku 1953 mu zlyhalo srdce. Až do svojej smrti nenapísal ani slovo inak ako po rusky.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Tipy, kam ísť na dovolenku počas Veľkej Noci
  2. Tablet nie je na všetko, ale v tomto dokáže zázraky
  3. Doplňte si knižnicu o svetovú klasiku už od 99 centov
  4. Žiaci sa šikanovali, dnes si pomáhajú. Pomohlo sedem krokov
  5. Investment Advisory Guide for Slovakia
  6. Jazdili sme na novom Volkswagene T-Cross!
  7. Slovensko čaká najdôležitejšie politické rozhodnutie roka
  8. Obľúbené Tunisko sa vracia do ponuky dovoleniek na rok 2019
  9. Máte pri čítaní „krátke ruky“? Vitajte vo svete štyridsiatnikov
  10. Test LG OLED B8: špičkový 4K televízor za cenu, akú ste nečakali
  1. Vaše umenie bude hýbať Tatrami. Zapojte sa do súťaže ZSSK
  2. Tipy, kam ísť na dovolenku počas Veľkej Noci
  3. Tablet nie je na všetko, ale v tomto dokáže zázraky
  4. Recenze youtubera JeezyJ: jak dopadla autokamera Mio MiVue 785 ?
  5. Burza pracovných príležitostí opäť na Stavebnej fakulte STU
  6. Počet ochorení na rakovinu stále stúpa. Nepodceňujte prevenciu
  7. Doplňte si knižnicu o svetovú klasiku už od 99 centov
  8. Žiaci sa šikanovali, dnes si pomáhajú. Pomohlo sedem krokov
  9. Forum Prešov má platné stavebné povolenie a začína s výstavbou
  10. Slávnostná inaugurácia rektora a dekanov fakúlt EU v Bratislave
  1. Žiaci sa šikanovali, dnes si pomáhajú. Pomohlo sedem krokov 24 157
  2. Doplňte si knižnicu o svetovú klasiku už od 99 centov 20 310
  3. Tipy, kam ísť na dovolenku počas Veľkej Noci 16 436
  4. Tablet nie je na všetko, ale v tomto dokáže zázraky 16 418
  5. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť 15 925
  6. Slovensko čaká najdôležitejšie politické rozhodnutie roka 15 119
  7. Forum Prešov má platné stavebné povolenie a začína s výstavbou 6 826
  8. Obľúbené Tunisko sa vracia do ponuky dovoleniek na rok 2019 6 702
  9. Prievidzská firma je malý zázrak. Uznáva ju americké letectvo 6 203
  10. Test LG OLED B8: špičkový 4K televízor za cenu, akú ste nečakali 5 504