SME
Utorok, 15. október, 2019 | Meniny má Terézia

Fleming Alexander

Britský medicínsky bádateľ sir Alexander Fleming uverejnil článok, v ktorom opísal, ako látka z istej plesne účinne zabíja nebezpečné baktérie. Otvoril tým éru antibiotík a v konečnom dôsledku zachránil nespočetné milióny ľudských životov.


Fleming dal ľudstvu penicilín. Bolo to 13. februára 1929 - presne pred 75 rokmi.

Fleming sa narodil 6. augusta 1881 na farme Lochfield neďaleko mestečka Darvel v škótskom grófstve Ayrshire. Ako jeden z ôsmich súrodencov strávil detstvo uprostred vidieckej krajiny. Tam si osvojil schopnosť pozorovať prírodu.

Štrnásťročný stratil otca a presťahoval sa za starším bratom Tomom do Londýna, ktorý si tam otvoril lekársku prax a chcel, aby sa lekárom stal aj Alec. Najskôr však chodil na polytechniku a potom pracoval v zasielateľstve. Lekársku školu St. Mary pri Londýnskej univerzite absolvoval až po návrate z Búrskej vojny.

Článok pokračuje pod video reklamou

Na škole bol až do roku 1914 - prednášal a robil výskum v tíme imunológa sira Almrotha Wrighta, pioniera vakcínovej liečby. Získal vedecké hodnosti a členstvá v lekárskych spoločnostiach.

Počas 1. svetovej vojny slúžil na fronte ako lekár a zachránil množstvo ranených a chorých vojakov. Po vojne sa vrátil na St. Mary. Už dávno ho zaujímali účinky telesných tekutín a tkanív. Popri tom mal výnosnú lekársku prax, keď napríklad liečil syfilis prominentným londýnskym umelcom.

V roku 1921 prišiel prvý veľký objav z telesných výlučkov izoloval látku ničiacu baktérie. Nazval ju lysozým. Zdokonalil prácu s ľudskou krvou a telesnými tekutinami. V roku 1928 ho zvolili za profesora.

Práve v septembri toho roku náhodne nechal ležať misku s bakteriálnou kultúrou (bol to známy Staphylococcus aureus) a po návrate z dvojtýždňovej dovolenky misku nezahodil, ale hneď si všimol čosi čudné. Vyrástla v nej akási pleseň, ktorá okolo seba vytvorila kruh bez baktérií. Fungovalo to, aj keď ju mnohonásobne zriedil.

To ho inšpirovalo na experimenty s rôznymi plesňami, ktoré zbieral všelikde. Tú pôvodnú identifikoval ako Penicillium notatum . Zistil, že do jeho laboratória zablúdila z mykologického oddelenia o poschodie nižšie. Sám to okomentoval: „Človek niekedy nájde to, čo nehľadá."

Protibakteriálnu látku, ktorú zjavne vylučovala pleseň, nazval penicilín. Keď si jej účinnosť dostatočne overil, uverejnil 13. februára 1929 klasický článok v British Journal of Experimental Pathology.

Ako to už býva, Flemingov článok sprvoti zapadol. Ďalej pracoval s penicilínom, no úloha izolovať ho v chemicky čistej podobe bola nad jeho sily. Ťažko sa mu pestovala aj samotná pleseň.

V roku 1938 profesor patológie na Oxfordskej univerzite, Austrálčan Howard Florey, narazil na Flemingov článok. Spolu s kolegom výskumníkom Ernstom Chainom začal experimentovať s penicilínovou plesňou. Práce urýchlila 2. svetová vojna. Napokon v roku 1941 vyvinuli dostatočne čistú látku.

Od roku 1943 sa začala masovo vyrábať v USA (skvele rástla na kukurici). Penicilín Spojencom pomohol vyhrať vojnu.

Flemingovi sa odrazu sypali pocty a uznania: 1943 členstvo v Royal Society (prvá novoveká akadémia vied), 1944 rytiersky titul, 1945 Nobelova cena za fyziológiu a medicínu s Floreyom a Chainom. Cenil si však najmä emeritnú profesúru bakteriológie na Londýnskej univerzite a rektorstvo Edinburskej univerzity.

Fleming bol nefalšovane skromný muž šťúplej postavy. Stále hovoril: „Penicilín produkuje príroda, ja som ho iba objavil. Mal zmysel pre humor a šport. Vždy býval uhladene oblečený a rád nosieval motýlika. Uhladenými mravmi „high society" však nenasiakol ani vo chvíľach najväčšej slávy.

V roku 1915 sa oženil s Írkou Sarah McElroyovou a mali spolu syna, ktorý sa stal praktickým lekárom. Po jej smrti si v roku 1953 zobral kolegyňu na St. Mary.

Alexander Fleming, veľký človek a bádateľ, jeden zo skutočných dobrodincov ľudstva, zomrel na zlyhanie srdca 11. marca 1955. Pochovaný je v londýnskej katedrále sv. Pavla.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Nový Ružinov: Skutočný rozvoj ešte len príde
  2. Aj s SUV môžete jazdiť ekologicky a ekonomicky
  3. Čo na aute vymyslela žena a čo výrobca telefónov?
  4. 5 rád Ľudmily Kolesárovej, ako napísať projekt a získať grant
  5. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci
  6. Týmto trikom sa dajú v aute umiestniť tri autosedačky
  7. Tieto signály prezradia nesprávne zateplenie strechy
  8. Podnikateľský úver, s ktorým ušetríte
  9. Emília Jányová Lopušníková: Nebojte sa, updatujte sa!
  10. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope
  1. P3 začína na východe Slovenska s výstavbou parku
  2. Zľavnené študentské lístky na dopravu s ISIC už aj cez mobil
  3. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope
  4. Kto vyhrá súboj medzi prírodnými a syntetickými diamantmi?
  5. Otvorenie nového sídla DELTA sprevádzala virtuálna realita
  6. Podnikateľský úver, s ktorým ušetríte
  7. Limitovaná ponuka: balík SME.sk + DIGI GO so zľavou až 52 %
  8. Výskumný park v Rakúsku zistil, ako sa býva najzdravšie
  9. Nestarnú, ale dozrievajú
  10. Nový Ružinov: Skutočný rozvoj ešte len príde
  1. Čo všetko dnes majú deti v mobiloch? Boli by ste prekvapení 13 175
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 13 020
  3. Čo na aute vymyslela žena a čo výrobca telefónov? 12 464
  4. Luxusný hybrid za 22 900 eur. Nadpriemerný už v základnej výbave 10 880
  5. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci 10 238
  6. Týmto trikom sa dajú v aute umiestniť tri autosedačky 9 914
  7. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope 9 452
  8. 5 rád Ľudmily Kolesárovej, ako napísať projekt a získať grant 8 893
  9. Vyrába koláče pre celiatikov. Najobľúbenejšie zákusky prekvapia 8 878
  10. Výskumný park v Rakúsku zistil, ako sa býva najzdravšie 8 057