SME
Nedeľa, 4. december, 2022 | Meniny má Barbora, Barbara

Odchod Britskej armády z Ameriky

Trinásť severoamerických osád, kolónií a neskôr štátov, stojacich na okraji záujmu vtedajšieho sveta, sa vzbúrilo proti svojej materskej krajine Anglicku a to po niekoľkých rokoch bojov uznalo ich nezávislosť. New York, poslednú britskú základňu na území



už nezávislých štátov opustil posledný britský vojak 26. novembra 1783, presne pred 220 rokmi.

Na začiatku nešlo ani tak o nezávislosť, ako o slobodu podnikania a osídľovania ďalších území na západe. Anglicko totiž jednému aj druhému bránilo. Londýn chápal americké kolónie ako odbytisko pre svoj tovar a bránil rozvoju tamojšieho priemyslu a obchodu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Po konci sedemročnej vojny v Európe (ktorej súčasťou bola tiež porážka Francúzov v dnešnej Kanade) bolo navyše Anglicko zadlžené a snažilo sa naplniť štátnu pokladnicu všetkými možnými spôsobmi.

Pre americké kolónie to znamenalo zvýšené dane, clá a poplatky napríklad za kolky na úradné listiny, noviny a knihy. Američanom tiež prekážalo, že je v samotnom Anglicku možné dane zavádzať iba so súhlasom parlamentu, v tom však oni zastúpenie nemali. Mali platiť bez toho, aby sa ktokoľvek pýtal na ich názor. Po čase preto vyhlásili bojkot anglického tovaru, ktorý vládu prinútil väčšinu ciel a poplatkov odvolať.

SkryťVypnúť reklamu

Zachovala však clo na čaj a z obchodu s týmto tovarom navyše vylúčila amerických obchodníkov. Na protest proti tomu vtrhla v roku 1773 skupina amerických osadníkov preoblečených za indiánov v bostonskom prístave na palubu lode dovážajúcej čaj a jej náklad vysypala do vody. Britská vláda reagovala na túto vedomú provokáciu rozpustením samosprávy kolónie Massachusetts, kde sa to stalo a zavedením vojenskej správy.

V nasledujúcom roku sa vo Philadelphii zišiel prvý kongres predstaviteľov kolónií. Tu ešte prevládala snaha o dohodu. Petíciu kongresu požadujúcu práva pre kolónie však Londýn odmietol.

V apríli 1775 došlo v meste Lexington k prvému vojenskému konfliktu, milícia osadníkov tu rozprášila oddiel britských vojakov. Rebélia definitívne prerástla do vojny. Kongres vymenoval do čela amerických jednotiek Georgea Washingtona.

SkryťVypnúť reklamu

Sily však neboli vyrovnané. Boj o nezávislosť aktívne podporovala iba asi tretina z troch miliónov kolonistov. Väčšina zostávala pasívna a mnohí dokonca bojovali na strane anglických vojakov. Milície kolonistov aj ich velitelia boli zvyknutí iba na drobné potýčky s Indiánmi (tí sa mimochodom v tejto vojne postavili na stranu Angličanov), proti regulárnej armáde nemali šancu. Kolonistom chýbali peniaze aj výzbroj. More ovládala anglická flotila a bránila zásobovaniu kolónií.

Angličania preto v prvých rokoch bojov milície väčšinou porážali, nikdy im však nedokázali zasadiť rozhodujúci úder.

Partizánska taktika milícií naopak ničila zásobovanie a morálku anglických vojsk, neschopnosť a rozpory ich veliteľov umožnili prvé americké víťazstvá. Dôležitá bola porážka Angličanov pri Saratoge v roku 1777, po ktorej Francúzsko otvorene vystúpilo na stranu Američanov.

SkryťVypnúť reklamu

Kontinentálny kongres medzitým 4. júla 1776 vyhlásil Deklaráciu nezávislosti. Jasne v nej formuluje dôvody vyhlásenia vojny. Definuje základné ľudské a občianske slobody a tiež právo odporu voči vláde, ktorá tieto práva nerešpektuje.

Spojené americko-francúzske jednotky v roku 1781 pri Yorktowne obklúčili hlavné sily Angličanov a prinútili ich kapitulovať. Bola to rozhodujúca bitka vojny za nezávislosť. Boje síce ešte pokračovali ďalšie dva roky, o ich konečnom výsledku však nebolo pochýb. Postupne to pochopil aj Londýn a 3. septembra 1783 v Paríži podpísali mierovú zmluvu, v ktorej Anglicko uznalo nezávislosť svojich bývalých kolónií.

Anglickí vojaci, známi podľa svojich uniforiem ako červenokabátnici, sa postupne vracali do Európy alebo sa sťahovali na územie dnešnej Kanady, ktorá zostala pod britskou nadvládou. Ich poslednou základňou na území trinástich vzbúrených štátov bol New York.

SkryťVypnúť reklamu

Tu spustili britskú vlajku zo stožiara až tri mesiace po podpísaní mieru. Stalo sa tak za jasotu miestnych obyvateľov, ktorí rovnako nadšene privítali americké jednotky, ktoré do mesta vtiahli na čele s Washingtonom.

Vojna za nezávislosť sa skončila, New York sa stal prechodným hlavným mestom nového voľného súštátia.

SkryťVypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. V Danteho pekle sa našlo miesto pre každého
  2. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás
  3. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to
  4. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie
  5. Konečne moderná životná poisťovňa bez nepríjemných prekvapení
  6. Mikuláš prinesie plné vrece prekvapení aj v novej rodinnej telke
  7. Deti potrebujú rodinu na optimálny vývoj
  8. Ako sa dostať k darčeku výhodnejšie? Skúste túto možnosť.
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás
  2. V Danteho pekle sa našlo miesto pre každého
  3. V dôsledku nadmerného užívania alkoholu umiera čoraz viac ľudí
  4. Ikonický projekt Metropolis vyhral CIJ Awards
  5. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to
  6. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie
  7. dm a jej zákazníci podporili inštaláciu fotovoltických panelov
  8. Zimná ríša divov Maďarska
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás 13 472
  2. Po pohlavnom styku by sa ženy mali čo najskôr vymočiť. Muži nie 9 015
  3. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie 6 728
  4. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to 2 850
  5. Niektorí ľudia nemajú pracovné návyky. Ako dlho trvá zmeniť to? 2 366
  6. V Danteho pekle sa našlo miesto pre každého 2 129
  7. Deti potrebujú rodinu na optimálny vývoj 1 634
  8. Zarábame milióny, no jachtu na Malorke nemám 1 630
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

SkryťZatvoriť reklamu