SME
Sobota, 4. júl, 2020 | Meniny má ProkopKrížovkyKrížovky

Fleming Alexander

Britský medicínsky bádateľ sir Alexander Fleming uverejnil článok, v ktorom opísal, ako látka z istej plesne účinne zabíja nebezpečné baktérie. Otvoril tým éru antibiotík a v konečnom dôsledku zachránil nespočetné milióny ľudských životov.


Fleming dal ľudstvu penicilín. Bolo to 13. februára 1929 - presne pred 75 rokmi.

Fleming sa narodil 6. augusta 1881 na farme Lochfield neďaleko mestečka Darvel v škótskom grófstve Ayrshire. Ako jeden z ôsmich súrodencov strávil detstvo uprostred vidieckej krajiny. Tam si osvojil schopnosť pozorovať prírodu.

Štrnásťročný stratil otca a presťahoval sa za starším bratom Tomom do Londýna, ktorý si tam otvoril lekársku prax a chcel, aby sa lekárom stal aj Alec. Najskôr však chodil na polytechniku a potom pracoval v zasielateľstve. Lekársku školu St. Mary pri Londýnskej univerzite absolvoval až po návrate z Búrskej vojny.

Na škole bol až do roku 1914 - prednášal a robil výskum v tíme imunológa sira Almrotha Wrighta, pioniera vakcínovej liečby. Získal vedecké hodnosti a členstvá v lekárskych spoločnostiach.

Skryť Vypnúť reklamu

Počas 1. svetovej vojny slúžil na fronte ako lekár a zachránil množstvo ranených a chorých vojakov. Po vojne sa vrátil na St. Mary. Už dávno ho zaujímali účinky telesných tekutín a tkanív. Popri tom mal výnosnú lekársku prax, keď napríklad liečil syfilis prominentným londýnskym umelcom.

V roku 1921 prišiel prvý veľký objav z telesných výlučkov izoloval látku ničiacu baktérie. Nazval ju lysozým. Zdokonalil prácu s ľudskou krvou a telesnými tekutinami. V roku 1928 ho zvolili za profesora.

Práve v septembri toho roku náhodne nechal ležať misku s bakteriálnou kultúrou (bol to známy Staphylococcus aureus) a po návrate z dvojtýždňovej dovolenky misku nezahodil, ale hneď si všimol čosi čudné. Vyrástla v nej akási pleseň, ktorá okolo seba vytvorila kruh bez baktérií. Fungovalo to, aj keď ju mnohonásobne zriedil.

Skryť Vypnúť reklamu

To ho inšpirovalo na experimenty s rôznymi plesňami, ktoré zbieral všelikde. Tú pôvodnú identifikoval ako Penicillium notatum . Zistil, že do jeho laboratória zablúdila z mykologického oddelenia o poschodie nižšie. Sám to okomentoval: „Človek niekedy nájde to, čo nehľadá."

Protibakteriálnu látku, ktorú zjavne vylučovala pleseň, nazval penicilín. Keď si jej účinnosť dostatočne overil, uverejnil 13. februára 1929 klasický článok v British Journal of Experimental Pathology.

Ako to už býva, Flemingov článok sprvoti zapadol. Ďalej pracoval s penicilínom, no úloha izolovať ho v chemicky čistej podobe bola nad jeho sily. Ťažko sa mu pestovala aj samotná pleseň.

V roku 1938 profesor patológie na Oxfordskej univerzite, Austrálčan Howard Florey, narazil na Flemingov článok. Spolu s kolegom výskumníkom Ernstom Chainom začal experimentovať s penicilínovou plesňou. Práce urýchlila 2. svetová vojna. Napokon v roku 1941 vyvinuli dostatočne čistú látku.

Skryť Vypnúť reklamu

Od roku 1943 sa začala masovo vyrábať v USA (skvele rástla na kukurici). Penicilín Spojencom pomohol vyhrať vojnu.

Flemingovi sa odrazu sypali pocty a uznania: 1943 členstvo v Royal Society (prvá novoveká akadémia vied), 1944 rytiersky titul, 1945 Nobelova cena za fyziológiu a medicínu s Floreyom a Chainom. Cenil si však najmä emeritnú profesúru bakteriológie na Londýnskej univerzite a rektorstvo Edinburskej univerzity.

Fleming bol nefalšovane skromný muž šťúplej postavy. Stále hovoril: „Penicilín produkuje príroda, ja som ho iba objavil. Mal zmysel pre humor a šport. Vždy býval uhladene oblečený a rád nosieval motýlika. Uhladenými mravmi „high society" však nenasiakol ani vo chvíľach najväčšej slávy.

V roku 1915 sa oženil s Írkou Sarah McElroyovou a mali spolu syna, ktorý sa stal praktickým lekárom. Po jej smrti si v roku 1953 zobral kolegyňu na St. Mary.

Skryť Vypnúť reklamu

Alexander Fleming, veľký človek a bádateľ, jeden zo skutočných dobrodincov ľudstva, zomrel na zlyhanie srdca 11. marca 1955. Pochovaný je v londýnskej katedrále sv. Pavla.

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac
  2. Lokálne nákupy vo VIVO! Markete
  3. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií
  4. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark?
  5. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách
  6. Ťažšie sa vám dýcha? Možno máte vlhký dom
  7. 15 miest v Grécku, na ktoré sú domáci najpyšnejší
  8. Najrýchlejší dopravný prostriedok je bicykel
  9. Novým prezidentom FSOK sa stal Miroslav Kot
  10. Magazín denníka SME: Leto v Čechách a na Morave
  1. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac
  2. Terasa upratovala s Kositom. Čistili Borovicový háj i Pľuvátko
  3. Štart sezóny F1 je za dverami
  4. Predajne Terno a KRAJ znižujú ceny desiatok produktov
  5. Tieto chyby sú pri zateplení fasády najčastejšie
  6. Tesco pomôže ľuďom v núdzi ešte viac
  7. Lokálne nákupy vo VIVO! Markete
  8. Hrdinovia bez potlesku
  9. Odvezte sa Ľadovým expresom spoznávať juh Slovenského raja
  10. Herec a dabér Pavel Soukup: můj test autokamery Mio MiVue 798
  1. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách 19 662
  2. 15 miest v Grécku, na ktoré sú domáci najpyšnejší 16 932
  3. Ťažšie sa vám dýcha? Možno máte vlhký dom 13 449
  4. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií 13 265
  5. Tieto chyby sú pri zateplení fasády najčastejšie – vyhnite sa im 10 902
  6. Leto na Slovensku: Mimoriadny 48-stranový magazín týždenníkov MY 10 214
  7. Magazín denníka SME: Leto v Čechách a na Morave 10 194
  8. Južný Cyprus: skvelá dovolenka až do skorej jesene 9 833
  9. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark? 9 481
  10. Predáva top mäso, varuje pred reťazcami, kvalitu hľadá na farme 8 910
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Antibiotiká

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež