Presne pred päťdesiatimi rokmi našla pani Turingová svojho 41-ročného syna Alana mŕtveho. Deň predtým zjedol jablko, do ktorého si napustil kyanid. Scéna ako vystrihnutá z jeho obľúbenej rozprávky o Snehulienke. Až do trpkého konca tento matematický génius zostal verný symbolom, s ktorými celý život pracoval.
Najznámejšie z nich sú Univerzálny Turingov stroj a Turingov test. Ten prvý nebol strojom v pravom zmysle slova. Ako by sme povedali dnes, bol to virtuálny model zariadenia, ktoré simulovalo výpočtové postupy (algoritmy) a malo všetky prvky, aby sa dalo programovať na riešenie najrôznejších úloh. Myšlienka, že čísla môžu reprezentovať dobre definované deje fyzikálneho sveta, bola v tom čase prevratná.
Turingov test sa zas považuje za doteraz najlepší spôsob, ako zistiť (ne)prítomnosť inteligencie v stroji. Citácia Turingových myšlienok sa preto doteraz vyskytuje v odborných článkoch o umelej inteligencii.
Alan Mathison Turing sa narodil 23. júna 1912 v Londýne. Profesionálnu kariéru začal na slávnej Cambridge University. Tam sa v roku 1935 stretol s iným pozoruhodným mužom Johnom von Neumannom. Počas nasledujúcich desiatich rokov títo dvaja velikáni nezávisle od seba vytvorili princípy azda najuniverzálnejšieho symbolu 20. storočia - elektronického počítača.
Turing bol už v čase štúdií známy originalitou a radikalizmom. Nerád používal výsledky prác svojich kolegov a radšej si teoretické základy budoval a overoval sám. Výnimkou bola azda iba Neumannova kniha o základoch kvantovej mechaniky.
Po štúdiu strávil dva roky na inej slávnej univerzite v americkom Princetone, spojenej s menom Alberta Einsteina. Mimochodom, jedna z prác, za ktorú Turing v tridsiatych rokoch získal vedecké ocenenie, sa týkala teórie relativity.
To už sa však rozhorela druhá svetová vojna. Nebyť Turinga, možno by mala iný priebeh, ako ho poznáme z učebníc dejepisu. Práve on totiž v Bletchley Parku, kam sa presídlil malý kolektív lúštiteľov šifier vychádzajúcich z nemeckej Enigmy, zohral rozhodujúcu úlohu. Jeho matematické schopnosti, spolu s predchádzajúcim príspevkom kolektívu poľských vedcov, prispeli k pochopeniu nemeckých námorných šifier azda najviac.
Turing presadil konštrukciu zariadenia, ktoré vedelo v krátkom čase analyzovať pravdepodobné nastavenia Enigmy. Podľa mnohých historikov bol Turingov prínos najdôležitejším príspevkom jednotlivca k víťazstvu Spojencov.
Po vojne Turing pracoval na prvom skutočnom digitálnom počítači. Začal sa zaujímať aj o vzťah medzi počítačmi a prírodou a veril, že stroje môžu imitovať procesy, prebiehajúce v ľudskom mozgu. Preto poslednú časť života strávil bádaním o tom, ako stovky miliárd neurónov v mozgu s pomocou elektrických impulzov spolupracujú počas učenia. Začal študovať komplexné systémy a navrhoval uplatniť matematické metódy aj v biológii. Predpovedal tiež psychologické problémy, ktoré môžu nastať pri kontakte ľudí s múdrymi strojmi.
Turing bol plný paradoxov. Racionálne rozmýšľajúci človek, v ktorého hlave sa zrodilo toľko spoločensky prínosných ideí, bol samotárom, ktorý spoločnosť ľudí k svojmu životu vôbec nepotreboval.
Prakticky celý život pracoval pre vládu a jej inštitúcie, a krátko predtým, ako zomrel, ho táto vláda a jej súdy označili za "potenciálne bezpečnostné riziko" pre Veľkú Britániu. Jeho vlasť vtedy nedokázala tolerovať Turingovu homosexualitu, ktorá vyšla najavo v roku 1952. Súd ho obvinil z "hrubej neposlušnosti" a predpísal mu hormónovú terapiu, aby lekári skrotili jeho "neprirodzenú sexuálnu túžbu". Tým sa tiež skončila akákoľvek nádej na spoluprácu s von Neumannom, lebo Turing už nemohol dostať víza do USA.
V liste priateľovi deprimovaný vojnový hrdina napísal, že čelí obvineniu zo sexuálnych priestupkov, cíti sa pošpinený, jeho práca je zničená: "Turing tvrdí, že stroje myslia. Turing spí s mužmi. Teda stroje nemyslia."
Racionálny Turing odmietol žiť v iracionálnom svete. Tak skončil príbeh velikána, na ramenách ktorého stojí dnešná informatika.
