Život Georgea Eastmana vyzerá ako obľúbený americký príbeh. Narodil sa v štáte New York. Jeho otec zomrel, keď bol ešte malé dieťa. So štúdiami sa musel rozlúčiť už v štrnástich rokoch, rodina totiž nemala vôbec žiadne peniaze a on sa musel starať o svoju mamu a dve sestry, jedna z nich bola ťažko zdravotne postihnutá. Pri hľadaní práce sa nemohol príliš chváliť odporúčaním zo školy, učitelia skonštatovali, že nemá žiadne výrazné nadanie. Podarilo sa mu však založiť Eastman Kodak Company, ktorá dodnes vyrába fotografický materiál. George Eastman sa narodil pred 150 rokmi, 12. júla 1854.
Prelomová udalosť ho zastihla krátko po tom, čo nastúpil ako úradník do Rochesterskej sporiteľne. Mal dvadsaťštyri rokov a chystal sa na dovolenku do Santo Domingo. Rozhodol sa, že svoju cestu zdokumentuje.
Za päť dolárov si kúpil návod, ako urobiť fotku a zaobstaral si kompletné fotografické náčinie. V tých časoch to znamenalo, že okrem kufra so šatami musel vláčiť aj neskladné telo aparátu (bolo veľké asi ako dnešná mikrovlnka), ktorý mohol stáť len na ťažkom stojane. Nezaobišiel sa ani bez vedra vody a stanu, aby mohol potme nanášať fotografickú emulziu na sklenené doštičky. Na ne potreboval ešte ťažký kovový držiak.
Výlet sa mu zaznamenať nepodarilo, ale fotografovanie ho úplne pohltilo. V jednom britskom časopise sa dočítal, že fotografi sa môžu sami naučiť miešať želatínovú emulziu. Experimentoval celé noci, jeho matka ho s ľútosťou budila ležiaceho na kuchynskej lavici, oblečeného tak, ako prišiel deň predtým z roboty.
Po troch rokoch skúšania sa dopracoval k receptu, ktorý fungoval. V roku 1880 začal vyrábať a predávať suché platne. Jeho mladá spoločnosť bola viackrát blízko kolapsu, najmä vtedy, keď sa na trh dostali nevydarené výrobky. Eastman ich okamžite nahradil neškodnými. "Stálo nás to síce posledný dolár, ale ostalo nám niečo oveľa cennejšie - naša reputácia."
Eastmanovým cieľom bolo urobiť z fotografovania každodennú záležitosť, prístupnú všetkým ľuďom. "Chcel som, aby ľudia mohli fotoaparát ovládať s takou ľahkosťou ako pero."
Sklo sa snažil nahradiť ľahším materiálom. A ohybnejším - aby sa dal zvinúť. Cez papier sa postupne prepracoval k transparentnému filmu. Ten nasadil do zvinovacieho držiaka. "Myslel som si, že všetci tí, čo zvykli používať sklo, prejdú automaticky na film. Ale mýlil som sa. Na to, aby sme roztočili poriadny biznis, sme potrebovali naše novinky propagovať v každom dôležitom periodiku," povedal neskôr Eastman.
V roku 1888 uviedol nový prístroj - jednoduchý aparát KODAK, ktorý sa dal uchopiť jednou rukou - svetoznámym reklamným sloganom: "Vy stlačíte gombík, my sa postaráme o ostatné."
Mnohí vtedy špekulovali, ako vzniklo meno prístroja, ktorý mohol používať hocikto. "Veľmi sa mi páčilo písmeno K. Zdalo sa mi výrazné, preto som chcel, aby bolo na začiatku i na konci slova. To, čo je medzitým, vzniklo ako výsledok nekonečných kombinácií hlások."
Technický vývoj šiel potom rýchlo dopredu. Eastmanov zvinovací film umožnil Thomasovi Edisonovi zhotoviť filmovú kameru - v roku 1891. Koncom dvadsiatych rokov sa filmári dočkali farebného filmu KODACOLOR.
Svoje konexie s Eastmanovou firmou využil hollywoodsky producent David O. Selznick, keď v roku 1939 (už po Eastmanovej smrti) nakrúcal film Odviate vetrom. Chcel mať najlepší a najmodernejší materiál. Vo fabrike sa špeciálne podľa jeho požiadaviek vyrobil slávny trojvrstvový Technicolor negatív. Každá vrstva reprezentovala jednu z troch základných farieb. Mnohí si určite ľahko vybavia divoko červené nebo nad horiacou Atlantou a krásne zelené Scarlettine šaty.
Medzi obľúbené výrobky Eastman Kodak Company sa zaradil aj vreckový Pocket Kodak, považovaný za predchodcu moderných fotoaparátov, v sedemdesiatych rokoch vlastnilo asi 50 miliónov ľudí Kodak Instamatic, do ktorého sa dal film raz-dva zaviesť.
George Eastman sa ukázal ako veľkorysý obchodník. Zisk spoločnosti delil medzi svojich zamestnancov, väčšina z nich mala v podniku svoje akcie. Podporoval školy, umenie, zdravotníctvo.
Dnešnú spoločnosť Eastman Kodak výrazne oslabil vpád videa a digitálnej techniky. Mnohí fotografi a filmári však doteraz tvrdia, že film sa nedá nahradiť, že má hlbší a mäkší obraz.
