Dnes už asi všetci vedia, kto bol Walt Disney. To meno neoznačuje iba praotca kresleného filmu, ale celý makrosvet tvorby, marketingu a zábavy. Keď povieme Disney, väčšine ľudí sa vybavia Snehulienka a trpaslíci, káčer Donald, Pluto a často aj ďalšie postavičky ako Pepek námorník či Tom a Jerry, ktoré nemali s Disneym nič spoločné. Jeho bezpochyby najslávnejším a najvýraznejším výtvorom však stále ostáva Mickey Mouse, ktorý na plátne prvýkrát prehovoril pred 75 rokmi, 18. novembra 1928.
Miláčik detí s veľkou hlavou a zvedavými očami sa narodil vo vlaku, počas cesty Walta Disneyho z New Yorku na západné pobrežie Spojených štátov. Disney rozprával manželke, ako nedávno videl v garáži vyvádzať myši v odpadkovom koši. Jednu z nich chytil a portrétoval. Hovoril jej Mortimer a neskôr ju pustil do poľa.
Manželka zavrhla meno Mortimer, ktoré jej pripadalo príliš škrobené, a tak začínajúci filmár zvolil pre svoj výtvor priateľskejšie znejúce meno Mickey. Legenda síce hovorí, že v prvých filmoch vystupoval ako Mortimer, faktom však ostáva, že v Los Angeles už z vlaku vystupoval Mickey.
Okamžite po príchode začal Disney s tímom pracovať na prvom myšiakovom príbehu. Jeho dlhoročný spolupracovník výtvarník Ub Iwerks sa zatvoril v ateliéri a počas štyroch hektických týždňov takmer neopúšťal miestnosť. Kreslil ceruzkou novú postavičku a jej prvé dobrodružstvo.
Walt potom odniesol výkresy do garáže, kde ich jeho manželka so sestrou prekresľovali tušom na fólie. Tie v noci priviezol do štúdia a nechal nasnímať kamerou. Keď bol film hotový, Disney ho zobral do New Yorku.
Myšiak z prvého príbehu bol karikatúrou slávneho pilota Charlesa Lindbergha a podľa vzoru tohto amerického idolu sa mu medzi ušami ježila chlapčenská čuprina, keď na lietadle stlčenom z dosák vzlietol do výšin, aby potešil svoju večnú snúbenicu Minnie.
O jeho prvé filmy sa však nikto nezaujímal. Obecenstvo bolo zvedavé na niečo úplne iné a húfne sa hrnulo na objav sezóny, prvý zvukový film Jazzový spevák s hviezdou music-halls Alom Jolsonom.
Tvorcom kresleného filmu priniesol nástup zvuku jednu nepríjemnú novinku: kým pri hranom filme bolo vcelku jedno, že norma sa ustálila na vyššom počte obrázkov za sekundu, pre animátorov to znamenalo o tretinu viac kresieb.
Film Mickey kormidelníkom (Steamboat Willie) bol vzdialenou replikou úspešnej komédie Bustera Keatona Steamboat Bill Junior. V tomto ozvučenom filme už Mickey píska, spieva a Waltovým hlasom aj rozpráva.
Predvádzanie v rodinnom kruhu malo síce úspech, divácky ohlas sa však stále nedostavoval. V čase hospodárskej krízy spočiatku nikto muža, ktorý ponúkal kreslené filmy, nebral vážne. Až stretnutie s Harrym Reichenbachom, manažérom veľkého kina Colony Theater umožnilo Mickeyho veľkolepý nástup na strieborné plátno.
Reichenbach ponúkol Disneymu sumu, o ktorej sa mu dovtedy ani nesnívalo – päťsto dolárov na týždeň. Od Mickeyho debutu 18. novembra sedával Walt dennodenne v kine a študoval, na čom sa diváci smejú. Obecenstvo tlieskalo, aj novinári boli nadšení a veľkým úspechom sa skončil aj krst na Brodwayi – malý myšiak zvíťazil.
Po japonskom útoku na Pearl Harbour sa Mickey v programe Úradu pre vojnové informácie dokonca zúčastnil obrany vlasti. V jednej z krátkych propagačných grotesiek sa mu podarilo vniknúť do Hitlerovho hlavného stanu a vysporiadať sa s nenávidenými nacistami, keď ich vodcovi vrazil pár faciek.
Najväčším triumfom Mickeyho bola dobová anketa o najpopulárnejšieho svetového herca, v ktorej animovaná postavička porazila aj také hviezdy ako Marlene Dietrichová či Clark Gable. Odvtedy jej popularita neupadá, a tak aj napriek úctyhodnému veku sa zdá, že do penzie sa tak skoro nechystá.
