Dieťa prežilo svojho otca o jeden rok a päť mesiacov. Obaja sa tešili v Sovietskom zväze i novodobom Rusku veľkej úcte, o oboch kolujú dodnes legendy. Otec prvej atómovej elektrárne na svete Nikolaj Dolležal, nositeľ mnohých vyznamenaní vrátane šiestich rádov V. I. Lenina, zomrel v novembri 2001. Prvý energoblok, ktorý na našej planéte oficiálne a dlhodobo začal využívať atómovú energiu na civilné účely, navždy zastavili a zakonzervovali 29. apríla 2002 o 11. hodine 31. minúte moskovského času. Prvú atómovú elektráreň v Obninsku spustili pred 50 rokmi - 27. júna 1954. Prvá atómová elektráreň by nevznikla, keby sa Sovietsky zväz nepustil do zhubného zápasu v atómovom zbrojení so Spojenými štátmi.
Všetko, čo sa týkalo vojenského využitia atómovej energie, bolo skryté pred svetom tak starostlivo, že o existencii mnohotisícových miest, kde sa vedci pokúšali ovládnuť atóm, vedeli často len ich obyvatelia a niekoľko ďalších jedincov v Moskve. A tak sa i mesto Obninsk objavilo na mape až nedávno.
Obninsk vznikol ako "väzenie" pre vedcov už v 40. rokoch. Na zelenej lúke začali skutoční väzni gulagov stavať výskumné centrá, pre tých, ktorí v nich vymýšľali motory atómových ponoriek a vojenských ľadoborcov.
Aj keď počet obyvateľov Obninska dosiahol niekoľko tisíc, na mape, asi 100 kilometrov západne od Moskvy, nebolo dlho žiadne koliesko, ktoré by pripomínalo, že sa tu nachádza jedna z najväčších mozgových tovární na svete. V 50. rokoch prevyšovali obyvatelia mesta niekoľkonásobne svojím intelektom celosvetový priemer.
Nikomu nenapadlo, že sovietska vedecká elita bude premýšľať aj o niečom inom, než je rozbíjanie atómu a že si medzi vedeckými publikáciami bude pod stolom čítať Solženicynovo Súostrovie Gulag. A už vôbec nie, že úctyhodní otcovia sovietskej energetiky napíšu v 70. rokoch generálnemu tajomníkovi Leonidovi Brežnevovi list, v ktorom upozornia na zaostalosť ZSSR oproti Západu, kde nikdy neboli. Brežnev sa rozzúril. KGB tých najaktívnejších poslal do iných atómových utajených miest, niektorí podľahli tlaku a spáchali samovraždu.
Nakoniec padlo slávne rozhodnutie politbyra zriediť intelektuálov, ktorí príliš uvažujú, robotníckou triedou. Obninsk sa vďaka tomuto verdiktu nakoniec predsa len zmenil na pravé sovietske mesto. Vedľa vedeckých laboratórií, inštitútov a prvej atómovej elektrárne na svete vyrástla fabrika Signal a do ubikácií prišli robotníci.
Obninsk dnes na mape nájdete, na internetových stránkach sa dočítate, že v ňom žije 108-tisíc obyvateľov a v dvanástich výskumných ústavoch pracuje 1200 kandidátov vied a 200 doktorov vied.
To všetko sa stalo až o mnoho rokov po tom, ako sa doménou uzavretého mesta stalo slávne laboratórium B. Akademik Dolležal a jeho kolegovia tu preniesli skúsenosti z vojenského atómového výskumu do civilného života.
Názov prvého atómového reaktora, ktorý mal slúžiť na zásobovanie elektrinou, bol doslova romantický. Vedci ho v roku 1949 nazvali kódom AM-1. Neznamenalo to nič iné, ako "atom mirnyj".
Vzniku prvej atómky predchádzal tvrdý ideologický boj. "Atomščici", ako sa hovorilo zástancom priemyslového využívania atómovej energie, bojovali s odporcami, medzi ktorých patril aj Nikita Chruščov. Tým sa páčil dovtedajší systém elektrifikácie krajiny založený na ešte predvojnových plánoch výstavby tepelných elektrární. Komunistické vedenie sa navyše obávalo, že nepriateľ zamieri svoje zbrane práve na atómové elektrárne a využije ich v prípade útoku ako zbrane.
Nakoniec zvíťazila skôr súťaživosť než zdravý rozum. Sovietsky zväz si nemohol odpustiť mať niečo skôr než Amerika.
Prvý atómový energoblok s výkonom 5 megawattov mal fungovať 50 rokov. Podľa ruských expertov mohol živý pamätník sovietskej vedy pracovať dodnes, ale jeho prevádzka bola v posledných rokoch neúnosne drahá. Vyplatilo sa teda investovať 50 miliónov rubľov do zakonzervovania technickej rarity. Laboratórium B sa zmenilo na Fyzikálno-energetický inštitút a pôvodná elektráreň slúži ako Federálne múzeum atómovej energie.
Obyvatelia Obninska boli síce na svoje svetové prvenstvo patrične hrdí, (dali si dokonca obrázok elektrárne do mestského znaku), po havárii v Černobyli sa však svojej pýchy začali báť. A tak sa im uľavilo, keď ministerstvo pre atómovú energiu rozhodlo, že už splnilo svoju hlavnú úlohu.
