e svojho vzniku raritou. Napriek tomu, že spájanie animovaných a hraných sekvencií je dnes bežnou súčasťou filmových produkcií, Zemanov prínos je aj v čomsi inom. Karel Zeman dokázal totiž dokonale podriadiť formu umeleckému tvaru. A to z jeho filmov urobilo nesmrteľné diela. Včera uplynulo 15 rokov od jeho smrti.
Karel Zeman pochádzal z malej českej dedinky Ostroměř na Jičínsku. V tej istej obci sa mimochodom narodil aj známy spisovateľ Eduard Štorch, autor kníh o praveku, z ktorých neskôr čerpal námety aj jeho filmársky rodák.
Spolu s Hermýnou Týrlovou a Jiřím Trnkom patril Zeman k zakladateľom českého animovaného filmu. Kvalita českej povojnovej kinematografie bola výnimočná: svetovú úroveň dosahovali predovšetkým produkcie zlínskych ateliérov animovaného filmu.
Popri známej bábkovej postavičke pana Prokouka vytvoril Zeman aj diela s kvalitnými literárnymi námetmi: s bábkami narábal v bájke Kráľ Lávra, či v Poklade vtáčieho ostrova, alebo v Rozprávkach tisíc a jednej noci.
Najväčší ohlas mali však Zemanove filmy, v ktorých sa režisér rozhodol skombinovať živých hercov a reálne exteriéry s trikovými zábermi. Tu sa Zeman akoby vrátil do čias Georgesa Meliésa a jeho komicky veselej Cesty na Mesiac.
Doslova prevrat vo svetovej kinematografii znamenal jeho film Cesta do praveku z roku 1955. Tým, ktorí si film pamätajú ešte z čias základných škôl, dodnes behá mráz po chrbte, nie však z hrozivo "živých" jašterov, ako skôr z vernosti audiovizuálneho zážitku: štvorica chlapcov, ktorá sa zrazu ocitne na Rieke Času a postupne prechádza geologickou minulosťou Zeme, sa koncom päťdesiatych rokov stala vari najznámejšou "vedeckou výpravou" na svete.
Film, v ktorom Zeman s neuveriteľnou presnosťou oživil pradávne dinosaury podľa výtvarnej predlohy Josefa Augustu a Zdeňka Buriana, získal celý rad medzinárodných cien a aj v porovnaní s dnešnými počítačovými animáciami hollywoodskej produkcie pôsobí nesmierne sympaticky.
Prvý raz v dejinách filmu sa vtedy filmový režisér odhodlal k vizualizácii vedeckej rekonštrukcie. Film preto zaujal nielen detských, ale aj odborných divákov. Členovia britského prírodopisného historického múzea usporiadali po televíznej premiére filmu jeho uzavreté premietanie a očarení vedeckou presnosťou odporučili toto dielo na predvádzanie v školách.
Zeman sa princípu kombinácie hranej a animovanej zložky zhostil aj v ďalších prácach. Z nich najznámejšia je filmová verzia románu Julesa Verna Vynález skazy. Výtvarne umiestnil dej do prostredia klasických rytín, ktoré sprevádzali prvé knižné vydania Verneových románov a ktoré vtlačili filmu jeho unikátny pôvab. V roku 1958 získal tento film Veľkú cenu na Svetovom filmovom festivale v Bruseli.
Súčasťou Zemanovho jazyka bol pritom aj zmysel pre vtip. Ten naplno využil v adaptácii nemeckého ľudového románu Barón Prášil s Milošom Kopeckým. Okrem toho vytvoril aj ďalšie filmové verzie verneoviek Ukradnutá vzducholoď a Na Kométe. Neskôr sa opäť vrátil k animovanej tvorbe.
Zeman veril v blahodárny vplyv rozprávok na ľudský život. Myslel obrazom, ale pracoval dušou. Zanechal po sebe nielen ohromnú priekopnícku prácu, ale predovšetkým zmysel pre vkus, ktorý je jedným zo základných predpokladov vzniku trvalej umeleckej hodnoty.
