SME
Piatok, 23. apríl, 2021 | Meniny má VojtechKrížovkyKrížovky

Fleming Alexander

Britský medicínsky bádateľ sir Alexander Fleming uverejnil článok, v ktorom opísal, ako látka z istej plesne účinne zabíja nebezpečné baktérie. Otvoril tým éru antibiotík a v konečnom dôsledku zachránil nespočetné milióny ľudských životov.


Fleming dal ľudstvu penicilín. Bolo to 13. februára 1929 - presne pred 75 rokmi.

Fleming sa narodil 6. augusta 1881 na farme Lochfield neďaleko mestečka Darvel v škótskom grófstve Ayrshire. Ako jeden z ôsmich súrodencov strávil detstvo uprostred vidieckej krajiny. Tam si osvojil schopnosť pozorovať prírodu.

Štrnásťročný stratil otca a presťahoval sa za starším bratom Tomom do Londýna, ktorý si tam otvoril lekársku prax a chcel, aby sa lekárom stal aj Alec. Najskôr však chodil na polytechniku a potom pracoval v zasielateľstve. Lekársku školu St. Mary pri Londýnskej univerzite absolvoval až po návrate z Búrskej vojny.

Na škole bol až do roku 1914 - prednášal a robil výskum v tíme imunológa sira Almrotha Wrighta, pioniera vakcínovej liečby. Získal vedecké hodnosti a členstvá v lekárskych spoločnostiach.

Skryť Vypnúť reklamu

Počas 1. svetovej vojny slúžil na fronte ako lekár a zachránil množstvo ranených a chorých vojakov. Po vojne sa vrátil na St. Mary. Už dávno ho zaujímali účinky telesných tekutín a tkanív. Popri tom mal výnosnú lekársku prax, keď napríklad liečil syfilis prominentným londýnskym umelcom.

V roku 1921 prišiel prvý veľký objav z telesných výlučkov izoloval látku ničiacu baktérie. Nazval ju lysozým. Zdokonalil prácu s ľudskou krvou a telesnými tekutinami. V roku 1928 ho zvolili za profesora.

Práve v septembri toho roku náhodne nechal ležať misku s bakteriálnou kultúrou (bol to známy Staphylococcus aureus) a po návrate z dvojtýždňovej dovolenky misku nezahodil, ale hneď si všimol čosi čudné. Vyrástla v nej akási pleseň, ktorá okolo seba vytvorila kruh bez baktérií. Fungovalo to, aj keď ju mnohonásobne zriedil.

Skryť Vypnúť reklamu

To ho inšpirovalo na experimenty s rôznymi plesňami, ktoré zbieral všelikde. Tú pôvodnú identifikoval ako Penicillium notatum . Zistil, že do jeho laboratória zablúdila z mykologického oddelenia o poschodie nižšie. Sám to okomentoval: „Človek niekedy nájde to, čo nehľadá."

Protibakteriálnu látku, ktorú zjavne vylučovala pleseň, nazval penicilín. Keď si jej účinnosť dostatočne overil, uverejnil 13. februára 1929 klasický článok v British Journal of Experimental Pathology.

Ako to už býva, Flemingov článok sprvoti zapadol. Ďalej pracoval s penicilínom, no úloha izolovať ho v chemicky čistej podobe bola nad jeho sily. Ťažko sa mu pestovala aj samotná pleseň.

V roku 1938 profesor patológie na Oxfordskej univerzite, Austrálčan Howard Florey, narazil na Flemingov článok. Spolu s kolegom výskumníkom Ernstom Chainom začal experimentovať s penicilínovou plesňou. Práce urýchlila 2. svetová vojna. Napokon v roku 1941 vyvinuli dostatočne čistú látku.

Skryť Vypnúť reklamu

Od roku 1943 sa začala masovo vyrábať v USA (skvele rástla na kukurici). Penicilín Spojencom pomohol vyhrať vojnu.

Flemingovi sa odrazu sypali pocty a uznania: 1943 členstvo v Royal Society (prvá novoveká akadémia vied), 1944 rytiersky titul, 1945 Nobelova cena za fyziológiu a medicínu s Floreyom a Chainom. Cenil si však najmä emeritnú profesúru bakteriológie na Londýnskej univerzite a rektorstvo Edinburskej univerzity.

Fleming bol nefalšovane skromný muž šťúplej postavy. Stále hovoril: „Penicilín produkuje príroda, ja som ho iba objavil. Mal zmysel pre humor a šport. Vždy býval uhladene oblečený a rád nosieval motýlika. Uhladenými mravmi „high society" však nenasiakol ani vo chvíľach najväčšej slávy.

V roku 1915 sa oženil s Írkou Sarah McElroyovou a mali spolu syna, ktorý sa stal praktickým lekárom. Po jej smrti si v roku 1953 zobral kolegyňu na St. Mary.

Skryť Vypnúť reklamu

Alexander Fleming, veľký človek a bádateľ, jeden zo skutočných dobrodincov ľudstva, zomrel na zlyhanie srdca 11. marca 1955. Pochovaný je v londýnskej katedrále sv. Pavla.

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. Dodávame len preverené riešenia, hovorí šéf ABRA Software
  2. Chceli by ste televízor alebo práčku k nákupu ako bonus?
  3. Seychely: Pláže, korytnačky aj unikátny prales
  4. Niečo pečie: Junior pripravuje novú kuchársku show
  5. Rovnaká, a predsa iná - Zelená energia od SSE
  6. Luxusné dovolenky s osobným komorníkom už aj u nás
  7. Čo pomáha zdravotníkom? Týchto šesť vecí ich drží nad vodou
  8. 5 dôvodov, prečo si kupovať slovenskú zeleninu. Poznáte všetky?
  9. Niké Športovkyňa mesiaca si vybrala na podporu lyžiarske talenty
  10. Prečo McDonald's podniká kroky k udržateľným riešeniam?
  1. Seychely: Pláže, korytnačky aj unikátny prales
  2. Niečo pečie: Junior pripravuje novú kuchársku show
  3. Svoj Dom snov nájdete pri OC Cassovia už tento víkend
  4. 7 najčastejších chýb pri zateplení fasády
  5. Riaditeľ Kositu: Odpad vyriešia technológie, skládky končia
  6. Nákupy zadarmo vo Forum Poprad
  7. AAA AUTO otvorilo pobočky s ponukou 4000 áut
  8. Rovnaká, a predsa iná - Zelená energia od SSE
  9. Luxusné dovolenky s osobným komorníkom už aj u nás
  10. Čo pomáha zdravotníkom? Týchto šesť vecí ich drží nad vodou
  1. Desať obľúbených miest Slovákov na letnú dovolenku v Chorvátsku 25 766
  2. Telefóny čaká zásadná zmena. Z dnešných nezostane takmer nič 14 187
  3. Čo pomáha zdravotníkom? Týchto šesť vecí ich drží nad vodou 10 851
  4. 5 dôvodov, prečo si kupovať slovenskú zeleninu. Poznáte všetky? 10 546
  5. Prihláste sa na odber nových newslettrov od SME 7 767
  6. Slovákom hrozia malé dôchodky. V čom je problém? 7 281
  7. Zo žraloka rybka. Ako sa rozpadlo impérium Maria Hoffmanna? 7 130
  8. Krvou a železom: Ako Bismarck pred 150 rokmi zjednotil Nemecko 6 690
  9. Plánujete dovolenku na leto? Toto sú najkrajšie pláže Turecka 6 688
  10. Pozor, stravné môže vzbudiť vlnu nevôle vašich zamestnancov 6 527
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Antibiotiká

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) spustilo prihlasovanie na očkovanie proti ochoreniu COVID-19 prostredníctvom tzv. čakárne.

Na západe je o ňu extrémny záujem, na východe minimálny.

9 h

Bolo to ťažké, ale je to dobrá správa nielen pre žurnalistiku.

4 h

Neprehliadnite tiež