SME
Sobota, 31. júl, 2021 | Meniny má IgnácKrížovkyKrížovky

Fleming Alexander

Britský medicínsky bádateľ sir Alexander Fleming uverejnil článok, v ktorom opísal, ako látka z istej plesne účinne zabíja nebezpečné baktérie. Otvoril tým éru antibiotík a v konečnom dôsledku zachránil nespočetné milióny ľudských životov.


Fleming dal ľudstvu penicilín. Bolo to 13. februára 1929 - presne pred 75 rokmi.

Fleming sa narodil 6. augusta 1881 na farme Lochfield neďaleko mestečka Darvel v škótskom grófstve Ayrshire. Ako jeden z ôsmich súrodencov strávil detstvo uprostred vidieckej krajiny. Tam si osvojil schopnosť pozorovať prírodu.

Štrnásťročný stratil otca a presťahoval sa za starším bratom Tomom do Londýna, ktorý si tam otvoril lekársku prax a chcel, aby sa lekárom stal aj Alec. Najskôr však chodil na polytechniku a potom pracoval v zasielateľstve. Lekársku školu St. Mary pri Londýnskej univerzite absolvoval až po návrate z Búrskej vojny.

Na škole bol až do roku 1914 - prednášal a robil výskum v tíme imunológa sira Almrotha Wrighta, pioniera vakcínovej liečby. Získal vedecké hodnosti a členstvá v lekárskych spoločnostiach.

Skryť Vypnúť reklamu

Počas 1. svetovej vojny slúžil na fronte ako lekár a zachránil množstvo ranených a chorých vojakov. Po vojne sa vrátil na St. Mary. Už dávno ho zaujímali účinky telesných tekutín a tkanív. Popri tom mal výnosnú lekársku prax, keď napríklad liečil syfilis prominentným londýnskym umelcom.

V roku 1921 prišiel prvý veľký objav z telesných výlučkov izoloval látku ničiacu baktérie. Nazval ju lysozým. Zdokonalil prácu s ľudskou krvou a telesnými tekutinami. V roku 1928 ho zvolili za profesora.

Práve v septembri toho roku náhodne nechal ležať misku s bakteriálnou kultúrou (bol to známy Staphylococcus aureus) a po návrate z dvojtýždňovej dovolenky misku nezahodil, ale hneď si všimol čosi čudné. Vyrástla v nej akási pleseň, ktorá okolo seba vytvorila kruh bez baktérií. Fungovalo to, aj keď ju mnohonásobne zriedil.

Skryť Vypnúť reklamu

To ho inšpirovalo na experimenty s rôznymi plesňami, ktoré zbieral všelikde. Tú pôvodnú identifikoval ako Penicillium notatum . Zistil, že do jeho laboratória zablúdila z mykologického oddelenia o poschodie nižšie. Sám to okomentoval: „Človek niekedy nájde to, čo nehľadá."

Protibakteriálnu látku, ktorú zjavne vylučovala pleseň, nazval penicilín. Keď si jej účinnosť dostatočne overil, uverejnil 13. februára 1929 klasický článok v British Journal of Experimental Pathology.

Ako to už býva, Flemingov článok sprvoti zapadol. Ďalej pracoval s penicilínom, no úloha izolovať ho v chemicky čistej podobe bola nad jeho sily. Ťažko sa mu pestovala aj samotná pleseň.

V roku 1938 profesor patológie na Oxfordskej univerzite, Austrálčan Howard Florey, narazil na Flemingov článok. Spolu s kolegom výskumníkom Ernstom Chainom začal experimentovať s penicilínovou plesňou. Práce urýchlila 2. svetová vojna. Napokon v roku 1941 vyvinuli dostatočne čistú látku.

Skryť Vypnúť reklamu

Od roku 1943 sa začala masovo vyrábať v USA (skvele rástla na kukurici). Penicilín Spojencom pomohol vyhrať vojnu.

Flemingovi sa odrazu sypali pocty a uznania: 1943 členstvo v Royal Society (prvá novoveká akadémia vied), 1944 rytiersky titul, 1945 Nobelova cena za fyziológiu a medicínu s Floreyom a Chainom. Cenil si však najmä emeritnú profesúru bakteriológie na Londýnskej univerzite a rektorstvo Edinburskej univerzity.

Fleming bol nefalšovane skromný muž šťúplej postavy. Stále hovoril: „Penicilín produkuje príroda, ja som ho iba objavil. Mal zmysel pre humor a šport. Vždy býval uhladene oblečený a rád nosieval motýlika. Uhladenými mravmi „high society" však nenasiakol ani vo chvíľach najväčšej slávy.

V roku 1915 sa oženil s Írkou Sarah McElroyovou a mali spolu syna, ktorý sa stal praktickým lekárom. Po jej smrti si v roku 1953 zobral kolegyňu na St. Mary.

Skryť Vypnúť reklamu

Alexander Fleming, veľký človek a bádateľ, jeden zo skutočných dobrodincov ľudstva, zomrel na zlyhanie srdca 11. marca 1955. Pochovaný je v londýnskej katedrále sv. Pavla.

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. Jeden deň na Bratislavu nestačí
  2. Motorkárska výstroj v lete: ako jazdiť aj v horúčavách?
  3. Dovolenka v Turecku: Skvelé hotely na leto 2021
  4. Vyberte sa na výlet s cyklobusom
  5. Work-life balance: Technológie pre život v rovnováhe
  6. Ako dlho skladovať kukuricu a hrach, aby ostali sladké?
  7. Osviežujúci skúter legendárnej talianskej značky
  8. Čítajte SME.sk odomknuté a bez reklamy
  9. Túžite sa konečne zbaviť dioptrií, ale bráni vám v tom strach?
  10. Lenivý brunch s Muchom
  1. Motorkárska výstroj v lete: ako jazdiť aj v horúčavách?
  2. Košická štvrť je súčasťou odpadového experimentu.
  3. Kúpa vozidla cez inzerát či od malého predajcu je rizikovejšia
  4. Dovolenka v Turecku: Skvelé hotely na leto 2021
  5. Vyberte sa na výlet s cyklobusom
  6. Nepodceňujte rozmiestnenie zásuviek a vypínačov
  7. Hrotka: Sporiteľne ťahajú za kratší koniec. Musíme reagovať
  8. Slováci čoraz viac nakupujú pivo vo vratných fľašiach
  9. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  10. Work-life balance: Technológie pre život v rovnováhe
  1. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti 6 888
  2. Osviežujúci skúter legendárnej talianskej značky 4 380
  3. Túžite sa konečne zbaviť dioptrií, ale bráni vám v tom strach? 3 619
  4. Nová sála i námestie. Trnavské Mýto sa stane novým centrom 3 425
  5. Ako nájsť dobrý jogurt? Ak neobsahuje toto, ani ho nekupujte 3 344
  6. Najzelenšie nákupné centrum na Slovensku otvorí druhú etapu 3 225
  7. Prečo by ste si nemali odoprieť balenú bagetu? 3 159
  8. Ako dlho skladovať kukuricu a hrach, aby ostali sladké? 2 744
  9. Jeden deň na Bratislavu nestačí 2 557
  10. Dovolenka v Turecku: Skvelé hotely na leto 2021 2 388
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Účastníci protestného zhromaždenia proti opatreniam vlády.

Políciu nepriamo kritizoval aj Heger.


5 h
Zuzana Rehák Štefečeková na LOH Tokio 2020 / 2021.

Sledujte letnú olympiádu online.


Sportnet 4 h
Víkendový výber SME

Pravidelná dávka víkendového čítania.


4 h
Boris Kollár

Exekútori tvrdia, že ľudia sa k peniazom dostanú ešte ťažšie.


28. júl

Neprehliadnite tiež