SME
Pondelok, 14. október, 2019 | Meniny má Boris
ĽUDIA A UDALOSTI

Bunin Ivan Alexandrovič

Predkovia Ivana Alexandroviča Bunina prišli do stredného Ruska, aby ako kolonisti odrážali nájazdy Tatárov. Dostali od cára kus zeme, založili klany, stavali vidiecke šľachtické sídla a plodili synov, ktorí mali rovnako blízko tak k roľníckym ...


FOTO – ARCHÍV

Predkovia Ivana Alexandroviča Bunina prišli do stredného Ruska, aby ako kolonisti odrážali nájazdy Tatárov. Dostali od cára kus zeme, založili klany, stavali vidiecke šľachtické sídla a plodili synov, ktorí mali rovnako blízko tak k roľníckym historkám, ako aj intrigám moskovských salónov. Keď sa na prelome 19. a 20. storočia začal ruský sociálny systém prepadávať sám do seba, oni jediní sa spočiatku vedeli v novom zmätku orientovať. Kým sa prach usadil, stali sa jeho prvými obeťami. Vyviazli tí, ktorí dokázali odolať volaniu jednoduchosti a nespriahli sa ani s jednou zo strán. Jedným z nich bol Ivan Alexejevič Bunin, syn pijana s Nobelovou cenou za literatúru na poličke, slávny autor lakonického povzdychnutia: „Ľudia sa zvlčia veru rýchlo.“ Umrel 8. novembra 1953, pred 50. rokmi.

Bunin mal svoje večné témy: úpadok šľachty a život roľníkov. Nemohol sa im vyhnúť - narodil sa ako syn vidieckeho šľachtica na panstve plnom nevoľníkov neďaleko stredoruskej Voroneži. Jeho otec prehajdákal rodinný majetok pravidelnými záchvatmi alkoholizmu a kartových turnajov.

Malého Ivana radšej poslali na panstvo v Oriolskej provincii k príbuzným, ktorým bolo pod bremenom rodinnej finančnej pohromy úplne jedno, ako trávi čas. Kým nastúpil do školy, poznal malý aristokrat chalupy roľníkov zvnútra.

V tom čase už jeho staršiemu bratovi, univerzitnému študentovi, hrozilo väzenie za protištátnu činnosť. Od neho mladý Bunin dostával listy, v ktorých ho nabádal, aby čítal Gogoľa, Lermontova, Puškina.

Krátko po sedemnástich narodeninách sa v petrohradskom časopise ocitla jeho prvá báseň. Nasledovala poviedka Dedinská skica a odchod za bratom do Charkova. Stolička miestneho úradníka v Charkove však Bunina omínala - zakrátko začal kariéru redaktora novín Orlovskij Vestnik, knihovníka a súdneho štatistika.

Začal si písať s Antonom Čechovom. Stretnutie s Levom Tolstojom v roku 1894 sa skončilo rozpačito - mladý Bunin za ním prišiel ako vášnivý obdivovateľ jeho tvorby a odchádzal zmätený jeho názorovými rozpormi o zlobe cirkvi aj modernej civilizácie, pasívnom odpore a blahu vidieckej kultúry.

Kým 19. storočie dospelo k poslednej dekáde, buninovská šľachta bola na mizine a Ivanovi Alexejevičovi publikovali stú báseň. Na svete už boli poviedky Noviny z domova aj Na kraji sveta.

V roku 1905 premkol Rusko prvý kŕč revolúcie a tón Buninových próz z prostredia sedliakov a roľníkov stemnel. Jeho prítomnosť začala byť pre nadšených moskovských intelektuálov príťažou - vedel svoje o živote na vidieku a dedinských ľudí pokladal za násilníckych, do seba zahľadených a úplne neschopných riadiť štát.

O mladých revolucionároch nemal vysokú mienku. „Napríklad Majakovskij - na sebe mäkkú košeľu bez kravaty a golier ktovie prečo zdvihnutý - takto sa obliekajú zle oholené indivíduá, ktoré prespávajú v špinavých hotelíkoch a močia do nočníkov,“ napísal v poviedke Prekliate dni.

V Moskve nenašiel pokoj. Tiahol na Cejlón, do Palestíny, Egypta a Turecka. Keď v roku 1917 vybuchla revolúcia, vedel, že Rusko bude musieť nadobro opustiť. Utiahol sa do Odesy, napísal poviedku Prekliate dni a pripravil sa na cestu do Paríža. Uprostred nadšenej idealizácie más roľníkov a robotníkov zúriacich v zámkoch a meštiackych domoch Bunin vyriekol slávnu vetu: „Aká hrozná prehliadka zločincov.“ Chytil poslednú loď do Francúzska.

V roku 1933 dostal Nobelovu cenu za literatúru. Keď prechádzal Berlínom, cestou na slávnostnú ceremóniu do Štokholmu ho zatkli nacisti a počas výsluchu prinútili vypiť kanister ricínového oleja. Počas 2. svetovej vojny písal Život Arseňeva, Miťovu lásku a Tienisté chodníčky.

V jeho dome sa skrýval nacistami prenasledovaný sused. V jeseni v roku 1953 mu zlyhalo srdce. Až do svojej smrti nenapísal ani slovo inak ako po rusky.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Čo na aute vymyslela žena a čo výrobca telefónov?
  2. 5 rád Ľudmily Kolesárovej, ako napísať projekt a získať grant
  3. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci
  4. Týmto trikom sa dajú v aute umiestniť tri autosedačky
  5. Rýchlejšie doma. Už čoskoro.
  6. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  7. Volkswagen Passat: pár detailov, veľký výsledok
  8. „Vytvoriť miesto, ktoré si ľudia zamilujú, je vždy radosť“
  9. Život je len jeden: Máte ten svoj poistený správne?
  10. Luxusný hybrid za 22 900 eur. Nadpriemerný už v základnej výbave
  1. Tieto signály prezradia nesprávne zateplenie strechy
  2. Aj s SUV môžete jazdiť ekologicky a ekonomicky
  3. Rýchlejšie doma. Už čoskoro.
  4. V Žiari nad Hronom a okolí budete môcť využívať rýchly internet
  5. Zvolen a jeho okolie bude mať k dispozícii nový optický internet
  6. V Turčianskej kotline sa zavádza najmodernejšia optická sieť
  7. Preradiť na vyššiu rýchlosť budete môcť už aj v okolí Topoľčian
  8. Na Myjave sa zavádza najrýchlejší internet na trhu
  9. Kotrčiná Lúčka a Rajec sa budú môcť tešiť z nového internetu
  10. Na Považí budete môcť surfovať po internete 2-krát rýchlejšie
  1. Luxusný hybrid za 22 900 eur. Nadpriemerný už v základnej výbave 20 727
  2. Vyrába koláče pre celiatikov. Najobľúbenejšie zákusky prekvapia 20 523
  3. Čo všetko dnes majú deti v mobiloch? Boli by ste prekvapení 15 250
  4. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 11 097
  5. Čo na aute vymyslela žena a čo výrobca telefónov? 10 382
  6. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci 7 533
  7. Netradičná dovolenka? Plavba Stredomorím aj s letenkami v cene 7 344
  8. Kedy patrí dieťaťu do rúk mobil? Základom je, aby mu neublížil 7 152
  9. Týmto trikom sa dajú v aute umiestniť tri autosedačky 7 096
  10. Na hrúbke záleží. Aj dva centimetre rozhodujú 7 043