SME
Streda, 20. október, 2021 | Meniny má VendelínKrížovkyKrížovky

Odchod Britskej armády z Ameriky

Trinásť severoamerických osád, kolónií a neskôr štátov, stojacich na okraji záujmu vtedajšieho sveta, sa vzbúrilo proti svojej materskej krajine Anglicku a to po niekoľkých rokoch bojov uznalo ich nezávislosť. New York, poslednú britskú základňu na území



už nezávislých štátov opustil posledný britský vojak 26. novembra 1783, presne pred 220 rokmi.

Na začiatku nešlo ani tak o nezávislosť, ako o slobodu podnikania a osídľovania ďalších území na západe. Anglicko totiž jednému aj druhému bránilo. Londýn chápal americké kolónie ako odbytisko pre svoj tovar a bránil rozvoju tamojšieho priemyslu a obchodu.

Po konci sedemročnej vojny v Európe (ktorej súčasťou bola tiež porážka Francúzov v dnešnej Kanade) bolo navyše Anglicko zadlžené a snažilo sa naplniť štátnu pokladnicu všetkými možnými spôsobmi.

Pre americké kolónie to znamenalo zvýšené dane, clá a poplatky napríklad za kolky na úradné listiny, noviny a knihy. Američanom tiež prekážalo, že je v samotnom Anglicku možné dane zavádzať iba so súhlasom parlamentu, v tom však oni zastúpenie nemali. Mali platiť bez toho, aby sa ktokoľvek pýtal na ich názor. Po čase preto vyhlásili bojkot anglického tovaru, ktorý vládu prinútil väčšinu ciel a poplatkov odvolať.

Skryť Vypnúť reklamu

Zachovala však clo na čaj a z obchodu s týmto tovarom navyše vylúčila amerických obchodníkov. Na protest proti tomu vtrhla v roku 1773 skupina amerických osadníkov preoblečených za indiánov v bostonskom prístave na palubu lode dovážajúcej čaj a jej náklad vysypala do vody. Britská vláda reagovala na túto vedomú provokáciu rozpustením samosprávy kolónie Massachusetts, kde sa to stalo a zavedením vojenskej správy.

V nasledujúcom roku sa vo Philadelphii zišiel prvý kongres predstaviteľov kolónií. Tu ešte prevládala snaha o dohodu. Petíciu kongresu požadujúcu práva pre kolónie však Londýn odmietol.

V apríli 1775 došlo v meste Lexington k prvému vojenskému konfliktu, milícia osadníkov tu rozprášila oddiel britských vojakov. Rebélia definitívne prerástla do vojny. Kongres vymenoval do čela amerických jednotiek Georgea Washingtona.

Skryť Vypnúť reklamu

Sily však neboli vyrovnané. Boj o nezávislosť aktívne podporovala iba asi tretina z troch miliónov kolonistov. Väčšina zostávala pasívna a mnohí dokonca bojovali na strane anglických vojakov. Milície kolonistov aj ich velitelia boli zvyknutí iba na drobné potýčky s Indiánmi (tí sa mimochodom v tejto vojne postavili na stranu Angličanov), proti regulárnej armáde nemali šancu. Kolonistom chýbali peniaze aj výzbroj. More ovládala anglická flotila a bránila zásobovaniu kolónií.

Angličania preto v prvých rokoch bojov milície väčšinou porážali, nikdy im však nedokázali zasadiť rozhodujúci úder.

Partizánska taktika milícií naopak ničila zásobovanie a morálku anglických vojsk, neschopnosť a rozpory ich veliteľov umožnili prvé americké víťazstvá. Dôležitá bola porážka Angličanov pri Saratoge v roku 1777, po ktorej Francúzsko otvorene vystúpilo na stranu Američanov.

Skryť Vypnúť reklamu

Kontinentálny kongres medzitým 4. júla 1776 vyhlásil Deklaráciu nezávislosti. Jasne v nej formuluje dôvody vyhlásenia vojny. Definuje základné ľudské a občianske slobody a tiež právo odporu voči vláde, ktorá tieto práva nerešpektuje.

Spojené americko-francúzske jednotky v roku 1781 pri Yorktowne obklúčili hlavné sily Angličanov a prinútili ich kapitulovať. Bola to rozhodujúca bitka vojny za nezávislosť. Boje síce ešte pokračovali ďalšie dva roky, o ich konečnom výsledku však nebolo pochýb. Postupne to pochopil aj Londýn a 3. septembra 1783 v Paríži podpísali mierovú zmluvu, v ktorej Anglicko uznalo nezávislosť svojich bývalých kolónií.

Anglickí vojaci, známi podľa svojich uniforiem ako červenokabátnici, sa postupne vracali do Európy alebo sa sťahovali na územie dnešnej Kanady, ktorá zostala pod britskou nadvládou. Ich poslednou základňou na území trinástich vzbúrených štátov bol New York.

Skryť Vypnúť reklamu

Tu spustili britskú vlajku zo stožiara až tri mesiace po podpísaní mieru. Stalo sa tak za jasotu miestnych obyvateľov, ktorí rovnako nadšene privítali americké jednotky, ktoré do mesta vtiahli na čele s Washingtonom.

Vojna za nezávislosť sa skončila, New York sa stal prechodným hlavným mestom nového voľného súštátia.

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. Mäspoma a Kellys Bicycles či Bivio a Minifarma
  2. Ako ušetriť v domácnosti, keď ceny energií budúci rok stúpnu?
  3. Ako na rodinný rozpočet v troch jednoduchých krokoch
  4. Výber žiarovky môže mať vplyv na celkové zdravie
  5. Nechajte kryptomeny na Fumbi
  6. 4 hi-tech inovácie, ktoré zmenia Slovensko
  7. Ako zamestnať cudzinca: Čo musíte vedieť a na čo si dať pozor
  8. Ako je na tom naša ekonomika? Začína sa konferencia #akonato
  9. Tiguan eHybrid: bežné problémy plug-in hybridov sa ho netýkajú
  10. Prichádzame o pamiatky? Obnoviť všetky by trvalo 180 rokov
  1. 5. ročník Trhu kože bude po prvý raz aj v Košiciach
  2. Stanovisko Asociácie moderných benefitov k TK RÚZ
  3. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  4. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  5. Ako je na tom naša ekonomika? Začína sa konferencia #akonato
  6. QSI International School of Bratislava
  7. Ako zamestnať cudzinca: Čo musíte vedieť a na čo si dať pozor
  8. Pestovateľské workshopy pre deti v Šamoríne
  9. Zázračné účinky Arónie na zdravie
  10. Martinus vykupuje čítané knihy, spustil službu Knihovrátok
  1. Stravovacie zlozvyky Slovákov. Odborníci radia čomu sa vyvarovať 22 923
  2. Ako budú tento rok vyzerať vianočné dôchodky a kedy ich vyplatia 14 033
  3. Očarujúce Cinque Terre a jeho päť svetov 8 163
  4. Výber žiarovky môže mať vplyv na celkové zdravie 5 758
  5. Ako je na tom naša ekonomika? Začína sa konferencia #akonato 5 693
  6. Ako na rodinný rozpočet v troch jednoduchých krokoch 3 745
  7. Pracoviská zmenila pandémia. Búšiť do klávesnice môžete aj doma 3 343
  8. Prichádzame o pamiatky? Obnoviť všetky by trvalo 180 rokov 3 333
  9. Bratislavu bude sprevádzať luxus 3 164
  10. Mäspoma a Kellys Bicycles či Bivio a Minifarma 3 128
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Český prezident Miloš Zeman.

Prezidentská kancelária robí kroky, s ktorými by Zeman nemusel súhlasiť.


6 h
Pôvodná vizualizácia projektu Za stanicou.

Avoris sa stal spolumajiteľom pozemkov pod projektom Za stanicou.


19. okt
Rozhovory ZKH: Štefan Hamran.

Štefan Hamran prevzal vedenie polície po Kovaříkovi, ktorý bol v úrade len rok.


a 1 ďalší 8 h

Neprehliadnite tiež

Skryť Zatvoriť reklamu